Vajnory alebo Rázsochy? Nová koncová nemocnica rozdeľuje vládu a odborníkov (Analýza)
Slovensko čaká na modernú národnú nemocnicu v hlavnom meste už desaťročia, a zdá sa, že ešte nejaký čas bude. Po rokoch nejasností a zmenených rozhodnutí sa výstavba novej Národnej koncovej nemocnice opäť presúva – tentoraz do bratislavských Vajnor. Zatiaľ čo ešte pred necelým rokom vláda ohlásila presun projektu z Rázsoch do Ružinova, koncom apríla prišlo k ďalšej zmene. Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika má po novom stáť na pozemkoch ministerstva obrany. Podľa rezortu zdravotníctva predstavuje najlepší možný kompromis medzi dostupnosťou, veľkosťou lokality a infraštruktúrou. Plán sprevádzajú ambiciózne ciele, no aj výrazná kritika zo strany odborárov, opozície a odborníkov.
Zmena plánov
Plány výstavby koncovej národnej nemocnice sa menia. Takmer pred rokom ohlasovala bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) vládou odobrenú zmenu lokality z Rászoch do Ružinova. Koncom apríla (29. 4.) však minister vnútra a predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok spoločne so šéfom rezortu zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas-SD) na tlačovej konferencií avizovali zmenu plánov.
Po novom má Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika stáť v bratislavskej mestskej časti Vajnory, na pozemku Ministerstva obrany SR. Na výstavbu má byť z Plánu obnovy vyčlenených takmer 200 miliónov eur, pričom výstavba by mala odštartovať už v tomto roku.
Podľa ministra zdravotníctva Šaška má nová nemocnica poskytovať zdravotnú starostlivosť na najvyššej, piatej úrovni. Disponovať bude 950 lôžkami, z toho 850 štandardnými a 150 pre intenzívnu starostlivosť. Ročne má nemocnica obslúžiť viac ako 44-tisíc hospitalizovaných pacientov a fungovať v nej má približne 150 ambulancií a plne vybavené diagnostické pracoviská.
„Táto nemocnica bude v kompletnom medicínskom profile vrátane vzdelávania a výskumu. Bude na pozemku, ktorý umožní nielen výstavbu samotnej koncovej nemocnice, ale celkovú víziu pre bratislavské zdravotníctvo,“ uviedol minister Šaško. Dodal, že priestor určený na výstavbu je dostatočne veľký na to, aby jeho súčasťou mohli byť aj vzdelávacie inštitúcie.
Minister Šaško: Lokalita Vajnory je pragmatická
Šéf rezortu zdravotníctva zároveň podotkol, že výber lokality vo Vajnoroch nebol náhodný. Má byť výsledkom dôkladnej analýzy a predstavovať najideálnejšie riešenie. Podľa ministra už technické hodnotenie z roku 2016 označilo východnú časť Bratislavy za najvhodnejšiu pre rozvoj zdravotníckej infraštruktúry, no v tom čase chýbali potrebné pozemky aj dopravné napojenie.
Vďaka novým diaľniciam D4 a D7 je dnes zabezpečená dobrá dostupnosť a pozemok s rozlohou 30 hektárov podľa slov ministra plne postačuje na realizáciu všetkých plánovaných zámerov v oblasti rozvoja zdravotníctva v hlavnom meste. Portál 360tka informoval, že samotný skelet budovy by mohol byť hotový už v roku 2027 a s kompletným dokončením sa ráta v roku 2030, teda o necelých 6 rokov.
„Ide o štátne pozemky, čím sa výrazne zrýchli a zjednoduší proces výstavby. Vyhýbame sa dlhým rokovaniam o výkupoch a presunoch,“ naznačil minister Šaško.
Strategická investícia
Kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) tiež rozhodol, že nová univerzitná nemocnica bude strategickou investíciou. Vláda to odklepla na výjazdovom rokovaní v Malej Lehote v okrese Žarnovica koncom apríla.
Ministerstvo obrany SR a Ministerstvo zdravotníctva SR spoločne rozhodli o vypracovaní návrhu na vyhlásenie Národnej univerzitnej nemocnice za strategickú investíciu. „Investičný projekt spĺňa osobitné strategické požiadavky podľa zákona o strategických investíciách, keďže ide o stavbu zdravotníckeho zariadenia, ktoré bude zaradené do verejnej minimálnej siete poskytovateľov a plánované výdavky na investičný projekt presahujú 50 miliónov eur,“ uviedol rezort zdravotníctva v predloženom návrhu.
Spolupráca naprieč rezortmi zdravotníctva a obrany
Realizácia tejto nemocnice bude uskutočňovaná v úzkej spolupráci medzi ministrom zdravotníctva a ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD). Projekt má byť financovaný z kapitálových výdavkov určených na nákup, výstavbu alebo zhodnotenie dlhodobého majetku štátu.
„Ministerstvo obrany viackrát deklarovalo, že svoje zdroje, ktoré pochádzajú z navýšenia výdavkov, chce predovšetkým investovať do duálnej infraštruktúry, a infraštruktúry, ktorá chýba ozbrojeným silám, a to najmä zariadenia nemocničného typu,“ ozrejmil minister obrany Kaliňák. Časť časovej úspory pri výstavbe v Bratislave by podľa jeho slov mohla vzniknúť vďaka tomu, že rezort obrany už realizuje výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove a adaptácia projektu urýchli výstavbu nemocnice.
Minister Šaško zdôraznil, že hoci rezort obrany bude novú nemocnicu stavať, naďalej bude patriť pod ministerstvo zdravotníctva. „Minister obrany to postaví, ale za medicínsku a personálnu zložku bude zodpovedať ministerstvo zdravotníctva,“ vysvetlil.
Predseda Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Tomáš Valášek (PS) vyjadril obavy z toho, že nemocnica bude stavaná pod rezortom obrany. V prípade vojnového napätia by to podľa neho mohlo predstavovať bezpečnostné riziko. „V dobe konfliktu sa môže z takejto nemocnice stať aj náhodný cieľ. Nerozumiem, prečo by ministerstvo vystavovalo vlastných občanov takému riziku,“ uviedol.
Podľa strany SaS projekt výstavby novej národnej nemocnice vo Vajnoroch poukazuje na to, že strana Hlas stratila kontrolu nad ďalším rezortom. Kľúčový projekt ministerstva zdravotníctva bude totiž riadiť minister obrany Kaliňák zo Smeru, a nie šéf rezortu zdravotníctva Šaško z Hlasu.
Ministerka Saková vlastní pozemky v blízkosti lokality
Opozícia upozorňuje na potenciálny konflikt záujmov, keďže ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) vlastní pozemky v blízkosti plánovanej nemocnice. Na túto skutočnosť upozornil Denník N.
Opozičný poslanec Michal Truban (PS) vyzval ministerku Sakovú, aby svoje pozemky predala štátu za cenu pred oznámením výstavby. „Vyzývame ministerku Sakovú, aby svoje pozemky vo Vajnoroch okamžite previedla štátu – za cenu, akú mali pred oznámením stavby novej nemocnice. Konflikt záujmov ministerky Sakovej je ukážkou arogancie tejto vlády,” napísal.
Kritika odborárov
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo, že plánovaných 950 lôžok je na národnú nemocnicu nedostatočné a v porovnaní s inými európskymi národnými nemocnicami ide o nízke číslo. „Chceme ukázať, ako to funguje v zahraničí v okolitých krajinách, kde koncové nemocnice majú istý počet lôžok, ktorý je nevyhnutný na to, aby plnili svoju funkciu. Česká republika má koncovú nemocnicu Motol s 2400 lôžkami, v Rakúsku má koncová nemocnica AKH Viedeň 1800 lôžok, v Maďarsku má Semmelweisova univerzita v Budapešti 3287 lôžok a momentálne prebieha výstavba ďalších 1200 lôžok, v poľskom Krakove má posledne postavená koncová univerzitná nemocnica 1277 lôžok, Slovinsko má 2138 lôžok, podobne sú na tom ostatné západné krajiny,” uviedol na tlačovej konferencii 6. mája predseda LOZ Peter Visolajský.
Zámer štátu vybudovať novú koncovú nemocnicu v Bratislave LOZ víta, no žiada od rezortu zdravotníctva viac konkrétnych informácií, prečo bola zvolená práve lokalita Vajnory. „My sa tohto záväzku vlády výstavby národnej nemocnice v lokalite Rázsoch držíme, nie preto, že by sme mali k Rázsochám sympatie, ale vychádzame z dát a analýz,“ uzavrel Visolajský, ktorý sa v najbližších dňoch plánuje stretnúť v tejto súvislosti s ministrom zdravotníctva.
Analytik INESS Martin Vlachinský je k plánovanému spusteniu prevádzky nemocnice v roku 2030 skeptický. Podľa jeho slov sa to nedá stihnúť. „Nie, nie je to absolútne reálne, ani sa nezačala hrubá stavba, musí sa robiť medicínsky plán… Aj súkromník to staval 6-7 rokov,“ poznamenal.
Na nedostatočnú dopravnú infraštruktúru v oblasti Vajnor, čo by mohlo komplikovať prístup pacientov a personálu k novej nemocnici, poukazuje riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušan Zachar. „Síce je to lokalita na mape, ako keby sa zdalo, že pri diaľnici a pri obchvate, ale zďaleka nie sú dobudované prípojky, či už cestné, železničné, električkové,“ upozornil.
Architektka Ondrušková: V politike dochádza k nelogickým rozhodnutiam
Ing.arch. Eva Ondrušková je dlhoročná projektantka zdravotníckych stavieb. Okrem iného je autorkou Ústavu klinickej onkológie, Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave na Kramároch a autorkou modernizácie a dostavby nemocníc po celom Slovensku, v Alžírsku aj Spojených arabských emirátoch. O premiestnení univerzitnej nemocnice mimo Rázsoch si myslí, že je to mrhanie finančnými prostriedkami štátu.
„Nemocnica na Rázsochách už má urobený projekt, už je pripravená na výstavbu, sú zrútené stavby, už bolo rozhodnuté, že sa tam bude robiť. Všetky tie projekty a príprava veľa stáli a zase sú to len finančné straty,“ uviedla pre Epoch Times Slovensko.
Architektka sa odvoláva napríklad na audit rakúskych odborníkov, ktorý si objednalo ministerstvo zdravotníctva v roku 2014. Ten podľa nej preukázal, že najvhodnejšie miesto pre univerzitnú nemocnicu je práve na Rázsochách.
„Všetky tie politické rozhodnutia sú finančné straty pre spoločnosť,“ zhodnotila opakované začatie a následné búranie stavieb alebo ich premiestňovanie do iných lokalít. Naviac je to podľa nej aj extrémne zdĺhavé. „V politike dochádza k nelogickým záverom,“ uzavrela Eva Ondrušková pre Epoch Times Slovensko.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
