Poľnohospodár Uhliarik o baterkárni v Šuranoch: Na verejnom prerokovaní k veľkej EIA investor na odborné otázky neodpovedal. Bola to len povinná jazda
Závod na elektrobatérie v priemyselnom parku Šurany má byť druhou najväčšou zahraničnou investíciou v histórii Slovenska. Projekt pôvodne realizovala čínsko-slovenská spoločnosť GIB Energy X v spolupráci so štátnou firmou MH Invest, aktuálne do neho vstupuje nemecký Volkswagen, ktorý získa 49 % podielu. Po tom, čo investor najprv neobstál v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), v lete dodal ministerstvu životného prostredia 42 požadovaných dokumentov. Následne prišlo odvolanie ministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) a envirorezort má aktuálne vo svojej kompetencii premiér Robert Fico (Smer-SD).
Minulý týždeň sa v Šuranoch uskutočnilo verejné prerokovanie k veľkej EIA. Ako to celé prebiehalo, čo vieme o firmách Gotion a Inobat a čo presne sa má v Šuranoch vyrábať, sme sa rozprávali s Františkom Uhliarikom, poľnohospodárom a členom občianskeho združenia Mesto a My, ktorý dlhodobo upozorňuje na riziká plánovanej baterkárne, podhodnotené údaje a nedostatky v procese schvaľovania.
Epoch Times Slovensko: Minulý týždeň sa v priestoroch šurianskeho amfiteátra konalo verejné prerokovanie k veľkej EIA projektu „Výroba batérií Gotion InoBat Šurany“. Ako to z vášho pohľadu prebiehalo a k čomu sa dospelo?
František Uhliarik: Verejné prerokovanie bolo zorganizované bývalým vedením mesta v amfiteátri Šurany cez pracovný deň, kedy sú ľudia v práci. Prerokovanie začalo o 9:30 ranné teploty sa pohybovali okolo 4-5 stupňov Celzia. Vstup do areálu bol za asistencie bezpečnostných zložiek štátu kontrolovaný detektormi a kamerami. Počet policajtov a bezpečnostné opatrenia sa dajú vysvetliť jedine obavami investora z toho, čo idú verejnosti prezentovať, vedomí si toho, že ľudia sú o predchádzajúcich podvodných procesoch informovaní. Mnohé z otázok smerovali späť k zámeru, zisťovaciemu konaniu, k stavebnému povoleniu a k čiernym stavbám.
Prerokovanie trvalo cca 5 hodín, na odborné pripomienky a otázky od investora neprichádzali priame odpovede. Väčšina reakcií bola vyhýbavá alebo bola odpoveď, že pripomienka bola zaznamenaná a vyzvali ďalšieho diskutujúceho. Aj v prípade, keď bol investor priamo argumentačne obvinený z podvodných dát v dokumentácii, tak nereagoval a nemal tendenciu argumenty vyvrátiť. Zo správania zástupcov investora a spracovateľov projektu bolo cítiť aroganciu, čím dávali najavo, že sa jedná len o „povinnú jazdu“ v rámci EIA procesu, ktorá nebude mať na ďalší priebeh posudzovania žiaden vplyv.
Okrem Smeru a Hlasu sa zúčastnili aktívne s pripomienkami aj politici z politických strán opozície aj koalície, kde dávali jasne najavo nesúhlas s investíciou v podobe, ako bola investorom prezentovaná v správe o hodnotení. Čo sa týka atmosféry, na facebookovej stránke občianskej iniciatívy Chránime si naše je množstvo videí z prerokovania.
Fabriku má postaviť firma GIB Energy X Slovakia, ktorá sa skladá z väčšinovej čínskej firmy Gotion (80 %) a slovenskej firmy Inobat (20 %). Čo sú to vlastne za spoločnosti?
Gotion nie je žiadny gigant, ako to oni prezentujú, že oni sú jedni z najväčších výrobcov batérií na svete. Pred nimi sú ešte iní výrobcovia. Ďaleko najväčší producent batérií na svete je čínska spoločnosť CATL. má vyše 40 percent svetového trhu, Gotion má 5 percent. Inobat si žiadnych 20 % v plánovanej fabrike nekúpil.
