Maďarsko, Slovensko, Česká republika: nová aliancia proti postoju EÚ k Ukrajine?
Zatiaľ čo EÚ už viac ako dva roky bojuje o jednotu v ukrajinskom konflikte, v strednej a východnej Európe rastie odpor voči súčasnému smerovaniu. „Maďarsko chce s Českou republikou a Slovenskom vytvoriť alianciu, ktorá bude zaujímať kritický postoj voči Ukrajine,“ vyhlásil minulý týždeň pre časopis Politico Balázs Orbán (bez príbuzenského vzťahu s Viktorom Orbánom), politický poradca maďarského premiéra Orbána.
Podľa neho si maďarský premiér želá, aby hlavní politickí lídri týchto troch krajín koordinovali svoje pozície pred európskymi samitmi a vystupovali jednotne. Zdá sa, že to naznačuje vznik novej osi v strednej a východnej Európe na čele s Viktorom Orbánom, slovenským premiérom Robertom Ficom a víťazom českých volieb Andrejom Babišom.
Predtým tieto tri krajiny úzko spolupracovali s Poľskom v rámci Vyšehradskej skupiny (V4) v súvislosti s európskou migračnou krízou. Toto spojenectvo bolo dlho považované za jednotný front proti migračnej politike Bruselu a predstavovalo vplyvný blok v rámci EÚ.
Od zmeny vlády vo Varšave a politického obratu Donalda Tuska, ktorý opäť sleduje líniu viac v súlade s EÚ, vzťahy medzi Budapešťou a Varšavou výrazne ochladli. V dôsledku týchto rozdielov – najmä v otázke Ukrajiny – všetko nasvedčuje tomu, že vznikne nový „Vyšehrad 3“.
Podobné názory na Ukrajinu
Slovenský premiér Robert Fico zaujíma vo všeobecnosti podobné stanovisko ako Viktor Orbán k otázkam týkajúcim sa Ukrajiny. Obaja napríklad formálne odmietajú dodávky zbraní na Ukrajinu. Podobne ako Orbán, aj Fico stavia na dialóg s Moskvou a nesúhlasí so sankčnou politikou EÚ.
Fico je tiež politikom, ktorý Orbána podporuje, keď jeho maďarský kolega chce blokovať spoločnú finančnú pomoc EÚ Ukrajine alebo nové pôžičky na tento účel.
Orbán a Fico sa zhodujú v tom, že Ukrajina by sa nemala stať členom NATO. Začiatkom roka Fico dokonca vyhlásil, že vstup Ukrajiny do NATO by ohrozil mierové iniciatívy a predstavoval by značné bezpečnostné riziko, ktoré by mohlo viesť až k tretej svetovej vojne.
Orbán kategoricky odmieta vstup Ukrajiny do EÚ, zatiaľ čo Fico ho nevylučuje, avšak pod podmienkou, že budú splnené potrebné podmienky.
U oboch krajín tiež pretrváva závislosť od ruských zdrojov energie. Podobne ako Maďarsko, aj Slovensko naďalej pokrýva veľkú časť svojich potrieb plynu a ropy dodávkami z Ruska. Fico tiež odmieta politiku EÚ zameranú na oslobodenie sa od týchto zdrojov energie.
Babiš, ktorého strana zvíťazila v posledných voľbách v Českej republike, zdieľa tento názor. Súčasný český minister zahraničných vecí v rozhovore pre Politico varoval, že Babiš bude na najbližšom zasadnutí Európskej rady pôsobiť ako „Orbánova bábka“.
Hľadanie nových partnerov
Na otázku, či sa v rámci Európskej rady, ktorá združuje hlavy štátov a vlád členských štátov EÚ, môže vytvoriť koherentná aliancia, Balázs odpovedal pre Politico: „Stane sa to a bude to čoraz viditeľnejšie.“
Tiež jasne naznačil, že snahy Maďarska o vytvorenie novej politickej aliancie v Bruseli presahujú rámec Európskej rady. Pravicová skupina „Patrioti za Európu“ (Patriots for Europe), ktorú inicioval maďarský premiér, je už treťou najväčšou skupinou v Európskom parlamente a čoskoro by mohla získať nových spojencov.
Politický poradca Viktora Orbána ako potenciálnych partnerov uviedol „Európskych konzervatívcov a reformistov“ (CRE) a tiež pravicovú skupinu „Európa suverénnych národov“ (ENS) – a nevylučoval spoluprácu „s niektorými ľavicovými silami“.
„Patrioti za Európu“ disponujú okrem toho rozsiahlou sieťou think tankov, ktoré pôsobia nielen v Bruseli, ale aj za Atlantikom. Orbánov dôverník vyhlásil: „Aktívne hľadáme partnerov a spojencov vo všetkých politických oblastiach.“
Orbán pred výzvou
Maďarský premiér je nepretržite pri moci už 15 rokov. Na jar budúceho roka sa v Maďarsku uskutočnia nové parlamentné voľby. Jeho hlavný súper, Péter Magyar, má dobré šance. Podľa prieskumu „Politico“ by mohol mať dokonca lepšie vyhliadky ako sám Orbán.
Ten pravidelne obviňuje Brusel z podpory svojich politických protivníkov. Európska komisia však vidí situáciu úplne inak. Viackrát konštatovala porušenie práva EÚ zo strany Maďarska, čo viedlo k výraznému zníženiu európskych finančných prostriedkov poskytnutých tejto krajine v posledných rokoch.
Okrem toho je pravidelne označovaný za „Putinovu bábku“ pre svoj postoj k vojne na Ukrajine. Vzhľadom na opakované veto Budapešti v otázkach podpory Ukrajiny a pristúpenia tejto krajiny k EÚ sa v Bruseli dokonca hovorilo o pozastavení hlasovacích práv Maďarska v EÚ.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.