Zaujímavosti

Z lásky na neznámy grécky ostrov: Katka objavila vysnívaný život na Chiose (Rozhovor)

Katka Galvasová Agrafioti našla v Grécku životnú lásku, vystúpila zo svojej komfortnej zóny a odletela na málo známy ostrov Chios. Prvé mesiace jej dala zabrať najmä gréčtina, ktorú sa učila za pochodu, a bezpochyby ju prekvapili aj samotní ostrovania. Katka síce doteraz úplne nenaskočila na vlnu pomalšieho ostrovného života, no ľahko si zvykla na život s pravým komunitným duchom a súdržnosťou.

Epoch Times Slovensko: Začali ste nový život na ostrove, ktorý je pre mnohých veľkou neznámou a mnohí o ňom ešte nikdy nepočuli. Čo vás tam priviedlo a prečo ste si z toľkých gréckych ostrovov vybrali práve Chios?

Katka Galvasová Agrafioti: Ja som si Chios nevybrala, on si vybral mňa. Išla som tam kamarátke na svadbu. Vydávala sa za Gréka a zoznámila som sa s jeho kamarátom. Po návrate do Česka sme si začali písať, telefonovať a o rok nato som si zbalila kufre a presťahovala sa za ním na Chios.

Bol to veľký krok z mojej komfortnej zóny, opustiť všetko a všetkých, ale ako sa hovorí, risk je zisk, a ten sa oplatil. Sme už 6 rokov manželia a stále pendlujem medzi Gréckom a Českom. V Česku mám zázemie, rodinu a prácu, takže tam trávim aj podstatnú časť roka.

Môžeme povedať, že ste na ostrove našli vysnívaný domov?

Áno, našla som tu svoj vysnívaný domov. Nemala som vtedy žiadne konkrétne očakávania, a možno preto ma Chios tak očaril. Ani vo sne by mi nenapadlo, že raz budem žiť pri mori. Veď koľkokrát čakáme celý rok na desať dní dovolenky a ja teraz počúvam šumenie vĺn každý deň. Život v zahraničí je iný, keď prídete úplne sami a nikoho nepoznáte, a iný, keď vás tu už čaká niekto blízky.

Určite to však nebolo zo dňa na deň, všetko nové je istým spôsobom náročné…

Náročné to určite bolo. Zrazu nevídate svoju rodinu ani priateľov, počujete okolo seba iba cudzí jazyk, ktorému nerozumiete, a aj vy sama musíte neustále hovoriť cudzím jazykom. Zo začiatku som si pripadala ako na permanentnej dovolenke a do Česka som často lietala kvôli rodine a práci, takže ten smútok za domovom nebol až taký veľký. Objavovala som nové zákutia, pláže a kaviarne. Pomaly som sa učila jazyk a postupne som vplávala do gréckeho života.

Bola najťažšia práve gréčtina? Ničomu nerozumieť muselo byť veľmi obmedzujúce…

Áno, najťažšia bola naozaj jazyková bariéra. Zrazu okolo vás všetci hovoria inak, vy sa snažíte odpovedať a občas to vyzerá, ako by ste hrali pantomímu. A tým cudzím jazykom musíte hovoriť nielen s okolím, ale aj so svojím partnerom.

To sa však časom zmenilo a podarilo sa vám gréčtinu dostať do bežného života. Čo vám na Chiose stále nie je celkom po chuti?

Štýl šoférovania. Miestna doprava je pre mňa stále taký malý adrenalínový zážitok. Tá doprava je naozaj hrozná. Priechody pre chodcov sú skôr pre turistov a chodníky často úplne chýbajú. Na druhej strane vám každý rád zastaví kdekoľvek mimo priechodu a nechá vás prejsť. A na bicykli by som tu nejazdila, ani keby som bola ten najodvážnejší človek.

Ešte spomeniem, že ma zo začiatku naozaj prekvapili aj vyššie ceny v supermarketoch. V Česku bolo vtedy všetko citeľne lacnejšie. Na druhej strane sa tu býva za prijateľnú cenu, no platíte za návštevy u lekára.

Ceny v ambulanciách asi nie sú najprijateľnejšie, však?

Len vojdete do ambulancie a hneď vás to stojí 20 až 50 eur a na odber krvi idete do laboratória, pretože lekári tu priamo v ambulancii odbery väčšinou nerobia. Keď idete do nemocnice, tak väčšinou nič neplatíte, ale čakacie lehoty sú tam hrozné, preto väčšina ľudí využíva súkromníkov, u ktorých musí platiť. U klasického obvodného lekára je to 20 eur, u gynekológa 40 až 50 eur. 

Potom záleží, aké poistenie nad rámec štátneho máte (toto platí pre Grékov). Vďaka tomu, že mám kartičku európskeho zdravotného poistenia, v nemocnici nič neplatím. Na Chiose je nemocnica, čo je výhoda. Vážnejšie prípady potom posielajú letecky do Atén.

Ako ste sa prispôsobili ostrovnej mentalite?

Úprimne povedané, grécky životný štýl je ako spomaliť film, ktorý beží príliš rýchlo. Všetko má svoj čas a nie vždy ten, ktorý si naplánujete. Zo začiatku ma prekvapilo, ako málo sa tu ľudia stresujú termínmi. Ja som plánovací maniak, takže mi to trochu lezie na nervy. Ostrovná mentalita vás naučí trpezlivosti a umeniu nechať veci plynúť. Mne ukázala, ako veľmi som bola zvyknutá žiť v neustálom zhone. 

Zmenou pre mňa bolo aj to, že sa tu oveľa viac spoliehate na komunitu. Keď niečo potrebujete, zavoláte známemu a nehľadáte na internete. Ale to je dané aj tým, že tu nemá každá firma webovú stránku, a to ani súkromné škôlky.

Presne tak zobrazuje Grékov aj televízia. Ostrovania s komunitným duchom…

Áno, sú to ostrovania až do špiku kostí. Všetci sú milí a priateľskí. Niektorí sa viac prispôsobujú súčasnosti a potrebám turistov, niekde to ani nie je potrebné. Samozrejme, že aj spomenutá komunita tu zohráva veľkú rolu. Chodíte nakupovať chlieb alebo mäso k ľuďom, ktorých poznáte. Sú to vaši kamaráti, susedia, alebo ich pozná niekto z vašej rodiny, prípadne vám ich niekto odporučil. 

Musím vyzdvihnúť jednu vec, a to, že sú veľmi ústretoví voči deťom. Vždy s napätím sledujem, ako deti behajú v taverne okolo čašníka s horúcim jedlom alebo kávou. Pre nich je to úplne normálne.

Ako na vás pôsobí tento komunitný spôsob života? Trochu to pripomína tradičný život u nás na dedine…

Áno, je to tu ako na dedine. Väčšinu susedov poznáte, zdravíte sa a zvyknete si aj pomôcť navzájom, keď je to potrebné. A keď sa niečo deje, sused vás na to hneď upozorní. Máme tu aj svoju Kelišovú a nielen jednu, ale takýto „monitoring“ vôbec nie je na škodu (smiech).

Na sociálnych sieťach často vyzdvihujete miestnu kuchyňu, ktorá je prakticky súčasťou gréckej spoločnosti…

Grécka kuchyňa je naozaj spoločenský zážitok. V taverne si neobjednáte len jedno jedlo, ale stôl sa zaplní tanierikmi, na ktorých sú malé porcie rôznych jedál či chuťoviek. Pri žiadnom gréckom stole nechýba šalát, chlieb a hranolčeky. To je jednoducho základ. Potom môžete očakávať nejaké guľôčky – syrové, mäsové, zeleninové, rôzne druhy mäsa, ako kuracie či bravčové suvlaki (mäso na špajli), gyros alebo kebab. Prekvapilo ma, že sa tu žiadne mäso nezaobíde bez kvapky citróna. Najprv naň bohato odšťavia citrón a až potom si vychutnajú prvé sústo.

Prezradíte nám, na ktoré jedlo nedáte dopustiť vy?

Mojím najobľúbenejším jedlom je pastitsio. Niektorí si ho mýlia s lasagnami. A potom je tu aj klasická musaka.

A čo kozie mäso?

Pri kozom mäse sa ľudia často delia na dva tábory. Na tých, ktorí ho milujú, a tých, ktorí ho naozaj nemajú radi. Ja ho nevyhľadávam, ale ak niekto vie, ako pripraviť kozie mäso, tak sú to určite Gréci. A, samozrejme, ani tu nechýba poriadna dávka citrónovej šťavy.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK