Sobota 18. mája, 2024
(Zľava) Generálny prokurátor Maroš Žilinka a bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic (Foto: TASR - Martin Baumann / TASR - Jaroslav Novák)

Bývalí prokurátori ÚŠP konfrontujú Maroša Žilinku otvoreným listom (Analýza)

Ubehol mesiac od zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, keď sa ozvalo 11 prokurátorov z tohto úradu. Šéfovi prokuratúry napísali otvorený list, v ktorom opisujú súčasný stav v prokuratúre. Kritizujú niektoré personálne rozhodnutia generálneho prokurátora, či nepripravený chaotický prechod spisov. Žilinkovi sa nepáči, že to jeho podriadení riešia cez médiá, označil to za útok. Podľa neho došlo k zmenám bez zásadných problémov.

ÚŠP zaniklo 20. marca

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý bol zriadený počas Dzurindovej vlády a jeho činnosť začala v roku 2004, dňa 20.3.2024 oficiálne zanikol. Bol súčasťou kontroverznej novely trestnoprávnych kódexov, ktoré Národná rada a schválila začiatkom február.

Ústavný súd (ÚS) pozastavil účinnosť niektorých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafoch Trestného poriadku. Rušenie ÚŠP síce nestopol, zákonnosťou zrušenia ÚŠP sa ÚS však bude zaoberať v rozhodovaní o merite veci.

Prokurátori z ÚŠP si dva dni pred koncom prevzali dekréty o ich zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry (GP) SR. Prípady, kde bola podaná obžaloba alebo kde je návrh na podanie obžaloby, mali zostať prokurátorom, ktorí sa nimi zaoberali na ÚŠP. Kauzy z prípravného konania mali byť rozdelené na krajské prokuratúry naprieč Slovenskom. 

Oddelenie závažnej trestnej činnosti

V súvislosti s rušením ÚŠP došlo k vytvoreniu oddelenia závažnej trestnej činnosti na GP SR. Generálny prokurátor Maroš Žilinka vedením oddelenia poveril Jána Hrivnáka. 

„Presná náplň činnosti ešte nie je určená. Bude tam pridelených šesť prokurátorov z dnešného Úradu špeciálnej prokuratúry, plus dve prokurátorky generálnej prokuratúry,“ priblížil Hrivnák. Vyjadril ľútosť nad tým, že oddelenie nepodporia aj ďalší z končiacej špeciálnej prokuratúry. „Bolo by to možno väčšou posilou pre celý rezort,“ dodal.

Prípady tomuto oddeleniu by mal prideľovať generálny prokurátor na základe výnimiek, ktoré vydá. „Inak by sme procesne nemohli v tých veciach konať, lebo v zásade sú príslušné (…) krajské prokuratúry,“ objasnil šéf nového oddelenia.

Podľa Žilinku by by toto oddelenie malo vykonávať riadiace, kotrolné, metodické a usmerňovacie úlohy vo vzťahu k podriadeným prokuratúram. Zatiaľ však bude vykonávať aj prvostupňovú agendu, aby sa odbremenili krajské prokuratúry. „Je to podobné, ak nie rovnaké oddelenie, ako je na štátnom zastupiteľstve v ČR,“ povedal.

List 11 prokurátorov

Jedenásť prokurátorov z bývalej ÚŠP, medzi nimi Daniel Lipšic, Michal Šúrek, či Ondrej Repa, adresovali šéfovi prokuratúry otvorený list, obsahom ktorého je opis chaosu, ktorý po zrušení ÚŠP nastal, či vyjadrenie kritiky nad Žilinkovými personálnymi zmenami. 

„V prvom rade chceme vyjadriť hlboké rozčarovanie nad personálnym „manažovaním“ záležitosti ohľadom našich kolegov – JUDr. Matúša Harkabusa a Mgr. Daniela Mikuláša –, ktoré vyústilo až do ich odchodu z prokuratúry, “ píše sa v úvode listu. Podľa pisateľov „ide o veľmi znepokojujúcu skutočnosť, ktorá evidentne vyšle negatívny signál do spoločnosti, keďže ide o mimoriadne erudovaných a morálne čistých prokurátorov.”

Vyššie menovaní prokurátori dozorovali aj prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a žiadali o preloženie na krajskú prokuratúru. Ich žiadosti nebolo vyhovené, čo Lipšic pokladá za „racionálne nepochopiteľné”, keďže príslušnosť ÚŠP prechádza na krajské prokuratúry. 

„Vedenie prokuratúry by malo mať záujem, aby čo najviac ľudí prešlo na krajské prokuratúry, ktoré budú mať našu agendu okrem vecí, ktoré sú rozpojednávané,“ dodal bývalý špeciálny prokurátor.

Generálny prokurátor zamietol žiadosti s tým, že pre nich v Žiline nemal voľné miesta.

V liste prokurátori popisujú, že Žilinkove vyjadrenia o dočasnom pridelení nezodpovedajú realite. „Rýchlosť, s akou ste obsadili uvoľnené miesto námestníka Krajskej prokuratúry Žilina, tak ostro kontrastuje s tým, že zo svojej pozície nie ste schopný ani takmer dva mesiace „presunúť dve miesta“ z GP SR na Krajskú prokuratúru Žilina,” uvádzajú bližšie informácie.

V liste vyzývajú generálneho prokurátora, aby do personálnych rozhodnutí nevkladal osobnú nevraživosť, aby boli objektívne a transparentné.

Žilinkova reakcia

Reakcia Žilinku na seba nenechala dlho čakať: „Zverejnený list 11 prokurátorov bývalého ÚŠP (z celkového počtu 28 prokurátorov bývalého ÚŠP), v ktorom prezentujú svoje subjektívne názory a pocity, som zobral na vedomie a nepovažujem za dôstojné viesť s kolegami názorovú polemiku prostredníctvom médií. Vnímam ho ako pokračovanie v konfrontačnom spôsobe komunikácie z ich strany, samozrejme prostredníctvom médií.” 

Sťažujúcim sa prokurátorom vyčíta, že nevyčkali na jeho reakciu, čím potvrdilii, že im vlastne nešlo o nič iné, ako o útok prostredníctvom médií. „Snahu o seriózny dialóg a konštruktívnu diskusiu si totiž predstavujem obsahovo, ako aj formálne úplne inak,” dodal.

Prechod z ÚŠP na Generálnu prokuratúru

Prechod agendy z bývalej ÚŠP prokurátori popisujú ako „neriadený chaos”. „Väčšina spisov po prokurátoroch ÚŠP bola uložená do suterénu GP, kde si ich museli prokurátori sami triediť a doslova utierať od prachu,“ tvrdia v liste. 

Spisy sa vraj pomiešali, niektorí zmeškali lehoty na podanie opravného prostriedku, či na vyjadrenie. „Vo viacerých prípadoch sa prokurátori dozvedali o rozhodnutiach súdov až z podaní obhajoby, respektíve až priamo na súde, z čoho je taktiež zrejmé, že absolútne zlyhala koordinácia medzi špecializovaným súdom a Generálnou prokuratúrou, najmä podateľňou,“ popísali.

Podľa generálneho prokurátora Žilinku „prechod agendy z nedávno zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry a Generálnu prokuratúru prebehol bez zásadných problémov, ktoré by mali za následok porušenie práv subjektov trestných konaní.” Uviedol to na sociálnej sieti v rámci stanoviska k listu 11 prokurátorov bývalého ÚŠP.

Podľa prokurátorov M. Žilinka verejný sľub neplní

Pred zánikom ÚŠP Žilinka proklamoval, že prípady, ktoré už sú na súde, či pred podaním obžaloby, môžu dokončiť pôvodní prokurátori. To sa však podľa prokurátorov z bývalej ÚŠP úplne nedeje. V liste sa spomínajú výnimky, ktoré pôsobia účelovo, či napríklad nezmyselné odčleňovanie káuz, ktoré so sebou súvisia.

„Nie je pochopiteľné, prečo na spis, ktorý pôvodne vybavoval bývalý prokurátor ÚŠP a ktorý má naďalej záujem dokončiť ho, bola uplatnená výnimka, avšak pridelený bol prokurátorke Generálnej prokuratúry, ktorá ho nepozná,“ píšu v liste.

Tiež v liste kritizujú mrhanie ľudským a odborným potenciálom a predkladajú konkrétne príklady, ktorými vyvracujú Žilinkove tvrdenie, že pri medzinárodnom odbore zohľadňoval jazykové zdatnosti.„Ak by proces prideľovania bývalých prokurátorov ÚŠP riadili niektorí politici, obvinení alebo ich advokáti, tak by nedopadol inak,“ uvádzajú prokurátori v liste.

Žilinka tvrdí, že „striktne dbal na odbornosť prokurátorov a potreby organizačných zložiek”. Podľa jeho slov ani jeden prokurátor nerobí na GP SR podradnú robotu. „Je to obyčajná urážka prokurátorov a dehonestácia postavenia prokurátora GP SR,” podotkol.

List dostala na vedomie aj Rada prokurátorov, ktorá je zložená zo zástupcov krajských prokuratúr. Stanislav Jakubčík, predseda rady uviedol, že sa s listom oboznamujú a poradia sa o ďalšom postupe: „Ďalší postup vo veci zvážime po vyjadrení jednotlivých členov rady prokurátorov.”

Prečítajte si aj