Sobota 18. mája, 2024
(Zľava) Bývalý predseda Súdnej rady SR Ján Mazák a poslanec NR SR za Smer-SD Tibor Gašpar (Foto: Súdna rada SR / TASR - Martin Baumann)

T. Gašpar a V. Karas diskutovali v relácii TA3 Téma dňa o odvolaní predsedu Súdnej rady SR (Analýza)

Hoci od minuloročného neúspešného odvolávania Jána Mazáka z funkcie predsedu Súdnej rady SR uplynuli len štyri mesiace, dnes už je známe, že bol v utorok 16. apríla 2024 desiatimi hlasmi odvolaný. Naďalej však zostal členom súdnej rady.

Konkrétne dôvody odvolávania ešte predtým v Právnych listoch priblížila sudkyňa Marcela Kosová, ktorá je jednou zo siedmich členov rady podpísaných pod deväťbodovým návrhom na Mazákovo odvolanie. Kosová hovorí o zneužití funkcie predsedu na „neoprávnené zbieranie informácií voči konkrétnym sudcom“. Z kontrolných komisií a Sekcie vyhľadávania Súdnej rady SR si mal podľa jej slov Mazák vytvoriť „svoju súkromnú detektívnu službu“, ktorá pri zhromažďovaní informácií na vybraných sudcov postupovala na základe jeho protiprávnych pokynov.

T. Gašpar a V. Karas o odvolaní J. Mazáka

Odvolanie Mazáka komentovali v relácii TA3 Téma dňa bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas (dnes podpredseda KDH) a poslanec Národnej rady SR za stranu Smer-SD Tibor Gašpar.

V. Karas ozrejmil, že súdna rada je zmiešaným orgánom, ktorý je z jednej polovice volený sudcami, kým na zložení jeho druhej polovice sa svojou voľbou podieľa prezident, vláda a parlament, tieto nominácie teda už politické sú. Hlasovanie za odvolanie Mazáka však ako politické rozhodnutie nevníma. „Pri tomto odvolávaní hlasovali za aj predstavitelia Správy sudcovskej samosprávy, čiže sudcovia, ktorí boli volení sudcami, čiže ťažko je tu hovoriť o politickom odvolávaní,“ skonštatoval exminister.

Pavol Gašpar pripomenul, že posledné legislatívne zmeny v oblasti Súdnej rady SR prijímala bývalá vláda, ktorá je dnes súčasťou opozície, no ich aktuálnu aplikáciu v praxi napadá. Aj pri odvolávaní Mazáka sa totiž malo postupovať podľa zákona, ktorý členovia bývalej koalície sami schválili. „Ja na tomto odvolávaní predsedu súdnej rady pána Mazáka nevidím žiaden problém. Naopak, ja to teraz poviem hneď nahlas, na úvod, to jeho konanie zakladá absolútne trestnoprávne podozrenie,“ konštatoval Gašpar s tým, že vo veci už mali, rovnako ako v porovnateľných prípadoch, nastúpiť OČTK. Avizoval aj otváranie tejto témy v parlamente.

Karas mal už v minulosti upozorňovať na dvojsečnosť politickej možnosti zasahovania do skladby členov súdnej rady nastavenej bývalou garnitúrou (odvolanie bez udania dôvodu), ktorú Slovensku vyčítala aj Európska komisia. „Dnes začnú ako huby po daždi padať alebo rásť noví členovia súdnej rady nominovaní parlamentom, vládou a za chvíľku novým prezidentom. A budeme mať úplne iné nastavenie súdnej rady, a to samozrejme zakýve so súdnou mocou,“ vyjadril svoje obavy. Zároveň však odmietol opozičnú kritiku nových členov – najnovšie Mariána Fečíka (od 6.2.2024) a Jaroslava Klátika (od 17.4.2024). Prvý z nich bol volený sudcami, druhý Národnou radou SR. Schválenie koaličného nominanta Klátika zhodnotil Karas pozitívne.

