Europarlament schválil nové pravidlá pre rýchlejšie deportácie a zoznam bezpečných krajín pôvodu
Európsky parlament sa na februárovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu zaoberal jednou z najdiskutovanejších tém európskej migračnej politiky – pravidlami Európskej únie (EÚ) o tzv. bezpečných krajinách pôvodu a bezpečných tretích krajinách. Poslanci napokon schválili legislatívne zmeny, ktoré majú zrýchliť azylové konania a umožniť členským štátom efektívnejšie rozhodovať o žiadostiach o medzinárodnú ochranu.
Podľa informácií z oficiálnej stránky Európskeho parlamentu ide o súčasť širšej reformy európskeho azylového systému, ktorá je prepojená s implementáciou Paktu o migrácii a azyle plánovanou na rok 2026. Cieľom je uľahčiť členským štátom presun niektorých žiadateľov o azyl do krajín, ktoré EÚ považuje za bezpečné.
Hlasovanie v pléne, podpora u Slovákov
Europarlament hlasoval o dvoch prepojených legislatívnych návrhoch. Prvý zavádza spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu, druhý upravuje pravidlá uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny.
V prípade zoznamu bezpečných krajín pôvodu návrh podporilo 408 poslancov, proti bolo 184 a 60 sa zdržalo hlasovania. Druhé nariadenie, ktoré upravuje pravidlá pre bezpečné tretie krajiny, prešlo pomerom 396 hlasov za, 226 proti a 30 poslancov sa zdržalo.
Návrh na vytvorenie zoznamu bezpečných krajín pôvodu podporili Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).
Zdržalo sa kvinteto Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar, pričom Ľubica Karvašová (všetci PS/Obnovme Európu) sa hlasovania nezúčastnila.
Druhé hlasovanie o uplatňovaní konceptu „bezpečnej tretej krajiny“ dopadlo takmer identicky – výnimkou bol poslanec Ondruš, ktorý sa v tomto prípade zdržal.
„Občania od nás očakávajú, že splníme svoje sľuby týkajúce sa migračnej politiky, a presne to dnes robíme,“ povedala v pléne nemecká zákonodarkyňa Lena Düpontová z Európskej ľudovej strany.
Francúzska Melissa Camarová zo Zelených to však označila za „ďalší krok v dehumanizácii migračnej politiky Európskej únie“, pričom dodala, že dôstojnosť žiadateľov o azyl je „pošliapaná“.
Zrýchlené konania pre niektoré krajiny
Nové pravidlá majú zrýchliť posudzovanie niektorých žiadostí o azyl. Minulý rok požiadalo v EÚ o azyl takmer milión ľudí a približne 440-tisíc z nich získalo ochranu.
Podľa prijatej legislatívy vznikne prvý spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu v rámci EÚ. Na zozname sa majú nachádzať napríklad Bangladéš, Kolumbia, Egypt, India, Kosovo, Maroko a Tunisko. Žiadosti o azyl od občanov týchto krajín bude možné vybavovať v zrýchlenom konaní.
Podľa správy europarlamentu sa za bezpečné budú vo všeobecnosti považovať aj kandidátske krajiny EÚ. Výnimkou budú situácie, keď v nich prebieha ozbrojený konflikt alebo keď občania danej krajiny dosahujú v EÚ vysokú mieru úspešnosti pri udeľovaní azylu
Druhá časť legislatívy upravuje uplatňovanie konceptu tzv. bezpečnej tretej krajiny. Ten umožňuje členským štátom zamietnuť žiadosť o azyl ako neprípustnú, ak žiadateľ mohol získať ochranu v inej krajine mimo EÚ – napríklad ak cez ňu prechádzal na ceste do EÚ alebo ak existuje dohoda medzi EÚ alebo členským štátom a touto krajinou o prijímaní žiadateľov o azyl.
Keď sa žiadosť zamietne ako neprípustná, štát zároveň vydá rozhodnutie o návrate (deportácii) do tejto tretej krajiny. Doteraz podanie odvolania proti takémuto zamietnutiu azylu väčšinou automaticky pozastavilo vykonateľnosť rozhodnutia o návrate – človek nemohol byť deportovaný, kým súd o odvolaní nerozhodol.
Nové pravidlá však túto automatickú ochranu rušia. „Podľa nových právnych predpisov odvolanie proti rozhodnutiu o neprípustnosti automaticky nepozastaví platnosť rozhodnutia o návrate,“ informuje Európsky parlament.
Žiadateľ však stále môže požiadať súd, aby mu dočasne povolil zostať v EÚ, ale už to nie je automatické – závisí to od rozhodnutia súdu.
Experiment s centrami v Albánsku
Nápadov, ako riešiť nelegálnu migráciu v EÚ, sa v ostatnom desaťročí objavilo viacero. S reálnejšími kontúrami však prišla až dohoda medzi Talianskom a Albánskom v roku 2023.
Dokument počítal s vybudovaním dvoch centier na území Albánska pre migrantov zachránených na mori talianskymi úradmi. Tieto centrá – v obciach Shëngjin a Gjadër – sú síce na území Albánska, ale fungujú pod talianskou jurisdikciou a financuje ich talianska vláda.
Projekt presadzovala najmä talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá ho predstavila ako spôsob, ako zrýchliť azylové konania a zároveň odradiť pašerákov ľudí.
Podľa plánov majú byť do centier v Albánsku presúvaní najmä migranti zachránení talianskou pobrežnou strážou v Stredozemnom mori. Talianske úrady v nich majú vykonávať azylové procedúry podľa talianskeho a európskeho práva.
Fungovanie centier je však zatiaľ obmedzené a sprevádzajú ho právne spory. Projekt vyvolal kritiku zo strany niektorých mimovládnych organizácií a politikov, ktorí upozorňovali na právne a humanitárne otázky spojené s presunom žiadateľov o azyl mimo územia EÚ.
Podľa spravodajkyne ide o zefektívnenie systému
Hlavná spravodajkyňa Düpontová na margo legislatívneho balíka zdôraznila, že cieľom pravidiel nie je obmedziť právo na azyl, ale zefektívniť fungovanie systému.
V rozhovore pre web EU Perspectives uviedla, že ani zoznam bezpečných krajín pôvodu, ani koncept bezpečných tretích krajín neporušujú medzinárodné právo.
„Tvrdiť opak jednoducho nie je pravda. V skutočnosti ide o to, aby oba nástroje zabezpečili fungovanie postupov. Zrýchlia azylové konania a zvýšia ich efektívnosť, namiesto toho, aby ľudia zostali roky v právnej neistote kvôli preťaženým systémom a kapacitám,“ povedala Düpontová.
Zároveň upozornila, že európska azylová politika musí spájať poskytovanie ochrany s efektívnym návratom ľudí, ktorí na ňu nemajú nárok. „Poskytovanie ochrany a presadzovanie návratov sú v skutočnosti dve strany tej istej mince.“
Podľa Düpontovej je súčasný systém návratov v EÚ neefektívny, keďže v praxi EÚ opustí iba približne jeden z piatich migrantov, ktorým bolo nariadené vrátiť sa do krajiny pôvodu. Aj preto považuje zefektívnenie návratovej politiky za kľúčové pre dôveryhodnosť európskeho azylového systému.
Mimovládky varujú pred oslabením práva na azyl
Schválené opatrenia však vyvolali aj kritiku zo strany organizácií na ochranu ľudských práv. Tie upozorňujú, že označenie krajiny za „bezpečnú“ nemusí vždy zohľadňovať situáciu všetkých skupín obyvateľstva a môže viesť k rýchlejšiemu zamietaniu niektorých žiadostí o azyl.
Podľa odporcov prijatej legislatívy existuje riziko, že koncept bezpečnej tretej krajiny môže viesť k presúvaniu žiadateľov o azyl mimo územia EÚ bez dostatočných záruk ochrany.
Právna expertka na migráciu a azyl organizácie Amnesty International Olivia Sundbergová Diezová upozornila, že prijaté opatrenia môžu výrazne obmedziť prístup k azylovému konaniu v EÚ.
„Ľudia hľadajúci azyl v EÚ môžu mať svoje žiadosti zamietnuté bez preskúmania a môžu byť poslaní do krajín, s ktorými nemajú žiadnu spojitosť a kde nikdy ani neboli. Tieto opatrenia znamenajú vzdanie sa záväzku EÚ chrániť utečencov a otvárajú cestu členským štátom EÚ k dohode s tretími krajinami o spracovaní žiadostí o azyl mimo územia EÚ,“ uviedla.
Podľa Sundbergovej Diezovej je problematické aj zavedenie spoločného európskeho zoznamu tzv. bezpečných krajín pôvodu. „Dohoda tiež zavádza celoeurópsky zoznam krajín pôvodu, ktoré sa považujú za “bezpečné”, čo kladie na ľudí žiadajúcich o azyl záťaž preukázať opak. To podkopáva individuálne posudzovanie žiadostí o ochranu a vytvára ďalšiu prekážku v právnom bludisku, ktorá nepochybne povedie k tomu, že ohrozeným ľuďom bude odopretá ochrana, ktorú potrebujú,“ dodala.
Jedna z kľúčových tém EÚ
Očakáva sa, že nové pravidlá sa stanú súčasťou širšej implementácie európskeho Paktu o migrácii a azyle, ktorý má začať naplno fungovať v najbližších rokoch. Členské štáty budú musieť upraviť svoje azylové systémy tak, aby dokázali uplatňovať spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu aj
nové postupy pri posudzovaní tzv. bezpečných tretích krajín.
Samotná Európska únia si od reformy sľubuje najmä rýchlejšie azylové konania, väčšiu koordináciu medzi štátmi a účinnejšie návraty migrantov, ktorí nemajú nárok na medzinárodnú ochranu.
Debata o tom, ako by mala vyzerať migračná politika EÚ, však zrejme zďaleka nekončí. Zatiaľ čo časť politikov vníma schválené opatrenia ako potrebný krok k funkčnejšiemu systému, kritici varujú, že prílišný dôraz na zrýchlenie procedúr a presúvanie žiadateľov o azyl mimo územia EÚ môže oslabiť ochranu ľudí utekajúcich pred prenasledovaním či konfliktmi.
To, ako sa nové pravidlá premietnu do praxe, tak bude jednou z kľúčových tém európskej migračnej politiky v nasledujúcich rokoch.
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.