Ústavný súd označil časť Lex atentát za protiústavnú. Obciam obmedzil možnosti zakazovať zhromaždenia
Ústavný súd SR označil časť zákona Lex atentát, ktorá obciam umožňovala zakázať zhromaždenie na základe široko formulovaných dôvodov, za protiústavnú. Rozhodnutie sa týka ochrany ústavného práva na zhromažďovanie a zužuje priestor na svojvoľné obmedzovanie verejných protestov. Ostatné ustanovenia zákona zostávajú nedotknuté.
Ústavnému súdu prekážala široká formulácia zákona
Ústavný súd (ÚS) SR 4. novembra rozhodol, že časť zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike (Lex atentát) je v rozpore s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Legislatíva, schválená v lete 2024, doplnila do zákona o zhromažďovacom práve nasledovné ustanovenie: „Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.“
ÚS SR označil za protiústavnú časť tohto ustanovenia, konkrétne „obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä“, ktorá obci umožňovala zakázať zhromaždenie.
Hoci odôvodnenie nálezu ešte nie je zverejnené, podľa portálu pravnenoviny.sk z výroku ÚS je možné odvodiť, že súdu prekážala neurčitosť ustanovenia, ktoré obciam poskytovalo príliš široký priestor na zákaz zhromaždení. Formulácia so slovom „najmä“ umožňovala vykladať dôvody zákazu aj nad rámec výslovne uvedených prípadov, čo mohlo viesť k svojvoľnému obmedzovaniu ústavného práva na zhromažďovanie.
„Práve slovo „najmä” robilo z vymenovaných dôvodov – zásahov do súkromia, pokojného užívania obydlia, dopravy či zásobovania – len príklady, takže obec mohla zhromaždenie zakázať aj pre iné, zákonom nepomenované obmedzenia. Tieto štyri dôvody v zákone zostávajú, ich zoznam je však po rozhodnutí súdu uzavretý,” objasnili pravnenoviny.sk.
Obec musí mať na zákaz verejného zhromaždenia zákonný dôvod
Obec už teda nebude môcť zakázať zhromaždenie na základe všeobecných obmedzení jeho konania. Musí sa oprieť o konkrétny a presne stanovený zákonný dôvod.
„Pre organizátorov protestov a verejných podujatí to znamená silnejšiu ochranu. Oznamovaciu povinnosť voči obci ani ostatné pravidlá zvolávania zhromaždenia rozhodnutie nemení — mení sa len to, kedy obec smie oznámené zhromaždenie zakázať. Klasické zákonné dôvody, napríklad keď sa dve zhromaždenia prekrývajú na tom istom mieste a v tom istom čase, obci zostávajú,” uvádza portál pravnenoviny.sk.
Vládna koalícia zákon prijala v lete 2024 v reakcii na atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) s tým, že mal slúžiť na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku.
Zákon novelizoval viacero právnych predpisov naraz. Najvýraznejšie zasiahol do zhromažďovacieho práva, policajných právomocí, ochrany utajovaných skutočností a odmeňovania ústavných činiteľov.
ÚS SR zrušil iba formuláciu umožňujúcu obciam široko vykladať dôvody zákazu zhromaždenia, zatiaľ čo zvyšok zákona zostáva účinný.
Podnet podala skupina opozičných poslancov
Kritici schválenej novely upozorňovali na neprimerané obmedzenie ústavného práva na zhromažďovanie už pri jej predložení. Podnet na ÚS SR v súvislosti so zákonom podala skupina 33 opozičných poslancov, zastúpená poslankyňou Luciou Plavákovou (PS).
Poslanci v podaní namietali obmedzovanie práva na zhromažďovanie a slobody prejavu, ako aj prijatie zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
„Namietame aj samotné skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo odôvodnené ako reakcia na pokus o atentát na Roberta Fica. Prijatá novela však upravuje právne normy, ktoré s tým absolútne nijako nesúvisia, či už ide o doživotnú rentu premiéra alebo obmedzenie zhromaždení vo všeobecnosti,“ vysvetľovala Plaváková ešte v decembri 2024.
Jej stranícka kolegyňa Zuzana Števulová v tom čase označovala zákon za nebezpečný nástroj. „Jeho široké oprávnenia umožňujú tejto vládnej koalícii v tom najhoršom prípade znemožniť konanie protestného zhromaždenia, a preto máme všetky dôvody domnievať sa, že v skutočnosti lex atentát mohol len pripraviť pôdu pre svojvoľné obmedzenia akýchkoľvek kritických protestov v praxi,“ uviedla.
Via Iuris: Takto sa zákony neprijímajú
Mimovládna organizácia Via Iuris 4. novembra po rozhodnutí ÚS SR uviedla, že zákon Lex atentát bol prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie a možnosti širšej verejnosti vyjadriť sa k návrhom obmedzujúcim ústavné práva a zavádzajúcim nové sankcie.
„Okrem protiústavnej časti vnímame ako veľký problém najmä spôsob, akým vládna koalícia Lex atentát pretlačila. (…) Dokonca aj generálny prokurátor Maroš Žilinka musel svoje pripomienky k Lex atentát poslať parlamentu ako obyčajný list. A takto sa dôležité zákony ozaj neprijímajú,” zdôraznila mimovládka na sociálnej sieti.
Ako ďalej uviedla, po doručení pripomienok predkladatelia vypustili z návrhu niektoré zjavne protiústavné opatrenia, no nie všetky. Návrh sa tak výrazne zmenil ešte pred druhým čítaním v parlamente.
„Výsledkom ignorovania odbornej diskusie a vylúčenia odborníkov, inštitúcií či samospráv z procesu tvorby zákonov sú katastrofálne návrhy, ktorých zásadné časti sa musia opravovať na poslednú chvíľu. A to, čo poslanci neopravia, potom často naráža na ústavný súd,” uzavrela Via Iuris.
Parlament má šesť mesiacov na nápravu
Nález ÚS SR nadobúda právne účinky vyhlásením v Zbierke zákonov SR. Od tohto momentu protiústavná časť ustanovenia stratí účinnosť. Národná rada SR bude mať následne šesť mesiacov na uvedenie právnej úpravy do súladu s ústavou. Ak tak neurobí, dotknutá časť ustanovenia stratí platnosť. Ostatné ustanovenia zákona Lex atentát zostávajú teda v platnosti.
Zákon o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike priniesol nové dôvody, prečo sa zhromaždenia môžu zakázať. Nemôže sa už protestovať bližšie ako 50 metrov od sídla prezidenta, vlády alebo súdov (pri súdoch platí, že zákaz je možný, ak protest súvisí s ich rozhodovaním).
Môže sa zakázať aj zhromaždenie v oblastiach, ktoré sú určené prevažne na bývanie (teda v obytných zónach, uliciach s rodinnými domami alebo bytovkami), pokiaľ nejde o námestie, park, trhovisko alebo podobné verejné miesto a zakázať sa môže aj zhromaždenie, pri ktorom hrozí stret s iným, už ohláseným protestom.
Polícia musí obec informovať o konkrétnych dôvodoch, prečo by sa zhromaždenie nemalo uskutočniť. Tieto pravidlá naďalej platia.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
