Inšpirácie » Tradičné remeslá

Mestský policajt Jakub sa venuje ručnej výrobe nožov: Nejde len o samotný nôž, ale aj o to, že vytváram niečo jedinečné, čo slúži ľuďom (Rozhovor)

Mestský policajt Jakub Kováčik pochádza z Handlovej a vo voľnom čase sa venuje ručnej výrobe nožov, ku ktorej ho inšpiroval otec aj americká súťaž kováčov. Spojenie remesla, kreativity a technických znalostí bolo dôvodom, prečo si vybral práve tento remeselný smer a neustále sa v ňom zdokonaľuje. Popri každodenných povinnostiach je preňho kováčstvo doslova psychohygienou a ručne vyrábané nože majú podľa neho stále svoje nezastupiteľné miesto aj v dobe sériovej výroby. 

Epoch Times Slovensko: Dnes sa k ručnej výrobe nožov dostane málokto. Čo vás k tomuto zriedkavému remeslu priviedlo?

Jakub Kováčik: Odmalička som sa stretával s tým, ako môj ocino pracoval vo svojej dielničke, kde vyrábal hudobné nástroje. Vždy som chcel byť ako on a niečo vyrábať, priťahovala ma remeselná práca a páčila sa mi jeho precíznosť pri práci. Rád som sledoval americkú súťaž Forged in Fire (Ukované v ohni), kde medzi sebou súťažili kováči. Jedného dňa som si povedal, že by som si to chcel vyskúšať. V tejto myšlienke ma podporila priateľka (teraz už manželka) a aj rodina. 

Zakúpil som si prvú vyhňu (pozn. red. kováčska pec) a vykul si svoj prvý nôž. Fascinovalo ma, ako sa z kusu ocele dá postupne vytvoriť funkčný a zároveň estetický predmet. Čím viac som sa učil o materiáloch, kovaní a tepelnom spracovaní, tým viac ma toto remeslo pohltilo. Výroba nožov sa pre mňa stala nielen koníčkom, ale aj spôsobom, ako sa neustále zdokonaľovať a pretavovať svoje predstavy do reálnych výrobkov. Keď odovzdám hotový nôž zákazníkovi a ten je spokojný, nesmierne ma to teší, že moje úsilie má zmysel. 

Venujete sa teda výrobe nožov primárne ako hobby?

Výrobe nožov sa venujem predovšetkým ako hobby. Moje hlavné zamestnanie je práca mestského policajta, takže výroba nožov pre mňa predstavuje spôsob, ako si oddýchnuť od každodenných povinností a zároveň tvoriť niečo vlastnými rukami. Je to taká moja psychohygiena. Pri výrobe noža si dávam dostatočný čas na termín, aby som nebol pod tlakom. Môžem sa tak sústrediť na samotný proces a robiť veci tempom, ktoré mi vyhovuje. Práca mestského policajta si vyžaduje disciplínu, zodpovednosť a najmä kontakt s ľuďmi, zatiaľ čo pri výrobe nožov môžem vypnúť a sústrediť sa na detail a rozvíjať svoju kreativitu.

Koľko času v priemere zaberie výroba jedného noža od začiatku až po finálny produkt?

Keďže robím všetko sám, hovoríme tu o desiatkach hodín čistého času  na jeden nôž. Záleží to, samozrejme, aj od typu noža. Priemerne mi výroba jedného noža trvá približne mesiac. Je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú časovú náročnosť, ako napríklad veľkosť čepele, tvar rukoväte a puzdro noža. 

Mnohí sa remeselníkov často pýtajú, prečo investovať toľko času, energie a peňazí do niečoho, čo sa dá kúpiť v obchode za pár eur?

Niekedy sa stretávam aj s takýmito otázkami. Moja odpoveď je jednoduchá. Nejde len o samotný nôž, ide o proces tvorby, remeslo, získavanie nových skúseností a radosť z toho, že dokážem vlastnými rukami vytvoriť niečo jedinečné, čo slúži ľuďom. Tak, ako si niekto upečie vlastný chlieb, aj ja nachádzam zmysel v tom, že niečo tvorím vlastnou prácou. 

Je úplne prirodzené, že ľudia porovnávajú. Diabol je skrytý práve v detailoch, konkrétne v troch hlavných parametroch – tepelné spracovanie, ergonómia a geometria čepele a životnosť.  Keď si kúpite nôž z obchodu, kupujete si spotrebný tovar. Keď investujete do ručne kovaného noža, získavate spoľahlivého partnera na celý život. Správne tepelne spracovaný nôž s vhodným výberom ocele si oveľa dlhšie drží svoje ostrie a nie je potrebné ho často brúsiť. Rukoväť taktiež prispôsobím presne do vašej dlane. Mnou vyrobené nože tiež servisujem zdarma. 

Čím to je, že ručne vyrobený nôž zvyčajne vydrží výrazne dlhšie ako sériovo vyrábaný?

Keď oceľ ručne kujem za tepla pod kladivom, nielen mením jej tvar, ale doslova stláčam a zjemňujem jej vnútornú kryštalickú štruktúru (zrno). Správne vykovaná oceľ je vďaka tomu oveľa húževnatejšia a odolnejšia voči vylomeniu ostria a znesie neporovnateľne vyšší tlak než plech vyrezaný laserom vo fabrike. Ďalším dôležitým faktorom trvácnosti je tepelné spracovanie. Každá oceľ potrebuje presný čas a teplotu pri kalení a následnom popúšťaní. Ručne robený nôž skrátka nevzniká pod tlakom noriem a minútového plánu linky. 

Aké parametre musí spĺňať čepeľ, aby ste ju označili za skutočne kvalitnú?

Aby som o čepeli povedal, že je skutočne kvalitná, musí spĺňať niekoľko požiadaviek. Vysoká rezivosť a stabilita ostria; nôž musí držať ostrie čo najdlhšie bez toho, aby ste ho museli po každom použití brúsiť a zároveň oceľ nesmie byť taká krehká, aby sa na ostrí pri kontakte s tvrdším materiálom (napríklad kosťou alebo drevom) robili mikrovylomenia (zúbky). Húževnatosť a mechanická odolnosť; čepeľ musí zvládnuť bočný tlak a nárazy bez toho, aby praskla alebo sa zlomila. Čepeľ musí byť tiež dokonale symetrická a vybrúsená presne pre svoj účel. Kuchynský nôž potrebuje extra tenký výbrus, zatiaľ čo lovecký či outdoorový nôž pevnejší klinový rez. 

V prípade nožov očakávame najmä funkčnosť, čo zvykneme hodnotiť podľa ostrosti čepele…

Ostrosť je prvá vec, ktorú človek na noži testuje, no v skutočnosti je to ten najviac zavádzajúci parameter. Nôž môže síce dokonale krájať, ale otázkou je, či ten rez urobíte raz, päťkrát, alebo tisíckrát. 

Ako dôležitá je pri noži rukoväť?

Môžete mať na noži najlepšiu a najdrahšiu oceľ na svete, no ak zlyhá rukoväť, celá funkčnosť noža padá na nulu. Dobrá rukoväť musí sadnúť do ruky tak, aby nikde netlačila ani pri silovom rezaní. Ak má zlé tvary, rýchlo sa vám urobia mozole. Čo je však dôležitejšie, je bezpečnosť. V lese, na poľovačke či v kuchyni pracujete s mastnými, mokrými alebo krvavými rukami. Rukoväť musí byť navrhnutá tak, aby sa ruka nezošmykla na čepeľ.

Váha materiálu rukoväte určuje, kde bude mať nôž ťažisko. Ak urobím rukoväť príliš ťažkú, nôž padá na pätu a pri práci s ním rýchlo unavíte zápästie. Ak je rukoväť príliš ľahká, nôž padá na špičku. A materiál rukoväte musí odolať prírodným živlom. Ako nožiar si dávam extrémny pozor na to, aby drevo bolo dokonale vysušené alebo stabilizované polymérmi. 

Aby rukoväť dokonale pasovala, pri jej tvarovaní sa sústredím na niekoľko kľúčových zásad. Neexistuje jeden univerzálny tvar pre každý nôž. Kuchynský nôž potrebuje vyššiu rukoväť, aby ste pri krájaní neklepali prstami o dosku, a jemnejší profil na precízny úchop. Lovecký alebo outdoorový nôž zasa potrebuje plnší, masívnejší tvar v tvare jemného súdka, ktorý vyplní celú dlaň pri ťažkej práci a tlmení nárazov. 

Ľudská dlaň nie je hranatá ani dokonale plochá, preto zrážam všetky ostré hrany a rukoväť tvarujem do plynulých oblúkov. Najdôležitejšie je správne umiestnenie takzvaného „bruška“ rukoväte, ktoré zapadne presne do stredu zavretej dlane, a mierne rozšírenie na konci (pätka), ktoré bráni vyvlečeniu noža z ruky pri sekaní alebo ťahu. Tvar dopĺňam finálnym brúsením. Drevo či paroh brúsim a následne ošetrujem prírodnými olejmi a voskmi tak, aby si zachovali svoju prirodzenú textúru. 

Aké nože používate doma v kuchyni vy?

Možno vás to prekvapí, ale u mňa doma stopercentne platí staré známe porekadlo, že kováčova kobyla chodí bosá. V mojej kuchyni by ste nenašli žiadnu výstavnú sadu luxusných nožov so zlatými záštitami. Používam kúsky, ktoré vznikli pri testovaní nových tvarov alebo materiálov. Často majú na sebe drobnú vizuálnu chybičku, no na funkčnosť to nemá vplyv. V kuchyni preferujem čepele z uhlíkovej ocele pred nerezovou. Uhlíková oceľ časom chytí tmavú patinu z krájania cibule či citrónov. Pre niekoho je to estetická vada, no pre mňa je to živý materiál. 

Remeselné výrobky majú, prirodzene, aj vyššiu cenu. Akú časť predstavuje materiál, ktorý používate? 

Samotné materiály si zvolí zákazník. Nie každá oceľ je vhodná napríklad na mačetu, alebo nie každé drevo je vhodné na rukoväť noža do kuchyne. Je veľmi dôležité vedieť, ako bude zákazník nôž používať. Pracujem prevažne s uhlíkovými a nástrojovými oceľami. O nože z takejto ocele je potrebné sa aj starať, pretože nie sú odolné voči korózii, no na druhú stranu vytvárajú krásnu patinu. Pracujem s rôznymi exotickými aj slovenskými drevinami, taktiež používam drevá stabilizované epoxidom alebo rôzne rohy či parohy. 

Majú ručne vyrábané nože stále svoje miesto vo svete, kde rozhoduje skôr cena než kvalita a prevedená práca? 

Myslím si, že ručne vyrábané nože majú svoje miesto aj dnes. Stále existujú ľudia, ktorí dokážu oceniť originalitu a príbeh, ktorý sa za ručne vyrobeným nožom skrýva. Každý ručne vyrobený nôž je originál a nesie v sebe rukopis svojho tvorcu. Ľudia si začínajú uvedomovať rozdiel, preto verím, že ručne kované a tepelne spracované nože budú mať svoje miesto vždy. Možno nebudú najlacnejšie, ale pre ľudí, ktorí si vážia kvalitu, funkčnosť a poctivú prácu, budú mať hodnotu.

Aj keď dnes existuje mnoho moderných technológií a výrobných postupov, stále si myslím, že najväčšiu hodnotu má remeselná práca, za ktorou je vidieť čas, trpezlivosť a skúsenosti človeka. Práve preto všetky svoje nože kujem ručne. Nôž sa snažím vždy vykuť do čo najpresnejšieho tvaru. Na brúske len doladím línie a urobím výbrus, ktorý si predkujem kladivom. Rovnako si sám zabezpečujem aj tepelné spracovanie čepelí. Práve správne zakalenie a popúšťanie rozhodujú o tom, ako bude nôž fungovať a aké bude mať vlastnosti pri používaní. 

Ľudí často prekvapí, koľko práce, času a hlavne vedomostí sa skrýva za výrobou jedného noža. Často sa stretávam s obdivom, že sa v dnešnej dobe ešte niekto venuje takémuto tradičnému remeslu. Veľa ľudí oceňuje najmä to, že každý kus je originál. Samozrejme, objavujú sa aj otázky týkajúce sa ceny. Keď však ľudia spoznajú celý proces výroby, zvyčajne pochopia, kde sa jeho hodnota berie. 

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK