Svet » EÚ

Finfluenceri nahrádzajú bankárov: EÚ chce regulovať finančné rady z TikToku a Instagramu

Ešte pred niekoľkými rokmi boli hlavnými zdrojmi finančných informácií banky, odborné médiá či licencovaní poradcovia. Dnes sa veľká časť mladých investorov orientuje podľa videí na TikToku, Instagrame, YouTube alebo Telegrame. Práve tam totiž vznikol nový typ internetových celebrít – tzv. „finfluencerov“.

Niektorí z nich sa venujú popularizácii finančnej gramotnosti a vysvetľujú základy investovania či fungovanie úverov. Iní to však nemusia myslieť nezištne a propagujú vysoko rizikové investície, kryptomeny alebo pochybné obchodné platformy bez toho, aby jasne priznali vlastné finančné záujmy.

27. apríla sa tomuto fenoménu venoval aj Európsky parlament na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. Finfluenceri sa totiž stali jedným z hlavných zdrojov investičných informácií najmä pre mladých ľudí. 

Podľa europoslancov však ide zároveň o prostredie s vysokým rizikom manipulácie, podvodov a skrytej reklamy. Preto počas rozpravy diskutovali o potrebe zavedenia minimálnych pravidiel pre finančný obsah na sociálnych sieťach.

Ako uviedol oficiálny spravodaj europarlamentu, schvaľovaný dokument upozorňuje najmä na „skrytú reklamu, konflikty záujmov, zavádzajúce tvrdenia a rýchle šírenie podvodov vrátane deepfake videí podporovaných umelou inteligenciou“.

Keď TikTok vystupuje namiesto finančného poradcu

Rastúca popularita finančných influencerov vytvára podľa Bruselu nové regulačné vákuum. Kým tradiční finanční poradcovia podliehajú licenciám a dohľadu regulátorov, mnohí influenceri pôsobia prakticky bez kontroly.

Osobitným problémom sú platené odporúčania, ktoré sa tvária ako osobný názor. Finfluenceri môžu propagovať konkrétne investičné platformy alebo kryptomenové projekty bez toho, aby bolo jasné, že ide o reklamu.

Európski regulátori už v minulosti upozorňovali, že sociálne siete sa stávajú ideálnym priestorom pre investičné podvody. Mimoriadne rýchlo sa šíria najmä schémy založené na emóciách, strachu z „premeškanej príležitosti“ alebo na predstave rýchleho zbohatnutia.

Portugalská spravodajkyňa Lídia Pereirová (Európska ľudová strana) v rozprave skonštatovala, že finančná gramotnosť dnes nie je luxusom, ale základnou podmienkou slobody jednotlivca.

„Keď človek nerozumie nákladom úveru, fungovaniu pôžičky, rizikám investícií alebo rozdielu medzi serióznou informáciou a skrytou reklamou, robí rozhodnutia s menšou istotou. Je zraniteľnejší voči zadlženiu, podvodom a dezinformáciám,“ vyhlásila.

Poukázala na to, že v Európskej únii má iba jeden z piatich občanov vysokú úroveň finančnej gramotnosti. Podľa nej je problémom aj to, že sociálne siete dnes pre mnohých mladých nahrádzajú tradičné zdroje informácií. 

„Prístup k finančným informáciám už často nevedie cez bankovú pobočku, ale cez sociálne siete. To vytvára príležitosti, ale aj veľmi vážne riziká – od skrytej reklamy až po neodborné rady či podvody,“ dodala europoslankyňa.

Podobne hovorila aj jej krajanka, eurokomisárka pre finančné služby, Maria Luís Albuquerqueová. „Mnohí finfluenceri sú priamo alebo nepriamo ovplyvňovaní súkromnými spoločnosťami propagujúcimi produkty či platformy. Ich obchodné záujmy sa nemusia vždy zhodovať so záujmami spotrebiteľov,“ uviedla. 

Dodala, že práve preto je potrebná väčšia transparentnosť, povinné zverejňovanie platených spoluprác a jasné upozornenia na rizikové investície.

Španielska europoslankyňa Diana Riba i Giner zo skupiny Zelených počas rozpravy upozornila na to, že mnohí mladí získavajú finančné informácie výlučne cez internetové platformy.

„Niekedy sa učia od tvorcov, ktorí prinášajú hodnotný obsah. Ale veľmi často ich učí muž bez trička s lamborghini v pozadí, ktorý im sľubuje, že za týždeň zarobia veľa peňazí – bez akéhokoľvek upozornenia na riziká,“ povedala.

Podľa nej nemožno finančné vzdelávanie ponechať v rukách algoritmov sociálnych sietí. „Nemôžeme dovoliť, aby algoritmy – alebo tí, ktorí nimi manipulujú – rozhodovali o ekonomickej budúcnosti našich mladých ľudí,“ dodala.

Poslanci vyzvali členské štáty, aby do školských osnov zaradili základy finančnej gramotnosti, kritického myslenia a mediálnej výchovy. Cieľom je naučiť mladých ľudí rozpoznávať manipulatívny obsah, podvody či konflikty záujmov.

Francúzska europoslankyňa Stéphanie Yon-Courtinová (Obnovme Európu) upozornila, že generácia Z (narodená približne medzi rokmi 1997 až 2012) dnes namiesto bankára často sleduje TikTok či YouTube. 

„Tam narážajú na finfluencerov – finančných poradcov 2.0 so zjednodušeným odkazom: môžete sa stať miliardárom jedným kliknutím, často vďaka kryptomenám,“ povedala.

Podľa nej sú dôsledky už dnes viditeľné. „Jeden z dvoch mladých ľudí sa už stal obeťou online podvodu. Preto je čas konať,“ vyhlásila a podporila myšlienku celoeurópskych pravidiel pre finančných influencerov.

Ďalšiu novú hrozbu predstavujú deepfake videá vytvorené pomocou umelej inteligencie. Tie dokážu imitovať známe osobnosti, podnikateľov či finančných expertov a vytvárať falošné odporúčania investícií.

Na riziká spojené s finančnými influencermi upozornil už skôr Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA). Regulátor vo svojej prezentácii naznačil, že niektorí finfluenceri môžu porušovať európske pravidlá o investičnom poradenstve či propagácii finančných produktov.

Dilema Bruselu: regulovať, ale neumlčať

Európska únia sa však pohybuje na citlivom teréne. Príliš tvrdá regulácia by mohla zasiahnuť aj tvorcov, ktorí sa legitímne venujú popularizácii ekonomiky či investovania. Nie všetci finfluenceri totiž šíria podvody alebo zavádzajúce rady.

Aj preto europoslanci zatiaľ hovoria najmä o „minimálnych normách“. Tie by mohli zahŕňať povinné označovanie reklamy, transparentnosť pri konfliktoch záujmov alebo jasnejšie pravidlá pre propagáciu rizikových finančných produktov.

Samotná spravodajkyňa Pereirová počas záverečného vystúpenia zdôraznila, že cieľom nie je cenzurovať tvorcov obsahu. „Nejde o umlčiavanie influencerov. Ide o rozlíšenie medzi tými, ktorí informujú, a tými, ktorí zavádzajú,“ uviedla.

Zároveň však zazneli aj kritické hlasy. Nemecký europoslanec Siegbert Frank Droese (Európa suverénnych národov) varoval, že pripravované pravidlá môžu viesť k nadmernej kontrole online priestoru.

„Tento návrh sa predáva ako podpora finančného vzdelávania. V skutočnosti však ide o viac kontroly, viac centralizácie a zásahov do slobody prejavu,“ vyhlásil počas rozpravy.

Väčšina Slovákov návrh podporila

O niekoľko dní po diskusii v pléne (30. apríla) poslanci hlasovali o správe, ktorá upozorňuje na rastúce riziká spojené s nekontrolovaným finančným poradenstvom na internete.

Návrh uznesenia podporilo dovedna 502 zákonodarcov, proti bolo 46 a dovedna 42 europoslancov sa zdržalo hlasovania. 

Spomedzi Slovákov za dokument hlasovali Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený).

Proti boli Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Nehlasovali Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana) a Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu).

Brusel chce transparentnosť, označovanie reklamy aj dohľad nad platformami 

Poslanci v dokumente pomerne detailne načrtli, aké štandardy by sa v budúcnosti mohli vzťahovať na finančný obsah na sociálnych sieťach. 

Parlament podporil zavedenie jasných pravidiel pre označovanie reklamy, zverejňovanie konfliktov záujmov a povinné upozornenia na riziká pri propagácii investičných produktov.

Uznesenie zároveň rozlišuje medzi tvorcami, ktorí sa venujú finančnému vzdelávaniu transparentne, a tými, ktorí podľa europoslancov zneužívajú sociálne siete na propagáciu špekulatívnych alebo nepovolených produktov. 

Dokument upozorňuje najmä na praktiky založené na agresívnom marketingu, skupinových správach či vytváraní dojmu „garantovaných ziskov“.

Parlament zároveň vyzval online platformy, aby aktívnejšie zasahovali proti zavádzajúcemu alebo podvodnému finančnému obsahu. Sociálne siete by podľa uznesenia mali zavádzať nástroje na označovanie komerčných príspevkov, upozornenia na rizikové investície a rýchlejšie odstraňovanie zavádzajúcich alebo podvodných videí. 

Osobitná pozornosť sa venuje aj obsahu generovanému umelou inteligenciou. Poslanci žiadajú, aby AI videá či deepfakes obsahovali jasné označenie svojho pôvodu vrátane digitálnych vodoznakov v súlade s aktom o umelej inteligencii.

Europoslanci okrem toho vyzvali Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a národné regulačné úrady, aby pripravili jasné usmernenia. Tie majú určiť, kedy už príspevok influencera na sociálnych sieťach prestáva byť iba „názorom“ a stáva sa investičným odporúčaním, ktoré podlieha európskym pravidlám proti manipulácii trhu.

V praxi by to znamenalo, že influenceri by museli oveľa dôkladnejšie zverejňovať svoje finančné záujmy (napríklad ak dostali zaplatené za propagáciu akcie) a niesli by právnu zodpovednosť za zavádzajúce alebo klamlivé investičné rady.

Parlament tiež podporil vznik dobrovoľného celoeurópskeho kódexu správania pre finfluencerov a platformy s finančným obsahom. Tvorcovia dodržiavajúci pravidlá transparentnosti a etické štandardy, by mohli získať osobitné označenie alebo „pečať dôveryhodnosti“.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK