Cestovanie, Zaujímavosti Ako v Jurskom parku. Fotograf Kvetoslav Šlavka o exotickej divočine, tukanoch a leňochodoch na Kostarike (Rozhovor)
Fotograf Kvetoslav Šlavka trávi svoj voľný čas väčšinou v horách, kde rád fotí, snowboarduje a túla sa lesnými a zvieracími cestičkami. Okrem samotnej krajiny sú jeho špecializáciou aj divoké zvieratá v ich prirodzenom prostredí vrátane medveďov, ktoré ho fascinujú azda najviac. Ako fotograf sa najčastejšie pohybuje v tatranskej oblasti, ale nedávno navštívil aj tropickú Kostariku, kam odletel s konkrétnymi cieľmi. Po hodinách čakania sa mu podarilo zhotoviť napríklad snímky leňochoda či tukana, na ktoré je právom hrdý.
Epoch Times Slovensko: Medzi vašimi fotografiami dominuje tzv. wildlife, teda divočina v plnej kráse. Na čo konkrétne sa zameriavate?
Kvetoslav Šlavka: Veľmi ma baví fotiť medvede, ale inak rád fotím všetky zvieratá aj krajinu. Medvede sú pre mňa mystické zvieratá a vždy ma fascinovalo to, že napriek ich veľkosti a zdanlivej nemotornosti, sú to obratné a rýchle zvieratá. Podarilo sa mi už nafotiť veľa medveďov, či už vo vysokohorskom prostredí, alebo v nižšie položených lesoch. Najbližšie som mal medveďa asi na 15 metrov, z čoho vznikli aj veľmi pekné fotky. Fotiť chodím najmä v Západných Tatrách. Mám to hneď za domom.
Za takýmito fotografickými zážitkami necestujete len po Slovensku, ale aj za hranice. Vaše najnovšie príspevky sú z Kostariky. Prečo práve táto oblasť? Čím vás zaujala?
O Kostarike som veľa čítal a zistil som, že je tam najväčšia biodiverzita na svete, takže voľba bola jasná. Pred odletom som si musel naštudovať, v ktorej konkrétnej oblasti mám najväčšiu šancu dané zviera nafotiť, čiže som si musel urobiť itinerár, odkiaľ a kam pôjdem a kde sa ako dlho zdržím.
Prečo je Kostarika ideálna pre vás ako pre fotografa divočiny a divej prírody? Čo dokáže ponúknuť?
Nachádza sa tam veľké množstvo zvierat, čo bolo pre mňa ako fotografa kľúčové. Nájdete tam nádherné džungle a dažďové pralesy, kde to vyzerá ako v Jurskom parku. Kostarika sa vám doslova vryje pod kožu, zvieratá sú na každom kroku, čiže musíte mať stále otvorené oči a pripravený foťák, aby ste niečo nepremeškali, ale nie je to len o tých zvieratách. Celkovo vám tá krajina má veľa čo ponúknuť aj ako krajinkárskemu fotografovi.
Máte síce za sebou už hromady lokalít aj oblastí, ale čím vás prekvapila divočina na Kostarike?
Bol som prekvapený rozmanitosťou krajiny a exotickými zvieratami, ktoré som dovtedy videl len v dokumentárnych filmoch alebo v ZOO.
Aké boli vaše hlavné ciele, s ktorými ste sa tam vypravili? Čo ste chceli fotografiami z kostarickej prírody dosiahnuť?
Cieľ som mal jasný. Nafotiť leňochoda, tukana a papagáje ara, čo sa mi vlastne aj podarilo. Vyskytujú sa hlavne v Strednej a Južnej Amerike a je to pre nás Európanov dosť vzdialené a exotické. Keď vidíte tukana v ZOO, tak vidíte pekného vtáka v klietke, ale vidieť ho lietať s tým veľkým zobákom zo stromu na strom je fascinujúce. Papagáje a leňochody som si vybral asi preto, lebo máme k sebe povahovo dosť blízko (smiech).
Ako sa vám to podarilo?
Napríklad leňochoda som hľadal dosť dlho. Myslel som si, že to bude jednoduchšie. Nakoniec som ho našiel na jednom strome, pod ktorým som čakal asi tri hodiny na to, aby otočil hlavu mojím smerom a doprial mi záber, ktorý stál za to. Leňochod je známy tým, že trávi väčšinu života na stromoch a dolu sa chodí raz za čas vyprázdniť, čiže to, že ho odfotíte niekde na zemi, je veľká náhoda a šťastie. Ja som to šťastie nemal, tak som ho hľadal na stromoch, kde je dokonale maskovaný.
Možno som aj okolo neho prešiel a ani o tom neviem, no po niekoľkých hodinách chodenia v lese sa mi podarilo nájsť samicu aj s dvomi mláďatami, ale tie boli strašne vysoko v stromoch a nedala sa mi urobiť dobrá fotka, tak som čakal asi hodinu na nejaký pohyb, ktorý však neprišiel. Onedlho sa mi podarilo nájsť ďalšieho. Ten už bol v lepšej polohe na fotenie, len mal hlavu otočenú tak, že ju nebolo vidno, tak som tam čakal asi tri hodiny, pokiaľ tú hlavu aspoň na pár sekúnd otočil mojím smerom. Tak sa mi podarilo urobiť aspoň nejaké fotky.
Keď sa povie divočina na Kostarike, čo vám napadne ako prvé? Ako by ste opísali tamojší wildlife?
Exotika, krásne vodopády ukryté v hlbokých dažďových pralesoch a všadeprítomné zvieratá – raj. Keďže sa na zvieratá nepoľuje, tak nemajú z ľudí strach, dá sa k nim priblížiť veľmi blízko a ostávajú pokojné. To bolo na tom najkrajšie. Vtedy som sa cítil ako súčasť ich sveta.
Na živočíchy sa síce nepoľuje, ale aké sú tam hlavné hrozby a riziká, ktoré na tamojšiu faunu číhajú?
Tým, že sa na Kostarike pestuje veľa banánov a ananásov, tak sa stráca veľa prirodzených lesov v rámci urbanizácie, čo potom pôsobí hlavne na populáciu leňochoda a jaguára. A potom je tu aj pytliactvo a nelegálny obchod so zvieratami, kde stále pretrváva pašovanie exotických zvierat. V neposlednom rade tiež klimatické zmeny. Aj turistov je tam síce veľa, ale tým, že sú tam jasné pravidlá a ľudia ich rešpektujú, čiže nekŕmia zvieratá, neprenasledujú ich mimo značených chodníkov, tak si myslím, že je to celkom prijateľné. Hoci aj to môže narušiť prirodzené správanie zvierat.
O Kostarike hovoríte aj ako Jurskom parku. Prečo si od vás vyslúžila toto prirovnanie?
Práve kvôli plazom som mal pocit, že som v Jurskom parku. Ešte nikde som nevidel takú druhovú rozmanitosť a boli skoro všade od malých až po veľké. Atmosféru dotvárali cloud forest, ktoré v súčasnosti zaberajú len 0,2 % povrchu našej planéty. Ide o hmlový les, ktorý sa nachádza vo vyššej nadmorskej výške a je zahalený väčšinu obdobia do hmly alebo nižšej oblačnosti, čo spôsobuje, že je tu neustále vlhko, stromy sú obrastené machom a lišajníkmi. Pre fotografov to má neuveriteľnú atmosféru, lebo pôsobí mysticky. Vzácny je preto, lebo zadržiava obrovské množstvo vody, ktorou potom zásobuje potoky a rieky.
Niekto by mohol namietať, že táto živočíšna skupina nie je práve fotogenická …
Ja mám plazy rád a rád ich aj fotím. Sú zaujímavé svojím vzhľadom a správaním a pri pohľade na nich si predstavujem, ako mohli vyzerať dinosaury. A tu tých plazov bolo strašne veľa druhov, od malých hadov až po veľké leguány, ktoré vyzerali naozaj ako z praveku.
Vedeli by ste nám aj priblížiť, kde všade ste sa na Kostarike pohybovali a aké miesta ste navštívili? Ako ste si vôbec tieto lokality vyberali?
Začínali sme na sever od hlavného mesta San José, kde sme navštívili sopku a dažďové pralesy. Neskôr sme sa presunuli po západnom pobreží na juh krajiny. Tam sme navštívili pláže a národné parky. Lokality sme vyberali podľa recenzií tak, aby sme mali čo najväčšiu šancu vidieť čo najviac druhov.
Na Slovensku sa často pohybujete v Tatrách ako v lokalite naozaj pestrej divočiny. Našli ste podobné miesta aj na Kostarike? Kde sa vám fotilo najlepšie?
Na to je ťažké odpovedať. Naše Tatry sú úplne iné ako Kostarika, ale na Kostarike sa fotí určite ľahšie ako na Slovensku, pretože zvieratá tam majú väčší kľud a nie sú také plaché, čiže sa neskrývajú a je ich omnoho ľahšie nájsť a nafotiť alebo vidieť.
Aké podmienky vám ponúklo tamojšie počasie a výrazne odlišná klíma ako na Slovensku? Podarilo sa vám adaptovať?
Počasie je úplne iné ako na Slovensku. Pretože je to tropická krajina, je tam veľká vlhkosť a teplo. Aj keď na severe krajiny je pomerne chladno, vlhko a veterno (okolo 18 °C). Na juhu už teploty presahujú 30 °C a tam som sa už adaptoval veľmi rýchlo.
Čo tvorilo vašu základnú výbavu, keď ste išli do terénu?
Výbavu som mal tú istú, akú nosím aj doma – fotoaparát, teleobjektív 180 – 600 mm na zvieratá a objektív 24 – 70 mm na krajinu.
Aký bol váš najintenzívnejší zážitok? Na čo pravdepodobne nezabudnete?
Pre mňa bol celý výlet na Kostariku veľký zážitok, pretože vidieť všetky zvieratá naživo a vo voľnej prírode v ich prirodzenom prostredí bolo niečo nádherné. Keď vám ponad hlavu lietajú tukany alebo papagáje ara, pomedzi nohy vám skáču jedovaté žabky a nakoniec si vás príde pozrieť nosáľ veľký bez toho, aby sa vás bál. Aj keď som sa pohyboval v divočine, našťastie, som sa vyhol zraneniam. No odkedy som mal nehodu v Indii, kde som rozbil fotoaparát, tak si dávam väčší pozor na techniku. Okrem nejakých škrabancov a štípancov od komárov som mal doteraz celkovo šťastie.
Ktorý záber je pre vás TOP z tých, ktoré sa vám podarilo získať na Kostarike? Na ktorý ste najviac hrdý?
Všetky fotky sú pre mňa jedinečné, ale tie top sú asi fotky leňochoda a tukana. Na tie som sa aj dlho načakal. Aj keď tukany lietali skoro všade, na ten záber, ktorý som chcel odfotiť, som si musel počkať.
A čo vám ako fotografovi vo finále dala Kostarika? Čo ste si odtiaľ odniesli?
Kostarika je veľmi krásna krajina, kde príroda má ešte stále svoje miesto a kde ľudia dokážu žiť v súlade s ňou. Nemá žiadnu armádu a peniaze radšej investujú do ochrany prírody a do školstva. Kostarika chráni viac ako 25 % svojho územia a aj vďaka tomu môžeme vidieť voľne žijúce zvieratá v mestách a dedinách. Hlavne v národných parkoch platia prísne pravidlá s obmedzeným vstupom a sprievodcami.
Ďakujeme za rozhovor!
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.