Číňania si najali slovenský Inobat, aby im pomohol preklenúť všetky tieto predpisy a nariadenia, lenže oni to chytili za zlý koniec. Namiesto toho, aby donútili Gotion nakúpiť výkonnejšie zariadenia, ktoré by dokázali splniť tie požiadavky, aj keď my aj o tom pochybujeme, či vôbec také niečo existuje, tak namiesto toho sfalšovali dokumentáciu, aby to papierovo rýchlo prešlo. Inobat mal dostať 20 % za to, že vybaví všetky povolenia a všetko prejde hladko schvaľovacím procesom. A nevybavili hladko nič, do dnešného dňa sa potýkajú s našimi žalobami, a nielen s našimi, keďže do toho vŕta kadekto. Aktivita z ulíc sa presunula do právnej roviny oveľa aktívnejšie ako na začiatku. Z toľkých podaní na prokuratúru, žalôb a rôznych odvolaní, ktoré sme za posledné obdobie podávali, majú určite hlavu v smútku.
Problémov pribúda, čoho dôkazom je aj to, že do toho teraz vstúpil Volkswagen. Viete, mne je od začiatku na tom divné to, že firma Inobat má ako eseročka imanie 5000 eur a dostane od štátu investíciu na takéto obrovské milióny. Navyše veľmi pofidérne je aj to, že Gotion, ktorý figuruje v obchodnom registri, dokonca ani nie je čínsky. Je to len nejaká nemecká pobočka. Akonáhle by tu prišlo k nejakým obrovským problémom, napríklad že by tu spôsobili nejaké environmentálne katastrofy, že by tu boli nejaké úniky a museli by dať stovky miliónov napríklad na rekultiváciu pôdy alebo na vyčistenie podzemných vôd, tak asi by za to ani nemal kto zodpovedať, pretože Inobat je insolventný, od tých by sme peniaze nedostali, tých by sme maximálne mohli dať do chládku, a nemecká pobočka Gotionu má v obchodnom registri len nejakých 24 miliónov.
Čiže to nie je nejaká obrovská firma, pričom čínsky Gotion v obchodnom registri vôbec nefiguruje. Nechápem, ako je možné, že Číňan tam vôbec nie je, keď oni majú byť tí hlavní garanti, ktorí by mali niesť zodpovednosť. Za normálnych okolností je v obchodnom registri priamo materská firma, francúzska, švédska alebo akákoľvek a ona ručí za prípadné škody a má tam napríklad 150 miliónov eur. To nie je normálne, aby takáto malá eseročka ťahala zo štátu stovky miliónov.
Ja som to napríklad porovnával aj s tým, že aké peniaze boli vložené v Maďarsku. Koľko tam investovali Samsung alebo CATL v Debrecíne, potom koľko sa ide investovať v Maroku, čo je tiež Gotion. A iné investície, napríklad čo investoval Gotion do fabriky v Amerike. Jednoducho v Šuranoch je to finančne podhodnotená fabrika. Máme pocit, že oni chcú ušetriť na určitých technológiách, ktoré môžu súvisieť práve s ochranou životného prostredia .
Inobat má ešte nejakú ďalšiu výrobu vo Voderadoch. Ako sa im darí? Objavovali sa informácie, že prepúšťali alebo že dokonca skrachovali.
Robili tam špeciálne batérie, ktoré sa mali používať v leteckom priemysle, do malých superlightov. Ale celé to skrachovalo, prepustili ľudí, beží to tam v núdzovom režime.
Dokonca sa objavili informácie, že Inobat dostal na jar od štátu pomerne vysokú pokutu 500-tisíc eur…
Áno, okrem tých batérií pre letecký priemysel mali vo Voderadoch naprojektovanú ešte jednu baterkáreň 4 GWh. Mala tam byť postavená veľká hala. Tá pokuta, ktorú dostali súvisí s tou nepostavenou fabrikou, lebo štát do toho vrazil peniaze a očakával, že bude mať z toho nejaký príjem. A oni tú fabriku ani nezačali stavať, len zobrali peniaze. Teraz tam majú ďalšiu novú aktivitu. Dali si novú požiadavku na schválenie, že budú vyrábať články, ktoré budú potom skladať do kontajnerov a finalizovať tam kompletné kontajnery ako batériové úložiská. Takže nápadov majú strašne veľa a dostávajú na to celkom slušné rôzne finančné podpory od vlády. O nich je známe, že vedia veľmi dobre fungovať v rámci komunity spolu s politikmi a štátnymi úradníkmi.
Gotion má zas problémy v USA…
Áno, tam to skončilo. Po dlhom boji s aktivistami a mestom to tam celé zrušili. Štát tam dal „len“ 24 miliónov, ktorými im chcel pomôcť pri budovaní infraštruktúry. Ale keď sa tá investícia zrušila, tak Gotion to musel vrátiť. No a toto je práve ten trik, čo robí slovenský štát. Vláda sa tvári, že v Šuranoch stavia industrial park, čo je nezmysel. V tomto prípade sa nestavia žiaden industrial park, tu sa vynakladajú peniaze do priestoru, kde bude jeden jediný investor, a to je baterkáreň. Deklarujú, že pomôžu tej fabrike 216 miliónmi, ale nedávno vláda navyšovala investície do industrial parku o 117 miliónov konečná suma má byť 270 miliónov len do industriál parku. Vyvolané investície prezentuje vláda ako verejnú infraštruktúru napr. drahé trafostanice , ktoré by si mal platiť investor sám.
My tu plytváme peniazmi pre cudzích investorov, že to je až neskutočné. Toto by nikde inde neobstálo. Vláda deklaruje pomoc pre GIB vo výške 216 miliónov. Pravda je, že spolu s industriál parkom to bude okolo 480 miliónov. Cez tento model kryjú dodatočné investície pre konkrétneho investora. V Európskej únii, by asi mali problém schváliť investíciu 1,2 miliardy, ktorú ide štát podporiť 480 miliónmi.
Je pravda, že keď sa fabrika v Šuranoch nepostaví, investor si potom môže nárokovať nejaké odškodné od štátu?
Áno, to je v zmluve, ktorú podpísali. Je tam nejakých 8 miliónov. To je nič. To by mal pán premiér vytiahnuť z vrecka a dať to tam na stôl a nech idú preč. Pretože narobia tu kopec škody, a to ešte nie je všetko, toto je len začiatok…
Máte nejaké vedomosti o tom, kto má v Šuranoch pracovať? Slováci alebo Ázijčania?
Tak oni by chceli zamestnať samozrejme Slovákov, aj to deklarujú od začiatku, ale za tie peniaze, si myslím, že asi veľa Slovákov nenájdu. A nejde len o peniaze, ale aj o firemnú kultúru. Číňania vyžadujú dosť nepríjemné záležitosti a neviem, či by to naši ľudia boli ochotní akceptovať.
Napríklad čo?
Napríklad sú tam také veci, že máte dvakrát do dňa prestávku na toaletu, pričom si nesmiete vyzliecť tie obleky, pretože keď ich kontaminujete nejakou prechádzkou na WC, tak už ich jednoducho znehodnotíte a podobné veci. Boli už nejakí ľudia v Číne na školení a prišli odtiaľ celkom zhrození, že aké sú tam pomery.
Vieme povedať, čo sa vlastne má v Šuranoch vyrábať?
Áno, vieme — aj keď investor to sám nikdy otvorene nepovedal. Od začiatku kamuflovali aj základné parametre článkov. Zrejme si mysleli, že bez nich nedokážeme dopočítať hmotnosť. Každý monočlánok má však dva úplne základné údaje: ampérhodiny a napätie vo voltoch. V žiadnom podklade ich neuviedli. Na webovej stránke ich závodu v provincii Hefei som si našiel výrobný program, ktorý v Číne robia. Ide o články s kapacitou zhruba 75 až 100 ampérhodín a napätím okolo 3,2 voltu. Keď sme to dali dokopy, vyšlo nám, že budú vyrábať LFP články s energetickou hustotou okolo 165 až 170 watt-hodín na kilogram. Na dnešnú elektromobilitu je to veľmi slabý článok; také kapacity sa skôr hodia do batériových úložísk ako do áut.
Budú to teda jednoznačne LFP články, prizmatické, kazetové — krabica hrubá zhruba 2,5 až 3 centimetre. Jediný rozmer, ktorý v podkladoch uviedli, je hrúbka 28 až 32 milimetrov. LFP chémiu deklarujú ako o niečo bezpečnejšiu než NMC, kde sa používa mangán, kobalt a nikel. Oxidy týchto kovov na horenie nepotrebujú vonkajší kyslík. LFP je teda o trochu bezpečnejšie, hoci nie úplne bezpečné, no oproti iným článkom, má zase tú nevýhodu, že nedosahuje také výkony.
Výrobný zámer pritom niekoľkokrát menili. Najprv mali dve dlhé haly vyrábať články — po 10 gigawatthodinách na každej strane — a v strede mala byť úzka hala na montáž batériových súprav do áut. Stredná hala bola v zámere deklarovaná na skladanie packov (batériové súpravy). Články sa naukladajú do rámu, prepoja káblami, urobia sa vývody a namontuje sa „battery management systém“, ktorý má hlásiť skraty alebo prehriatie. Práve tam malo byť najviac ľudí, lebo ide o najviac ručnej práce. Vo veľkej EIA už však túto halu neoznačili ako montáž packov, ale ako kancelárie a sklady. Akoby rezignovali na výrobu súprav. S každým novým dokumentom je na stole niečo iné, takže už nevieme, čomu veriť.
Čo sa týka článkov, LFP chémia zostáva: železofosfátový článok, ktorý sa dá rôzne modifikovať podľa toho, akú krabicu urobíte a čo do nej vložíte. V zásade však ide o túto technológiu. Medzitým sa ukázala aj novšia cesta. To, čo plánujú oni, je mokrý proces, v ktorom sa využíva rozpúšťadlo NMP. Mokrý proces už vo svete začína byť výbehový. Prišiel suchý proces, takzvaný dry proces, ktorý rozpúšťadlá vypúšťa úplne. Gotion ho už má. Spolu s Volkswagenom na ňom pracujú v Hefei a budúci rok tam majú vo väčších sériách začať vyrábať solid-state batérie — s pevným elektrolytom namiesto kvapaliny.
V zásade teda hovoríte, že to nebudú nejaké extra moderné výrobky, skôr staršie. Prečo sa im to potom oplatí vyrábať a kto to od nich bude kupovať?
Presne k tomu smerujem. Suchá technológia už nie je len v skúšobných prevádzkach. Elon Musk v Austine články touto metódou vyrába a gigafabrika na ňu už beží. Boli tam problémy, no je to doladené a funguje to. Aj Gotion to má pripravené tak, že výrobu chce spustiť budúci rok. Výhoda je v nákladoch. Zachytávanie NMP je obrovsky drahé. Treba ho zachytiť, rozpustiť vo vode, potrubím poslať do destilácie, vydestilovať, zvyšný toxický kal spáliť, naložiť na autá a viezť do spaľovne — napríklad do Slovnaftu, kde sa spaľovňa pripravuje, lebo na Slovensku spaľovňa toxického odpadu nie je.
Pri suchej metóde toto celé odpadá. A tiež tieto staršie články majú okolo 160 až 170 watt-hodín na kilogram. Suchá metóda dokáže vyrábať články, ktoré majú okolo 300 až 350 watt-hodín na kilogram. Pre elektromobilitu to znamená ľahšie články, dlhší dojazd a lacnejšiu výrobu. Keď európske fabriky nabehnú na suchý proces, tieto staré závody nebudú mať šancu. Jednoducho to nepredajú. Nejaký čas môžu fungovať na batériových úložiskách, no ani to nie je veľká budúcnosť.
Nerozumiem, načo to chcú vyrábať. Nemôže ísť o skutočný zámer vyrábať a predávať. Aj pre nás je to záhada — či nejde o geopolitickú hru, aby mali „nohu vo dverách“ Európskej únie.
Ďakujeme za rozhovor!
Názory vyjadrené v tomto rozhovore sú názormi respondenta a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
