Inšpirácie

Bryndza, treska a sviečková pod palmami: Slovák otvára tradičnú reštauráciu na Malte (Rozhovor)

Projekt Slovak Restaurant prináša na dovolenkový ostrov Gozo tradičnú česko-slovenskú kuchyňu, ktorá chutí nielen Slovákom a Čechom, ale aj tamojším farmárom. Za týmto projektom stojí Jozef Tešľa, ktorý spojil svoje dve veľké vášne – dopravu a gastronómiu. Práve vďaka dlhoročným skúsenostiam v logistike dokáže bezpečne a v čo najvyššej kvalite dopraviť farmárske výrobky zo Slovenska rovno do ich kuchyne. Bryndzu, žinčicu, horalky, tresku a omnoho viac typicky slovenských výrobkov ponúkajú všetkým, ktorí v tejto stredomorskej oblasti dostanú chuť na česko-slovenské špeciality.  

Epoch Times Slovensko: Vybrať sa s tradičnou česko-slovenskou kuchyňou do zahraničia chce určite poriadnu dávku odvahy, nie to ešte do typicky dovolenkovej destinácie, akou je Malta. Vaša reštaurácia tam nesie príznačný názov Slovak Restaurant. Aký príbeh stojí za nápadom priniesť našu kuchyňu do Stredomoria? 

Jozef Tešľa: Už takmer dve desaťročia pôsobím v autodoprave do 3,5 tony, čo mi umožnilo precestovať veľkú časť Európy vrátane Malty. Tento ostrov som si zamiloval a stal sa pre mňa miestom, kde si viem predstaviť stráviť zvyšok života po ukončení aktívnej kariéry v doprave. Keďže gastronómia je mojou druhou vášňou, vznikol prirodzene nápad spojiť tieto dve oblasti – dopravu a lásku k domovine – a otvoriť tradičnú slovenskú reštauráciu na ostrove Gozo.

Prečo práve Gozo a lokalita Xlendi? 

Gozo je tichší a pokojnejší ostrov, kde sa žije pomalším tempom. Osobne je mi veľmi blízky. Lokalitu Xlendi som zvolil aj kvôli dostupnému ubytovaniu pre hostí a výnimočnej atmosfére.

Aké boli prvotné ohlasy na Slovak Restaurant v období, keď ste ešte len otvárali? Hrnuli sa k vám davy? 

Začiatky boli postupné. Najskôr som zásoboval slovenskú a českú komunitu žijúcu na Malte a Sicílii tradičnými produktmi. Od piva cez bryndzu až po klobásy. Ohlasy boli pozitívne a aj vďaka tomu vznikla myšlienka vytvoriť priestor, kde sa ľudia môžu stretávať, spomínať a vychutnať si chuť domova.

A čo slovenskí a českí dovolenkári? Ostávajú verní domácej kuchyni?

Slovákov a Čechov by som rozdelil na dve skupiny: tí, ktorí nás prídu s radosťou podporiť a vychutnať si naše jedlá, a tí, ktorí si dajú slovenské pivo, ale v jedle skôr vyskúšajú niečo lokálne. Ale aj zahraniční dovolenkári nás navštevujú čoraz viac. Kvalita, prístup a autenticita sú pre nás kľúčové.

V každom podnikaní je reč aj o konkurencii a výnimkou nie je ani oblasť gastronómie – predsa len tá česko-slovenská kuchyňa nie je pizza. Nie je všade…

Áno, v našej reštaurácii nenájdete pizzu, morské plody ani burgre. Prinášame niečo iné – chuť domova. Pokiaľ viem, sme na ostrove jediní, ktorí sa venujú čisto tradičnej česko-slovenskej kuchyni.

Čo sa vám osobne vybaví ako prvé, keď sa povie slovenská alebo domáca kuchyňa? 

Predovšetkým hrdosť. Preto aj interiér reštaurácie zdobia slovenské ľudové ornamenty. Chceme, aby sa každý cítil ako doma. Naším cieľom je, aby jedlo vyzeralo aj chutilo tak, ako si ho pamätáme z detstva. Keď nám Slovák povie, že halušky mu pripomenuli kolibu v Tatrách, alebo keď Čech ocení sviečkovú „ako od babičky”, je to pre nás veľká česť.

Predpokladám, že bryndzové halušky máte v ponuke pravidelne. So slovenskou bryndzou?

Áno, bryndzu, žinčicu a ďalšie suroviny dovážame priamo zo Slovenska od malých farmárov. Vďaka dlhoročnej praxi v doprave zvládame logistiku bez problémov. Zaujímavosťou je, že bryndzu veľmi obľubujú aj miestni Goziťania, najmä farmári.

Povedzme si pravdu, že pripraviť kvalitné bryndzové halušky chce tiež trochu „slovenskej krvi“. Kto ich pripravuje v Slovak Restaurant? 

Skladbu personálu ešte ladíme, ale cieľ je jasný. Čisto česko-slovenský (maximálne slovanský) tím. Veríme, že len tak môžeme dosiahnuť autentickú chuť a atmosféru.

Len nedávno ste začali exkluzívne predávať okrem bryndze aj tresku či tlačenku. Ako sa tieto výrobky dostávajú až na ostrov Gozo v nezníženej kvalite? 

Tradičné výrobky dovážame už šesť rokov v pravidelných 6 – 8-týždňových intervaloch. Zatiaľ sme sa nestretli s jedinou sťažnosťou na kvalitu. Teraz tieto produkty ponúkame aj v rámci reštaurácie, napríklad už spomenutú tresku, tlačenku, zabíjačkové špeciality, ale aj Kofolu, Vineu či sladkosti ako Horalky, Milu a ďalšie.

Aby sme nezabudli aj na české delikatesy. Majú aj tie špeciálne miesto vo vašom menu? 

Samozrejme! Knedlíky, pečené kolená, klobásky a ďalšie jedlá známe z Bratislavy, Brna aj Viedne. Je to kuchyňa Rakúsko-Uhorska, ktorú si mnohí pamätajú z detstva.

Toto bude možno náročné zhodnotiť, ale ktorá kuchyňa má u vás väčšiu popularitu? Slovenská alebo česká? 

Ťažká otázka? Ani nie. Som Slovák narodený v Československu. Milujem pirohy, ale aj sviečkovú. Preto s radosťou hovorím, že česko-slovenská kuchyňa ako celok je to, čo chcem ponúknuť každému hosťovi.

Kedy plánujete oficiálne otvorenie? 

Na oficiálne otvorenie ešte dolaďujeme posledné detaily. Čakáme na potvrdenie termínov zo strany miestnych úradov. Chceme, aby každý hosť odchádzal s autentickým zážitkom, či už vizuálnym, chuťovým alebo ľudským.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK