Sobota 18. mája, 2024
(Zľava) Jám Mazák a Štefan Harabin. (Foto: Súdna rada SR / TASR - Jakub Kotian)

Kto nahradí Mazáka na čele Súdnej rady? SNS prichádza s veľkým menom (Analýza)

Pred týždňom (16. 4.) došlo k odvolaniu Jána Mazáka z postu šéfa Súdnej rady. Dôvodom malo byť neoprávnené lustrovanie sudcov. Mazák obvinenie odmieta a tvrdí, že nedostal adekvátny priestor na obranu. Zatiaľ zostáva členom súdnej rady, hoci premiér Fico už avizoval skoré rozhodnutie o jeho ďalšom osude. SNS prichádza s menom nominanta, ktorý má Mazáka nahradiť. Zasadnúť na čelo Súdnej rady by mohol Štefan Harabin, čo u kritikov vyvoláva obavy z návratu k minulosti.

Predseda Súdnej rady bol odvolaný

V utorok (16.4.) bol z postu predsedu ústavného orgánu, Súdnej rady, odvolaný Ján Mazák. Rada sa skladá z 18 členov, pričom jedného volia sudcovia Najvyššieho súdu (NS) SR a Najvyššieho správneho súdu, osem členov volia sudcovia ostatných súdov a po troch členoch dosadzuje parlament, prezident a vláda. 

Dôvodom na odvolanie Mazáka malo byť hrubé zneužitie funkcie na neoprávnené zbieranie informácií voči sudcom. Pod návrh na jeho odvolanie z funkcie predsedu Súdnej rady SR sa podpísali členovia Marcela Kosová, Peter Šamko, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, Marián Fečík, Ludmila Joanidisová a Martin Bezák.

Mazák však žiadal priestor a primeraný čas na prípravu obhajoby. Plánoval sa vyjadriť na májovej schôdzi. Tvrdil, že je mu kladené za vinu niečo, čo je náplňou jeho kompetencie. Na jeho vyjadrenie však členovia nepočkali. Z tohto dôvodu zvažuje podanie na Ústavný súd SR. Naďalej však zostáva členom Súdnej rady ako nominant parlamentu.

Pravdepodobne sa však na svojej stoličke dlho neohreje. Premiér Robert Fico (Smer-SD) už avizoval, že Mazák skončí aj ako člen rady. Vládna koalícia sa totiž chystá odvolať Jána Mazáka a Andreja Majerníka, keďže im to umožňuje väčšina v parlamente. Takto už bola koalícia schopná presadiť obmenu viacerých členov Súdnej rady. J. Mazák a A. Majerník boli do Súdnej rady zvolení poslancami v predchádzajúcom volebnom období. Dôvodom odvolania je „strata dôvery v ich svedomitý výkon zverených právomocí“.

Snaha o zosadenie Mazáka z postu šéfa Súdnej rady tu bola už koncom minulého roka, keď sa mal sudca dopustiť viacerých pochybení. „Je tam viacero veľmi sporných momentov, zjavných porušení zákona,“ uviedol vtedy nový člen Súdnej rady SR Martin Bezák, jeden z iniciátorov Mazákovho odvolávania.

Kontroverzné vyhlásenia premiéra

„Dúfam, že Národná rada SR čoskoro rozhodne o jeho osude. Pretože to patrí do kompetencie Národnej rady SR,“ uviedol premiér Fico na adresu Mazáka po tom, čo podrobil na tlačovej konferencií kritike aj ďalších sudcov – najmä sudcov NS SR Juraja Klimenta a Petra Šifta. Premiér vyzval Mazáka a predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikuta, aby na týchto sudcov podali disciplinárny návrh.

Útoky na adresu sudcov, prokurátorov či policajtov patria k bežnej agende tlačových besied R. Fica. Tentokrát však hrozil disciplinárnym stíhaním sudcom NS z pozície premiéra na pôde ministerstva spravodlivosti počas kontrolného dňa v rezorte.

Sudcovská rada Najvyššieho súdu SR sa dôrazne ohradila proti zastrašujúcim verejným vyjadreniam členov vlády či politikov adresovaných sudcom NS SR spojených aj s vyvodením disciplinárnej zodpovednosti. Vyzýva na zdržanlivosť vo vyjadreniach. Zároveň rada dodáva, že „nespochybňujeprávo verejnosti na odbornú, vecnú či konštruktívnu kritiku sudcov a súdnych rozhodnutí.”

Podľa Sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu sú výroky predsedu vlády v rozpore s princípmi na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti fungovania súdov. “Priamo podkopávajú dôveru verejnosti v konkrétne súdne rozhodnutia, znevažujú osoby sudcov a vystavujú ich neakceptovateľnej forme zastrašovania disciplinárnym stíhaním bez toho, aby to bolo predmetom preskúmania a rozhodnutia kompetentných inštitúcií.“

Čo sa týka predsedu Súdnej rady, Robert Fico naznačoval jeho odvolanie zo Súdnej rady už dlhšie. Pri otázke, čo by mohlo Ficovi na Mazákovi prekážať, Mazák uviedol, že asi to, že je človek, ktorý má “vlastné, nezávislé názory a svoju predstavu o tom, ako prispievať k nezávislosti a nestrannosti justície.”

Bývalý predseda Ústavného súdu po slovných útokoch premiéra upresňuje, že vo vážnom ohrození je najmä časť súdnictva vykonávajúca trestnú politiku.

„Ešte to nie je stav, ktorý by sa dal označiť úplným ohrozením alebo porušením princípov nezávislosti a riadneho fungovania justície. Vytvára sa však podhubie, živná pôda na to, aby sa začala správať podľa predstáv mocných,“ povedal.

Výhrady opozície

„Vládna koalícia valcuje ďalej. Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, odstavených vyšetrovateľoch a ďalších nespočetných výmenách v štátnych inštitúciách bol odvolaný aj predseda Súdnej rady Ján Mazák,“ uviedla Martina Holečková (KDH) k odvolaniu sudcu.

„Upozorňujeme na to už dlho, no dnes sa k tomu priblížili hneď dvomi krokmi – odvolaním predsedu Súdnej rady Jána Mazáka a zvolením jej nového člena. Ten podľa nášho názoru nemá pre výkon tak dôležitej funkcie žiadne predpoklady,“ upozorňuje poslankyňa za PS Lucia Plaváková.

Aj poslankyňa za SaS Mária Kolíková varuje, že týmto krokom Súdna rada stratí spôsobilosť byť bez pochýb na strane sudcov a že je potrebné venovať pozornosť činnostiam rady, lebo má dosah na fungovanie justície.

Mazáka by mohol nahradiť Harabin

Poslanec SNS Rudolf Huliak na svojej sociálnej sieti napísal, že nominantom SNS do súdnej rady je Štefan Harabin. Bývalý minister spravodlivosti, bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a neúspešný kandidát na prezidenta sa podľa informácií Denníka N v rozhovore pre portál Infovojna vyjadril, že si vie predstaviť, že by sa stal predsedom Súdnej rady, ak by mu táto funkcia bola ponúknutá.

„Dnes ráno ma oslovil pán predseda Andrej Danko, či by mohli dať návrh na moju kandidatúru a ja som povedal, že áno,“ reagoval Harabin na nomináciu. 

Harabín už má s týmto postom skúsenosti, keďže na čele Súdnej rady bol v rokoch 2001 – 2003. V roku 2006 bol ministrom spravodlivosti za HZDS v prvej Ficovej vláde. V roku 2009 sa opätovne stal predsedom Najvyššieho súdu a automaticky teda aj predsedom Súdnej rady. Pôsobenie Harabina na najvyšších postoch justície primälo Smer k zmene legislatívy, ktorou sa tieto dve funkcie oddelili. Predseda Najvyššieho súdu už teda automaticky nebol aj na čele Súdnej rady.

„Škody, ktoré Harabin v celej justícii spravil, rátame dodnes. Návrat do týchto čias je neprípustný,“ napísal Viliam Karas (KDH). 

Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga je táto nominácia dôkazom kšeftovania vládnej koalície. „Jeho nominácia by bola v právnom štáte absolútne neakceptovateľná. Potvrdzuje sa však, že podpora SNS v prípade Petra Pellegriniho v kandidatúre na prezidenta nebola zadarmo,“ povedal.

Prečítajte si aj