V povolebnom koaličnom rozložení síl sa však ešte predtým (3. 11. 2023) stali novými členmi rady Ľudmila Joanidisová, Martin Bezák a Magdaléna Hroncová, všetci traja sú nominantmi vlády a nastúpili na uvoľnené miesto po odvolaných členoch súdnej rady Kataríne Javorčíkovej, Ľudovítovi Bradáčovi a Eve Mišíkovej. Javorčíková a Bradáč vtedy informovali o podaní sťažnosti na Ústavný súd SR.

Decembrové odvolávanie šéfa Súdnej rady

Na decembrovom zasadnutí Súdnej rady SR (14. 12. 2023) bol nominant strany SaS Ján Mazák odvolávaný z postu predsedu na základe dvadsaťbodového návrhu šiestich členov rady. Tí popri konštatovaní, že mu dlhodobá zdravotná indispozícia znemožňuje riadne vykonávanie funkcie, upozornili najmä na opakované porušovanie povinností a obavu z ohrozenia dôveryhodnosti súdnictva v prípade jeho zotrvania vo funkcii.

Tibor Gašpar sa v relácii Téma dňa vyjadril aj k tomuto návrhu. „Ja chcem pripomenúť návrh na odvolanie z decembra minulého roka, kde bolo tých dôvodov okolo dvadsať a hovorili o tom, že klamal v dokumentoch, ktoré posielal za súdnu radu aj do európskych inštitúcií, o osobách sudcov,“ povedal. Pripomenul aj odvolanie sudcu Okresného súdu Bratislava III Romana Fitta exministerkou Kolíkovou, o ktorom sa v návrhu z decembra 2023 uvádza: „Predseda súdnej rady vykonal všetko preto, aby obhajoval (aj v rámci rozpravy na zasadnutí súdnej rady) postup vtedajšej ministerky Kolíkovej, ktorá predsedu Okresného súdu Bratislava III odvolala aj z dôvodu, že mal dať pokyn na odovzdanie spisu a jeho utajovanej prílohy príslušníkom NAKA, hoci nebol v tejto veci zákonným sudcom ani zbaveným mlčanlivosti.“

Bývalý minister spravodlivosti Karas odmieta byť súčasťou mediálnej justície

Exminister spravodlivosti Viliam Karas (KDH). (Foto: FB / KDH)

Súdna rada je podľa Karasa kolektívnym orgánom so svojím vlastným vnútorným životom a každého z jeho členov rešpektuje. Je proti tomu, aby sa voči Jánovi Mazákovi viedli mediálne procesy. „Ja mám veľkú dôveru v členov súdnej rady, je to orgán sudcovskej legitimity. Nespochybňujme si inštitúcie, lebo je tu taký národný šport, že si spochybňujeme všetko a všetkých a za každú cenu,“ vyjadril sa Karas.

V prešetrovaní kandidátov na sudcov problém nevidí, avšak na hrane ústavnosti je už podľa neho vtedy, keď sa týka aktívnych sudcov. Poukázal na riziká získavania spravodajských informácií o sudcoch, ktorí pracujú na živých veciach.

„To, čo sa pripravilo na podnose pre novú súdnu moc, toho sa ja najviac obávam,“ doplnil.

T. Gašpar plánuje podať trestné oznámenie

Gašpar upozornil na skutok opísaný v návrhu na Mazákovo odvolanie, ktorý si sám dokáže predstaviť v uznesení o vznesení obvinenia. Skutok sa týka písomného príkazu riaditeľovi Sekcie vyhľadávania o poskytnutie informácií na základe anonymného udania, teda bez kvalifikovaného podnetu. Konkrétne uviedol príklad sudcu Šamka, ktorý v Právnych listoch kritizoval „čurillovcov“ či postupy bývalého špeciálneho prokurátora Lipšica.

„Rozhodoval a žiadal údaje k sudkyni, ktorá uzemnila vrtuľník Ministerstva vnútra,“ ponúkol ďalší konkrétny príklad lustračných aktivít odvolaného predsedu. „To si všímajte, to sú prípady, ktoré sú voči niekomu, kto má opozitný názor, kto bol akýmsi kritikom vtedajšej vládnej garnitúry, prípadne orgánov činných v trestnom konaní, takže aj tu treba dať do súvisu, s čím súvisela činnosť predsedu súdnej rady.“

V prípade kvalifikovaného podnetu by bol podľa Karasa zvolený postup predsedu súdnej rady v poriadku, keďže má ísť o legitímny, hoci ľahko zneužiteľný cieľ. Nesúhlasí s tým, že by Mazáka obhajoval, ako naznačil Gašpar, ktorý pripustil, že bude podpísaný pod trestným oznámením na odvolaného predsedu súdnej rady, no rešpektuje prezumpciu neviny a Mazáka vníma len ako podozrivého.

„Nekriminalizujme si tu navzájom inštitúcie a podobne,“ oponoval Karas, podľa ktorého je trestné oznámenie zo strany Gašpara neprimeraným krokom. „Je tam kolektívny orgán, ktorý jednoducho má právo klásť otázky, bol pri tom, je tam podpredseda súdnej rady, tiež bol pri tom. Čiže… samozrejme máte právo podať to, ale posuňme sa ďalej, nerobme škandál tam, kde nie je.“

V. Karas rešpektuje rozhodnutie súdnej rady, ale chcel by sa vyvarovať toho, aby sa venovala politickému revanšu

Gašpar vníma Mazákovo pôsobenie ako politické. Ako príklad uviedol extrémnu obhajobu bývalej ministerky spravodlivosti Kolíkovej „pri jej prešľapoch“ či skutočnosť, že sa (v kauze vzťahu s novinárkou Denníka N Tódovou, ktorú spustil Martin Daňo) neprimerane zastával aj sudkyne Záleskej.

Úlohy súdnej rady sú podľa Gašpara natoľko závažné, že by sa podozrenia voči tomuto ústavnému orgánu nemali podceňovať, napokon volí aj predsedu Najvyššieho súdu „To je top ďalší súd, voči ktorému máme dnes mnohé výhrady vo vzťahu k právnemu štátu a či sa odvíjajú od jeho predsedu, ktorého nezaujíma, že jednotliví sudcovia majú päťkrát konštatované porušenia Ústavným súdom vo svojich rozhodnutiach,“ prízvukoval.

Voči poslednej vete sa ostro ohradil Karas, podľa ktorého Gašparovi neprislúcha tieto veci komentovať či vyzývať na konanie voči konkrétnemu predstaviteľovi. Sám zároveň vyzval k rešpektovaniu súdnej rady a vyjadril obavy, že si do nej koalícia dosadí svojich členov, ktorí by sa riadili jej inštrukciami. „…a toho sa ja práve desím, aby sa nedialo potom to, že my tu budeme teraz krágľovať predsedov súdov najvyšších inštancií!“

Gašpar odmietol úvahy o tom, že by dnešná koalícia mala v úmysle ovplyvňovať členov súdnej rady. „To, že som si ja dovolil povedať, že predseda Najvyššieho súdu ignoroval rozhodnutia Ústavného súdu, veď to nevymyslel tie rozhodnutia Tibor Gašpar,“ vysvetlil a podčiarkol, že u sudcov podriadených Ústavnému súdu SR sa prejavili prvky svojvôle, na ktoré nereagovali médiá, predseda súdu ani minister spravodlivosti (vtedy Mária Kolíková).

Ako sa k Mazákovmu členstvu v súdnej rade postaví NR SR

Gašparov postoj je jednoznačný. V prípade hlasovania za odvolanie Mazáka ako člena Súdnej rady SR bude hlasovať za.

„Pozrite, my nemáme dôvod asistovať vládnej koalícii, má dostatok hlasov, my nemáme potrebu im asistovať,“ vyjadril sa Karas v mene KDH. Vyzval koalíciu, aby, na rozdiel od predchádzajúcej garnitúry, rešpektovali existujúce funkčné obdobie. V opačnom prípade by ocenil obsadenie postov kvalifikovanými osobnosťami. Podľa Gašpara by však malo KDH v prípade ohrozenia právneho štátu vyjadriť principiálny postoj.

Prečítajte si aj