Inšpirácie

 „V Indii žijem lepšie ako na Slovensku,“ hovorí Barbora. Miestnym ženám chce dopomôcť k lepšiemu vzdelaniu (Rozhovor)

Začalo to cestovateľskou vášňou a klasickou dvojtýždňovou dovolenkou. Slovenku Barboru Cibulkovú fascinovala India, a to nielen ako dovolenková destinácia, ale aj ako ideálne miesto pre život. Prvé mesiace trávila na pracovnej stáži v meste Udaipar, no jej ďalšie kroky ju zaviedli do Jaipuru, ktorý jej ponúkol vyšší životný štandard ako Slovensko. Momentálne sa chystá študovať politické vedy na miestnej vysokej škole a do budúcna plánuje využiť aj bohaté podnikateľské možnosti, ktoré India ponúka. Láka ju najmä cestovný ruch, ale angažovať sa plánuje aj v spoločenských témach. Založením vlastnej neziskovej organizácie by chcela prispieť k zlepšeniu postavenia žien a tiež k podpore ich vzdelávania. 

Epoch Times Slovensko: V Indii sa po troch rokoch cítite už ako doma. Čo vás zavialo práve tam? 

Barbora Cibulková: Odmalička som veľa cestovala s mojou maminou, avšak väčšinou išlo o európske destinácie. Keď som už mohla cestovať sama, začali ma viac lákať exotické krajiny. Do Indie som išla prvýkrát už v roku 2021, keď som tam strávila dva týždne cestovaním. Bol to úplne iný svet a veľmi ma fascinoval. India je intenzívna pre všetky zmysly, najmä ak do nej cestujete prvýkrát a navštívite tie najznámejšie miesta. Stále ma však lákalo sa tam vrátiť, a preto som sa o rok neskôr vrátila na pracovnú stáž po vysokej škole do mesta Udaipur. Bolo to niečo úplne iné ako tie najpopulárnejšie indické destinácie. Udaipur bol pokojný, čistý a krásne zelený.

Iné to určite bolo aj v životnom štýle či mentalite…

Indická mentalita mi po mojich posledných mesiacoch na Slovensku, kedy som pracovala, študovala, písala záverečnú prácu a čakali ma štátnice, prišla ako balzam na dušu. Indovia sú veľmi pozitívne naladení, neponáhľajú sa a viac si užívajú prítomnosť. Na všetkom hľadajú skôr pozitíva a oveľa menej sa sťažujú. Veľmi ma oslovila neuveriteľná láskavosť ľudí a ich vzájomná spolupatričnosť. Indovia sú väčšinou z veľkých rodín a žijú viac komunitným spôsobom života ako my. V indickej kultúre je veľký dôraz kladený aj na rešpekt k starším. Mladí ľudia sa často učia od svojich rodičov, starých rodičov a starších priateľov, ktorí im odovzdávajú múdrosť a životné skúsenosti. Táto vzájomná úcta prispieva k silným komunitám.

Ako sa správajú k cudzincom?

Ako k rodine. Ak sa ocitnete v akejkoľvek situácii, ľudia sú veľmi ochotní vám pomôcť, dokonca aj keď nie vždy vedia, ako presne. Ponúknu vám jedlo, nocľah u nich alebo dokonca pozvú na svadbu. Ich náboženstvo (hinduizmus) hovorí, že hostia sú dar od Boha, a preto sa k nim správajú tak láskyplne.

Hoci sú teda Indovia oveľa pozitívnejší ako Európania, predsa išlo o odlišné prostredie, ktorému ste sa museli prispôsobiť… 

Mojou výhodou je, že sa viem pomerne rýchlo prispôsobiť novému prostrediu a v prípade Indie aj ich kuchyni. Je veľmi zdravá, plná zeleniny a strukovín. V štáte Rajasthan, kde žijem, je najvyššie percento vegetariánov zo všetkých štátov v Indii. Odhaduje sa, že až 75 % populácie sú vegetariáni. Vegetariánkou som ale bola ešte pred príchodom do Indie, takže toto veľké množstvo vegetariánskych možností som vnímala ako veľké pozitívum v porovnaní so životom na Slovensku.

Tiež som sa rýchlo a veľmi rada prispôsobila indickému vnímaniu času. Indovia sa nikde neponáhľajú, majú na všetko čas a väčšinou meškajú. Moja nátura je dosť podobná a na Slovensku ma to veľmi stresovalo. Deň v Indii má úplne iný rytmus. Večeriame oveľa neskôr, často okolo deviatej či desiatej večer a pracovná doba je tiež posunutá – začína neskôr a končí až večer. Ráno si namiesto kávy rada dám masala chai, čo je silný čierny čaj s mliekom a korením.

Na čo ste ako Slovenka ani v Indii nezanevreli? 

Určite mi zostalo naše európske chápanie osobného priestoru a súkromia. V Indii sú ľudia veľmi sociálni, otvorení, veľa sa pýtajú a všade je veľa ľudí. Raz za čas si potrebujem nájsť chvíľu len pre seba a užívať si ticho.

A je niečo, čo vás dokáže stresovať aj v tak pozitívnej krajine, akou je India? 

Osobne je pre mňa náročná prílišná pozornosť, ktorú dostávam. Po čase mi začal prekážať nadmerný záujem o cudzincov. Niektorí ľudia, najmä menej vzdelaní, nerešpektovali môj nesúhlas, keď sa so mnou chceli odfotiť, alebo nerozumeli tomu, že jednoducho nemám vždy náladu a energiu na konverzáciu o tom, kto som a odkiaľ som. Stáva sa mi, že ľudia nedokážu rešpektovať hranice. 

Ako je to s rešpektom k ženám? Vraj to nie je vždy ružové …

Postavenie indických žien v spoločnosti je v Indii určite najtvrdším orieškom. Toto sa mňa osobne nedotýka, keďže som cudzinka, ale tým, že v Indii žijem, sledujem príbehy mojich kamarátok, známych a ich rodín. India je veľmi konzervatívna krajina a len v 80. rokoch minulého storočia začala vzdelanosť žien podstatne rásť. Dnes má síce približne 70 % žien základné vzdelanie, avšak vo veľa častiach Indie je ich zodpovednosťou najmä starostlivosť o rodinu a domácnosť. V niektorých tradičných komunitách ženy stále nemôžu vyjadrovať svoje názory. Ak sa ženy aj chcú zamestnať, často majú obmedzené pracovné príležitosti a nižšie mzdy.

Veľakrát som svedkom toho, ako sú veľmi šikovné a inteligentné dievčatá obmedzované svojimi manželmi, otcami či rodinami vo svojich životných cieľoch týkajúcich sa vzdelania, kariéry či cestovania. Často sú tlačené k manželstvu už v 18 rokoch. V mestských oblastiach sa situácia pomaly zlepšuje a podporu ženám poskytuje štát aj rôzne neziskové organizácie, avšak India ešte potrebuje čas, aby sa podmienky pre ženy zmenili.

Veľa sa v súvislosti s Indiou hovorí aj o neporiadku, odpadkoch či potkanoch hocikde na ulici. Ako ste si zvykali na túto skutočnosť? 

Ak cestujete do miest ako Bombaj alebo Delhi, kde je obrovská 20 až 30-miliónová populácia, samozrejme sa odpadkom a neporiadku nevyhnete. Udaipur má populáciu 600-tisíc, čo je na indický štandard malé mesto. Odpadky sa stále nájdu v horších častiach mesta, ale nie je to nič, čo by mi v bežnom živote nejako prekážalo. Čo sa týka potkanov, tiež to nie je niečo, čo bežne vidím. India je veľká a rôznorodá krajina, a preto by som ju nikdy neoznačila ako celú špinavú. Mnohé miesta sú čisté a dobre udržiavané.

V rámci indickej spoločnosti sa aj módne trendy pohybujú úplne inými smermi ako u nás. Ako sa zmenil váš šatník? Obľúbili ste si aj ich tradičné odevy? 

Indické oblečenie je farebné s rôznymi vzormi a kvetmi. Od začiatku sa mi indické oblečenie veľmi páčilo, ale veľmi som sa nestotožňovala s jeho nosením. Na indických dievčatách mi prišlo krásne, na mne to ale pôsobilo zvláštne. Časom som si ale zvykla a dnes si veľmi rada oblečiem indické oblečenie. Často v Indii nosím kurti – dámska blúzka, dĺžka môže byť po pás, ale aj nad kolená, je to bežné neformálne oblečenie. Známe indické sári mám veľmi rada, je pohodlné a vzdušné v teple. Žiaľ si ho ale zatiaľ neviem sama uviazať, tak vždy na to potrebujem pomoc. Väčšinu času ale aj tak nosím naše západné oblečenie, mladšie generácie už vidíte len v tom západnom alebo v nejakých indicko-západných fúziách. 

Iný šatník, iné vnímanie žien, iná mentalita. Platia tieto odlišnosti aj v indických uliciach a každodennom živote?

V Indii sú veľké príjmové rozdiely v populácii. Nájdete tam slumy, ale aj tie najmodernejšie štvrte, budovy, hotely. Mne osobne sa tam žije dobre, dokonca mám pocit, že môj životný štandard je vyšší ako na Slovensku v týchto časoch. Bývanie, jedlo, cestovanie, všetko je v Indii veľmi dostupné. Často využívam aplikácie na objednávanie potravín, vecí do domácnosti, kde mi ich vo veľkom meste vedia za minimálne náklady doručiť do 10 minút. Súkromné zdravotníctvo je v Indii takisto na veľmi vysokej úrovni, k lekárovi sa viete dostať hneď a sú tam veľké možnosti.

Slováci majú väčšinou voči Indom predsudky. Možno s nimi nikdy nemali skúsenosť, alebo mali skúsenosť len s menej vzdelanými robotníkmi, ktorí prišli na Slovensko ako lacná pracovná sila. Títo ľudia sú z nižších sociálnych vrstiev a častokrát nemusia mať v našom ponímaní civilizované návyky. V Indii sú však aj vzdelaní ľudia z dobrých sociálnych vrstiev, ktorí žijú niekedy v lepších podmienkach ako my. 

V akom prostredí žijete vy? 

Momentálne žijem v 3-izbovom byte v meste Jaipur v štáte Rádžastan. Na naše pomery je to klasický zariadený byt s dvoma spálňami, obývačkou a kuchyňou. Ide o veľmi dobrú štvrť. V blízkosti mám obchody, športové centrá, parky, reštaurácie, kaviarne. Jaipur ako hlavné mesto Rádžastanu je pomerne veľké s populáciou viac ako 4 milióny ľudí. Žije v ňom aj veľa cudzincov, domáci sú na nich zvyknutí, a tým pádom sa tam cítim ako cudzinec oveľa komfortnejšie než v Udaipure, kam som pôvodne prišla. 

Ako je to v Indii s bezpečnosťou? Názory cestovateľov sa v tomto pomerne líšia… 

Keď som do Indie prišla, bála som sa chodiť sama po ulici, najmä po zotmení. Trvalo to ale maximálne týždeň. Neskôr som už nikdy nemala pocit nebezpečia na ulici. Viem, že je veľa cestovateľov, ktorí majú negatívne skúsenosti. Ak cestujete do Indie prvýkrát, určite odporúčam obozretnosť a naštudovať si pomery v krajine. Neskúseným cestovateľom neodporúčam populárne low cost cestovanie v lacných hosteloch a lacné spôsoby dopravy. 

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK