Domov

Gašpar otvoril otázku adresnosti 13. dôchodkov: Hlas to odmieta a hrozí odchodom z vlády, podľa Sulíka sú nezrušiteľné

Kým podpredseda parlamentu Gašpar pripustil diskusiu o adresnejšom vyplácaní 13. dôchodkov, koaličný Hlas-SD na čele s ministrom Šutajom Eštokom akékoľvek obmedzenia odmieta a hovorí dokonca o možnom odchode z vlády. Zároveň sa otvára otázka, či si štát pri zhoršujúcom sa stave verejných financií bude môcť dovoliť 13. dôchodky v súčasnej podobe zachovať.

Gašpar pripustil zásahy do 13. dôchodku

Téma 13. dôchodkov sa otvorila po tom, čo 3. mája podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) v relácii Politika 24 pripustil, že štát si možno nebude môcť dovoliť vyplácať plnú sumu každému dôchodcovi. Tieto dôchodky stoja štát okolo 900 miliónov eur ročne a doteraz predstavovali jeden z hlavných symbolov sociálnej politiky vládneho kabinetu.

Podpredseda parlamentu priblížil, že 13. dôchodok by sa v budúcnosti mohol vyplácať adresnejšie – teda podľa finančnej situácie alebo odkázanosti dôchodcov. 

Naznačil aj možnosť odstupňovania výšky dôchodkov. Argumentoval tým, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť patria práve vysoké sociálne výdavky vrátane 13. dôchodkov medzi hlavné záťaže štátnych financií.

„Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že najväčším problémom sú výdavky v tejto sociálnej oblasti,“ načrtol Gašpar s tým, že neplánujú úplné zrušenie 13. penzie či iných sociálnych dávok.

„Aj samotná Jednota dôchodcov, ústami ich predsedu hovorí o tom, že sú tu dôchodky, ktoré môžu byť na takej hranici, že nepotrebuje dôchodca trinásty dôchodok. Uvidíme, aké budú okolo toho čísla a fakty, lebo sa nakoniec môže ukázať, že je tu 70 či 80 percent dôchodcov, ktorí jednoznačne ten 13. dôchodok potrebujú,“ povedal podpredseda parlamentu. 

Podobné úvahy Gašpar naznačoval už vlani.

Hlas-SD je pripravený aj odísť z vlády

Druhá najväčšia koaličná strana Hlas-SD rázne odmieta akékoľvek úvahy o obmedzení alebo adresnosti 13. penzie a trvá na jej zachovaní v aktuálnej forme.

Minister vnútra a predseda strany Matúš Šutaj Eštok po rokovaní vlády 6. mája vyhlásil, že ak by sa koalícia pokúsila meniť systém 13. dôchodkov, jeho strana je pripravená odísť z vládnej koalície.

„Hlas nebude súhlasiť s akýmikoľvek zmenami v rámci trinástych dôchodkov počas tejto vládnej koalície. Ak by niekto mal ambíciu otvárať trináste dôchodky, ich adresnosť alebo ich nejako škrtať, v tom momente Hlas odchádza z vládnej koalície,“ pohrozil Šutaj Eštok.

Tomáš: Úspory by boli minimálne

Podľa ministra práce sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas-SD) by zavedenie adresnosti pri 13. dôchodkoch štátu prinieslo len minimálne úspory. 

Uviedol, že na základe návrhu ktorý spomenul Gašpar, by sa dávka nemusela vyplácať seniorom s dôchodkom nad 2 000 eur. Takýchto dôchodcov je však podľa Tomáša na Slovensku iba 893 a štát by ušetril necelých 600-tisíc eur. Celkové náklady na 13. dôchodky dosahujú pritom približne 930 miliónov eur.

„V takom prípade by 99,92 % starobných seniorov dostalo trinásty dôchodok, takže ťažko hovoriť o nejakej adresnosti,“ upresnil minister práce.

Dodal, že aj pri nižšej hranici – 1 500 eur – by boli úspory z obmedzenia 13. dôchodkov relatívne malé. Dôchodok nad túto sumu podľa neho poberá približne 16 630 seniorov, čo je asi 1,5 % všetkých starobných dôchodcov a štát by tým ušetril približne 11 miliónov eur.

„Je z toho zjavné, že by o žiadnu adresnosť nešlo,“ uzavrel Tomáš.

Smer nechce dôchodky rušiť, konsolidácia zmrazila ich valorizáciu

Hoci Gašpar opakovane v diskusiách pripúšťa zváženie možnej adresnosti 13. dôchodkov, strana Smer-SD opakovane tvrdí, že o ich rušení či obmedzovaní neuvažuje.

Bývalý minister sociálnych vecí Ján Richter (Smer-SD) zdôraznil, že zachovanie a ďalšie posilňovanie tejto dávky patrí medzi priority vlády a je súčasťou programového vyhlásenia. 

Pripomenul, že výška 13. dôchodku bola nastavená podľa priemernej výšky starobného dôchodku 667,30 eur a vláda tento záväzok splnila. 

„Prišla konsolidácia a v rámci konsolidácie sa prijalo opatrenie nerušiť 13. dôchodok, ale pre ďalší kalendárny rok zmraziť jeho valorizáciu,“ dodal Richter a potvrdil, že najsilnejšia koaličná strana trvá na jeho zachovaní.

Sulík by s 13. dôchodkami nehýbal

Bývalý minister hospodárstva a bývalý predseda opozičnej SaS Richard Sulík 6. mája v rozhovore pre SME uviedol, že v podmienkach slovenskej demokracie sú 13. dôchodky prakticky nezrušiteľné, keďže veľká časť voličov sú dôchodcovia. Napriek tomu, že predstavujú veľkú záťaž pre rozpočet, politici, ktorí by ich chceli rušiť, by podľa neho stratili šancu uspieť vo voľbách.

„13. dôchodky treba nechať tak, ako sú. Dúfam, že to bude ponaučenie pre našu spoločnosť, že prišiel sem jeden politik menom Peter Pellegrini, ktorý tu sľúbil 13. dôchodky bez toho, aby to bolo nejako kryté v štátnom rozpočte. Typická volebná korupcia,“ povedal s tým, že ich zavedenie považuje za veľmi nekorektné správanie sa voči krajine.

Sulík dodal, že v slovenských podmienkach, kde je nadmerne veľa dôchodcov a málo detí, demokratický systém nedovolí tieto dôchodky zrušiť.

„Každý jeden dôchodca má voličský hlas. Oni si jednoducho budú voliť toho, kto im dá ešte aj 14. dôchodok a v žiadnom prípade neuspeje ten, kto povie, ja zruším 13. dôchodky,“ argumentoval Sulík.

Zároveň odmietol aj návrhy na obmedzenie dávky pre bohatších seniorov poberajúcich dôchodky nad 1500 eur. Uviedol, že ich vysoký dôchodok nevznikol sám od seba, ale preto, že počas pracovného života do systému veľa odvádzali. Krátenie 13. dôchodkov týmto seniorom by preto bolo podľa Sulíka nespravodlivé.

„A opäť vytvárame ďalšiu motiváciu byť chudobný, lebo zas ideme dávať niečo len chudobným,“ uzavrel.

INESS: 13. dôchodky nemali byť vôbec zavedené

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) v súvislosti s otvorením debaty o adresnosti 13. dôchodkov upozornil, že nemali byť vôbec zavedené.

„13. dôchodky by mali byť zrušené, pretože neexistujú 13. odvody, z ktorých by boli financované,“ uviedol INESS na sociálnej sieti 5. mája.

V analýze ukazuje, že väčšina slovenských dôchodcov poberá relatívne nízke penzie. Približne 70,9 % seniorov dostáva dôchodok medzi 500 až 1 000 eurami mesačne, 16,6 % dostáva menej ako 500 eur a len 12,4 % dôchodcov poberá viac ako 1 000 eur mesačne.

Z údajov zároveň vyplýva, že obmedzenie 13. dôchodkov pre najbohatších seniorov by prinieslo len obmedzené úspory. Ak by štát zrušil dávku ľuďom s dôchodkom nad 2 000 eur, týkalo by sa to iba približne 790 dôchodcov. Pri hranici 1 000 eur by štát ušetril necelých 100 miliónov eur, čo je stále len menšia časť z celkových výdavkov na 13. dôchodky.

Podľa analytika Radovana Ďuranu je súčasný systém 13. dôchodkov nastavený neudržateľne a stojí na veľmi neistých základoch.

„Každé piate euro štátnych výdavkov ide na dôchodky a štát si na financovanie svojich potrieb musí požičať každé jedenáste euro,“ konštatuje analytik s tým, že sa prehlbuje dlhová záťaž budúcich generácií.

INESS poukázal aj na to, že skutočná adresnosť 13. dôchodkov by si vyžadovala zásadnejšie zmeny. Navrhol tri možnosti riešenia: zamerať pomoc len na približne 8 % seniorov ohrozených chudobou, čo by štátu ušetrilo viac ako 700 miliónov eur, vyplácať dávku iba dôchodcom s príjmom pod 500 eur mesačne, alebo využiť existujúci systém pomoci v hmotnej núdzi, kde štát posudzuje nielen príjem, ale aj majetok žiadateľov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK