Inšpirácie

Ťavy, lamy a Krkonoše: ako sa zo Štěpánovho sna stala rodinná farma plná zážitkov (Rozhovor)

Chovu zvierat sa chcel venovať od detstva, ale nelákala ho vidina obyčajnej farmy, ktorých je v Česku neúrekom. Štěpán Vlček stojí za založením netradičnej exotickej farmy v Krkonošiach, v rámci ktorej sa ťavy a lamy stali základným pilierom celého statku. Okrem autentických a kontaktných prechádzok sa na farme zameriavajú aj na dôkladný výcvik, vďaka ktorému môžu so zvieratami navštevovať školy, škôlky či seniorské zariadenia a dopriať tak tento zážitok každému bez rozdielu veku. Čo je na chove exotických zvierat najťažšie? Ako vyzerá každodenná starostlivosť o ne? Čo tvorí ich jedálny lístok? Aj tieto otázky sme v rozhovore položili samotnému zakladateľovi rodinnej farmy.

Epoch Times Slovensko: Prvé, čo zvieracích nadšencov jednoznačne upúta na vašej farme, sú pojmy lamatreking a cameltreking, ktoré sú v našich končinách pomerne neobvyklé. V priebehu existencie farmy ste prešli od chovu králikov až po lamy a ťavy… Prezradíte nám svoj príbeh? Čo vás viedlo k založeniu zvieracej farmy?

Štěpán Vlček: K zvieratám ma to ťahalo odmalička, bol som výnimka v našej rodine, vlastne tak ako doteraz. Medzi moje prvé zvieratá patrili morčatá, škrečky, ovce, králiky, neskôr exotický nosáľ červený. Potom prišli na rad prvé teľatá, prvé 3 lamy a s tým sa nenápadne rozbehol chov exotických zvierat u nás v horách. Prvé lamy sme priviezli v roku 2019, o dva roky neskôr prvé 2 ťavy.

S akými cieľmi a očakávaniami ste sa do takýchto chovov pustili? 

Naším cieľom bolo ísť trochu odlišnou cestou než iné farmaparky, zookútiky a farmy – to má dnes už takmer každý. Chceli sme ponúknuť niečo jedinečné, kontakt s takmer tonovým zvieraťom. Aby si klienti mohli vyčesať ťavu a lamu, pozrieť sa im zospodu na labu, prejsť sa s nimi, čo sa nám aj podarilo. Dnes sme, čo sa lamatrekingu týka, najväčšia farma v Českej republike. Pri plnej obsadenosti poskladáme karavánu až zo 14 tiav a lám. 

Ak by ste sa trochu obzreli dozadu, čo vám dalo najviac zabrať? Laik by možno povedal, že práve spomenuté lamy a ťavy, ktoré nie sú domáce, sú aj najnáročnejšie na chov… 

Najviac nás vyčerpáva výcvik zvierat. Každé zviera potrebuje individuálny prístup, každé má inú povahu. Je to rovnaké ako s ľuďmi. Niekedy je náročné neustále sledovať potreby zvierat, či už ide o chov, zdravotné záležitosti alebo ich individuálne potreby. Jedna vec je prečítať si o tom v literatúre, druhá vec je zažiť to na vlastnej koži. Ťavy a lamy sú na chov nenáročné zvieratá, keď sa človek naučí porozumieť ich potrebám a dá im to, čo potrebujú – pestrú stravu, vitamíny a prácu, teda kontakt s ľuďmi. Na horské podmienky sú zvyknuté.

Čo je teda kľúčové a najzásadnejšie pre kvalitný a zdravý chov tiav a lám? 

Najdôležitejšie je sledovať ich zdravotný stav, kontrolovať prítomnosť parazitov v truse, sledovať, či zviera nezačína náhle chudnúť alebo či nie je apatické. Správny chovateľ na svojom zvierati spozná hneď, ak niečo nie je v poriadku. Pravdou však je, že niekedy dajú zvieratá najavo problémy až v poslednej chvíli, napríklad, keď si ľahnú a už sa nedokážu postaviť. Týmto problémom sa, našťastie, zatiaľ vyhýbame.

A ako vyzerá ustajnenie a celková starostlivosť? 

Ustajňujeme ich v obyčajných prístreškoch krytých z troch strán, aby mali zvieratá závetrie. U nás zvieratá každý deň češeme, kontrolujeme im kopýtka a celkový zdravotný aj vizuálny stav. Každodenne čistíme ustajnenie. Ťavy dostávajú ráno príkrmy, kukuricu, sóju, jačmeň, potom idú cez deň na pašu a na noc sa opäť vracajú domov. Na paši majú k dispozícii lucernové seno, doma v ustajnení klasické seno.

Nie veľa Slovákov a Čechov by si vedelo predstaviť, že by chovali ťavu alebo lamu, ale keďže vy ich máte viacero priamo na farme, asi nebudú len na okrasu… 

Momentálne máme na našej farme lamy určené na chov – 7 chovných samíc, chovného samca a 4 kastrované samce na lamatreking. Z tiav máme 4 kastrované samce vo veku od 3 do 5 rokov, čiže všetko sú to ešte juniori. Chov tiav plánujeme začať v budúcom roku a pomaly sa na to pripravujeme. Lamy pravidelne striháme a z ich vlny si nechávame vyrábať koberce do domácnosti. Spracovanie vlny by bolo pre nás veľmi náročné a časovo nereálne, preto pre zákazníkov odoberáme podobné produkty priamo od Peruáncov. S niektorými ťavami aj lamami navštevujeme domovy dôchodcov, škôlky, školy a podobné zariadenia. Lamy sú zvyknuté na pohyb vo vnútorných priestoroch, chôdzu po schodoch, jazdu výťahom a ako zážitok ponúkame aj cameltreking. 

V čom tieto trekingy spočívajú?

Objednať sa k nám môže prakticky ktokoľvek a po príchode na farmu klientov oboznámime s bezpečnostnými pokynmi. Potom už dostanú svoje zviera na vôdzke a vyráža sa na trasu dlhú 1,5 alebo 3,5 kilometra.

Za ten čas sa dá toho skutočne veľa zažiť… 

Áno, návštevníci si najviac pochvaľujú už len samotný zážitok, keď vedú zviera na vôdzke. Ako bonus si ho môžu pohladkať, dať mu pusu, odfotiť sa s ním. A kto si myslí, že je to zážitok len pre deti, ten je na omyle. Čoraz častejšie k nám za zážitkami prichádzajú aj mladé páry či páry stredného veku a všetci bez rozdielu odchádzajú nadšení. Za 5 rokov prevádzky som sa nestretol s nikým, komu by sa zážitok nepáčil.

Vraj ich môžu viesť už aj 10-ročné deti. Je také jednoduché viesť ťavu či lamu? 

Ak klienti dobre počúvajú a riadia sa našimi pokynmi, viesť lamu alebo ťavu je jednoduché. Skôr než pustíme zviera na trasu s klientom, prechádza pomerne dlhým a náročným výcvikom, a až keď sme si na 100 % istí, že je pripravené, zveríme ho do rúk návštevníkom. Samozrejme, občas neposlúchajú, nemajú svoj deň. Môže sa to prejaviť napríklad tým, že nechcú ísť, vlečú sa, ale nič horšie sa nedeje. 

Predpokladám, že aj návštevníci dostanú isté pokyny a upozornenia, čoho sa vyvarovať a čo nerobiť…

Naše zvieratá nesmú počas prechádzky žrať ani sa pásť, hoci niekedy tomu nemôžeme úplne zabrániť, ale počas prechádzky je to zakázané. Je to čas, keď pracujú. Nič iné návštevníkov nečaká. Jedna z dôležitých vecí je byť stále na pozore. Aj keď sú zvieratá vycvičené, môže sa stať, že niekde zozadu vybehne cyklista, pes alebo niečo iné, čo môže zviera vyľakať a prinútiť ho poskočiť.

Rešpektujú návštevníci pravidlá farmy?

Musím povedať, že u nás sa incidenty spôsobené porušením pravidiel stávajú zriedkavo. Všetky naše výbehy sú vybavené kamerovým systémom so záznamom a pohybovými senzormi, všetko starostlivo monitorujeme. Naposledy sa nám stalo vlani, že maminka s dvoma malými deťmi prekonala dvojité zábradlie a pohybovala sa voľne medzi ťavami, pričom vtedy bol jeden z ťavích samcov rozrezaný, pretože bol pred kastráciou. 

A nemajú návštevníci tendenciu zvieratá kŕmiť? V zoologických záhradách sa to stáva totiž bežne… 

To sa u nás, našťastie, nenastáva. Miestni ľudia sú zvyknutí nechávať nám napríklad ovocie alebo pečivo niekde v taške alebo nás zavolajú a spýtajú sa, či by mohli nakŕmiť zvieratá. Pri výbehoch máme dokonca automaty na kŕmenie za 10 Kč (cca 40 centov), takže klienti si môžu kedykoľvek zakúpiť potravu a nakŕmiť zvieratá. Tým sme vyriešili 98 % problémov s nežiaducim kŕmením.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK