Fico chce regulovať zamestnávanie cudzincov, Uhrík hovorí o dvojtvárnej politike vlády
Premiér Fico chce sprísniť pravidlá zamestnávania cudzincov a obmedziť počet pracovníkov z vybraných tretích krajín. Zároveň však priznáva, že Slovensko sa bez legálnej pracovnej migrácie nezaobíde. Kým europoslanec Uhrík hovorí o dvojtvárnej politike vlády a žiada zastavenie masového prijímania cudzincov, zamestnávatelia upozorňujú na ich rastúci význam pri riešení nedostatku pracovnej sily.
Stropy na pracovníkov z tretích krajín a sprísnenie kontrol
Premiér Robert Fico (Smer-SD) chce sprísniť reguláciu zamestnávania cudzincov. Opatrenia majú zahŕňať obmedzenie počtu dočasných pracovníkov z vybraných tretích krajín a tiež posilnenie cudzineckej polície. Fico zdôraznil, že nechce, aby sa Slovensko vyvíjalo podobným smerom ako západné krajiny a aby „dopadlo ako západ“.
„Sledujúc, čo priniesla Západu neregulovaná a nelegálna migrácia, som inicioval stretnutie s predstaviteľmi ministerstva vnútra, cudzineckej polície a ústredia práce, ktorí sa podieľajú na štátnej politike zamestnávania ľudí z tretích krajín,“ uviedol Fico 3. novembra.
Premiér upozornil na viac ako 130-tisíc neobsadených pracovných miest, ktoré podľa neho domáci trh práce nedokáže pokryť ani pri štvorpercentnej nezamestnanosti. Podčiarkol však, že potreby zamestnávateľov nesmú prevážiť nad bezpečnosťou občanov.
Fico zároveň pripomenul, že Slovensko má prísny systém prijímania a vyhosťovania pracovníkov z tretích krajín, pričom ich preverujú bezpečnostné zložky pred príchodom aj počas pobytu.
„Napriek tomu sme sa dohodli na príprave opatrení, ako je stropovanie počtu dočasných pracovníkov z vybraných tretích krajín, posilnenie cudzineckej polície a ďalšia regulácia, ktorá zaručí bezpečie verejnosti, ruka v ruke s ešte aktívnejšou prácou s dlhodobo nezamestnanými na území SR,“ povedal.
Predseda vlády dlhodobo odmieta povinné európske migračné kvóty a vystupuje proti „nekontrolovanej migrácii“. Na druhej strane otvorene presadzuje legálnu pracovnú migráciu z tretích krajín.
Fico počas minuloročnej návštevy Uzbekistanu uviedol, že ázijská krajina je pripravená poskytnúť 200-tisíc pracovníkov na zamestnanie v zahraničí, pričom Slovensko podľa neho potrebuje 150-tisíc kvalifikovaných zamestnancov.
„Predovšetkým hovoríme o ľuďoch, ktorých potrebujeme do priemyslu, najmä do firiem, ktoré sú súčasťou automobilového priemyslu. Ale hovoríme aj o takých profesiách, ako sú zdravotné sestry. Už je tu v Uzbekistane vypracovaný model spoločne s Nemeckom, v ktorom sa priamo na území Uzbekistanu pripravujú konkrétne profesie. Do tohto chceme ísť,“ povedal premiér na tlačovej besede.
Fico považuje za úlohu vlády vytvárať podmienky na legálnu pracovnú migráciu, ktorá má pomôcť zamestnávateľom zmierniť nedostatok pracovníkov. Argumentuje pritom nízkou nezamestnanosťou a doterajšou bezproblémovou prítomnosťou zahraničných zamestnancov v slovenských podnikoch.
„Preto budeme veľmi intenzívne hovoriť s vládou z Uzbekistanu o tom, ako pripraviť rôzne pracoviská, na ktorých sa budú pripravovať zamestnanci, ktorí by boli vhodní pre slovenský priemysel, pre slovenské služby a oblasti, kde reálne pracovnú silu potrebujeme,“ doplnil.
Uzbekistan sa už teraz radí medzi najrýchlejšie rastúce zdrojové krajiny pracovníkov pre Slovensko. Aktuálne sa po Ukrajine, Indii a Srbsku nachádza na 4. mieste. V auguste 2026 u nás pracovalo približne 6 761 Uzbekov. Za posledný rok ich počet vzrástol o približne 110,9 %, pričom za obdobie od decembra 2024 (1 669) do augusta 2026 sa ich počet zhruba štvornásobil.
Uhrík podmieňuje účasť vo vláde zastavením masového prijímania cudzincov
Predseda hnutia Republika Milan Uhrík vytýka vládnemu kabinetu dvojtvárnosť jeho prístupu k migrácii. Zastavenie prijímania cudzincov vo veľkom množstve určil ako jednu z podmienok účasti Republiky v prípadnej budúcej vláde.
„Hnutie Republika pôjde len do takej vlády, ktorá zastaví masové prijímanie cudzincov na Slovensku. Bude to naša podmienka, z ktorej neustúpime, pretože tie zábery, ktoré sme videli nedávno v Bratislave, sú naozaj desivé,“ povedal Uhrík 3. novembra vo videu na sociálnej sieti.
Uhrík odkazoval na virálne videá z Bratislavy, ktoré začiatkom novembra kolovali na sociálnych sieťach. Konkrétne išlo o zábery zo zhromaždenia sikhov (Gurmat Samagam) na Hviezdoslavovom námestí za účasti indického veľvyslanca a o zábery na moslimov modliacich sa na ulici pri nákupnom centre Eurovea.
Následne Uhrík obvinil vládu z rozporuplného prístupu k migrácii. „Máme jednoducho dosť tej dvojtvárnej politiky. Na jednej strane premiér Robert Fico tvrdí, že nechce, aby Slovensko dopadlo ako Západ, na druhej strane jeho vláda nosí desaťtisíce Uzbekov moslimov na Slovensko, a aj dnes slovenská ambasáda v Uzbekistane volala na Slovensko ďalších moslimov,“ povedal.
Líder Republiky zdôraznil, že jeho hnutie neodmieta legálnu migráciu úplne, avšak požaduje jej reguláciu. Za prioritu označil zvýšenie platov, ktoré by motivovalo Slovákov pracujúcich v zahraničí k návratu domov. Zároveň odmietol rozširovanie mešít a príchod zahraničných pracovníkov, najmä z Indie.
Bez zahraničných pracovníkov firmy nedokážu obsadiť tisíce miest
Zahraničné firmy a personálne agentúry vyhľadávajú pracovníkov zo zahraničia najmä na pozície, ktoré sa im dlhodobo nedarí obsadiť domácou pracovnou silou. Dôvodom môžu byť nízke mzdy, nedostatok kvalifikovaných ľudí či regionálne rozdiely na trhu práce.
K 1. septembru 2026 pracovalo na Slovensku spolu 150 029 cudzincov, z toho 25 822 pochádzalo z EÚ.
Portál aktuality poukázal na výrazný nárast počtu zahraničných pracovníkov z tretích krajín. Kým v septembri 2023 ich bolo na Slovensku približne 25 800, v septembri 2026 ich počet presiahol 67-tisíc. Najväčšiu skupinu naďalej tvoria Ukrajinci, najvýraznejšie vzrástol počet pracovníkov z Indie a Uzbekistanu.
„Firmy nevolia zahraničného pracovníka preto, lebo by to bolo jednoduchšie. Práve naopak. Nábor, administratíva, doprava, ubytovanie a ich integrácia sú náročné disciplíny. Avšak bez nich by nedokázali udržať stabilnú výrobu, služby ani plánovať ďalší rast, keďže pozície dlhodobo nevedia obsadiť domácimi zamestnancami,“ vysvetlil obchodný manažér personálnej agentúry Transfer Slovensko Tomáš Kušmirek.
Nábor zahraničných pracovníkov ovplyvňuje najmä nedostatok vhodnej pracovnej sily v konkrétnych regiónoch, ktorý domáci zamestnanci nedokážu pokryť pre rozdiely v kvalifikácii, mobilite či ochote dochádzať za prácou.
„Zahraniční pracovníci tak už nie sú iba dočasnou výpomocou. V mnohých regiónoch sa stali nevyhnutnou súčasťou pracovného trhu spolu so slovenskými zamestnancami. Pracujú, vytvárajú hodnoty a pri štandardnom zamestnaní v slovenskom systéme platia dane, zdravotné aj sociálne odvody,“ zhrnul Kušmirek.
Dodal, že za hlavný problém považuje skôr udržanie zahraničných pracovníkov na Slovensku. To podľa neho závisí od pracovných podmienok, bývania, komunikácie a úspešnej integrácie.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
