Obchvat Ružomberka je otvorený. Na D1 z Bratislavy do Košíc chýba posledný úsek, štát počíta s rokom 2032
Diaľnica medzi Bratislavou a Košicami je po desaťročiach výstavby opäť o niečo bližšie k realite. Tento rok štát dokončil rozšírenie D1 pri hlavnom meste a 5. októbra otvoril takmer 15-kilometrový obchvat Ružomberka s tunelom Čebrať. Medzi oboma najväčšími slovenskými mestami však stále zostane posledná nerozostavaná medzera, úsek Turany – Hubová. Jeho výstavba sa má začať koncom roka 2026 a skončiť v druhom štvrťroku 2032. Štát vyjde bezmála na 1,57 miliardy eur bez DPH.
Na trase D1 smerom z Bratislavy do Košíc pribudol v roku 2026 významný projekt už pri hlavnom meste. Koncom júna bola odovzdaná kompletná križovatka D1/D4 spolu s rozšíreným 3,6-kilometrovým úsekom D1 Bratislava – Triblavina. Celková zmluvná hodnota projektu dosiahla približne 143,5 milióna eur s DPH.
Ďalší míľnik na hlavnej trase medzi Bratislavou a Košicami, 14,92-kilometrový úsek D1 Hubová – Ivachnová, diaľničiari otvorili už v pondelok 5. októbra. Jeho súčasťou je aj 3,6-kilometrový tunel Čebrať.
Diaľnica zabezpečí obchvat Ružomberka a podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) vodičom ušetrí až 16 minút. Zmluvná hodnota stavby bola 288,8 milióna eur bez DPH. Podobne ako pri iných veľkých úsekoch D1 sa výsledný účet po zmenách a predĺžení výstavby vyšplhal výrazne vyššie. Niektoré odhady hovoria o sume blížiacej sa k 700 miliónom eur.
Obchvat Ružomberka budú môcť motoristi využívať bez platnej diaľničnej známky.
„Zložité geologické podmienky nám komplikovali situáciu predovšetkým pri Likavke, kde nás potrápilo zosuvné územie. Bezpečnosť motoristov a technická bezchybnosť mosta však pre nás boli kľúčovými faktormi. A tak, ako aj na iných našich stavbách, aj tu bude naďalej prebiehať monitoring týchto území,“ povedal 5. októbra pri slávnostnom otvorení úseku predseda predstavenstva a generálny riaditeľ NDS Filip Macháček.
Posledný diel skladačky
Diaľnici medzi dvoma slovenskými najväčšími mestami tak v princípe bude chýbať už iba jeden diel skladačky. Ide o úsek D1 Turany – Hubová, dlhý 13,53 kilometra. Trasa povedie cez náročný horský terén a súčasťou projektu budú dva tunely Korbeľka a Havran.
Ide o posledný nerozostavaný úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami, ktorý je potrebný na súvislé diaľničné spojenie oboch miest.
Finálny úsek D1 má pritom za sebou komplikovanú históriu. Pôvodne sa pripravovali iné varianty trasy, neskôr sa menilo technické riešenie a roky sa riešili environmentálne, geologické aj povoľovacie otázky.
Naposledy projekt stroskotal na verejnom obstarávaní. Prvá súťaž vyhlásená v roku 2024 bola po zásahoch Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) v decembri 2025 zrušená. Úrad konštatoval, že podmienky týkajúce sa skúseností uchádzačov s výstavbou tunelov boli nastavené spôsobom, ktorý neopodstatnene obmedzoval hospodársku súťaž.
NDS následne vyhlásila novú súťaž. Tá má podľa aktuálnych údajov predpokladanú hodnotu 1,573 miliardy eur bez DPH. Lehota na predkladanie žiadostí bola v priebehu roka posunutá a tender je k 3. októbru 2026 stále v procese.
Príjem žiadostí končí 19. októbra. Cenové ponuky a výber zhotoviteľa prídu až po vyzvaní kvalifikovaných uchádzačov. NDS by potom mala verejnosti oznámiť, ktorý zhotoviteľ komplikovaný úsek medzi Turanmi a Hubovou postaví.
Kedy bude D1 hotová?
Staršie vládne a analytické harmonogramy počítali s dokončením finálneho úseku okolo roku 2030, aktuálne štátne strategické dokumenty sú však opatrnejšie.
Materiál schválený vládou, ktorý úsek Turany — Hubová označuje za strategickú, a teda aj prioritnú investíciu štátu, počíta so začiatkom výstavby v 4. štvrťroku 2026 a dokončením v 2. štvrťroku 2032.
Útvar hodnoty za peniaze pri ministerstve financií pri hodnotení projektu uvádza celkové investičné náklady na úrovni približne 1,9 miliardy eur s DPH. V sume sú okrem samotnej stavby zahrnuté aj pozemky, projektová dokumentácia, stavebný dozor a rezerva.
Dokument však odborníci vypracovali ešte v máji 2024, ceny stavebného materiálu aj prác medzičasom rástli. Je preto možné, že za tento úsek štát zaplatí viac ako dve miliardy eur.
Ak sa napokon podarí úspešne dokončiť tender ešte tento rok a nenastanú ďalšie zásadné komplikácie, aktuálnym oficiálnym termínom otvorenia úseku je jún 2032. Diaľnica, ktorá bola desaťročia politickým symbolom nedokončenej slovenskej infraštruktúry, by mala zažiť strihanie svojej finálnej pásky takmer 60 rokov po otvorení prvých úsekov v 70. rokoch 20. storočia.
Slovenská skúsenosť však ukazuje, že pri veľkých dopravných projektoch môže medzi podpisom zmluvy a reálnym otvorením diaľničného úseku vzniknúť výrazný časový sklz.
Čo s druhou rúrou Braniska
Technicky existuje ešte jeden významný nedokončený článok. Reč je o úseku D1 Beharovce – Široké s druhým profilom a druhou rúrou tunela Branisko. Ten však nebráni tomu, aby po dokončení Turany – Hubová vzniklo súvislé spojenie Bratislavy a Košíc po D1. Doprava dnes prechádza cez existujúcu jednu rúru tunela Branisko.
„Momentálne tam jazdí 17 500 vozidiel denne, čo je samo osebe na dvojprúdovú cestu dosť a to číslo nám, samozrejme, narastá. Od roku 2029 to bude cez 20-tisíc áut, čiže potrebujeme ju aj preto, aby sme mohli tú prvú raz za čas uzavrieť, rekonštruovať, opravovať a podobne,“ vysvetlil minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer-SD) v máji 2025.
Druhá rúra by znamenala plnohodnotný diaľničný profil. Úsek má približne 7,3 kilometra, nový tunel približne 4,9 až 5,2 kilometra. Štúdia realizovateľnosti už existuje. V roku 2025 ju posudzoval Útvar hodnoty za peniaze. Odporúčaný variant novej rúry Braniska a rozšírenia D1 vychádzal rádovo na 300 miliónov eur. Celý balík vrátane rekonštrukcie starej rúry, cesty I/18 a ekoduktov na približne pol miliardy. Projekt je stále v príprave, nie vo výstavbe.
Ani rok 2032 tak nebude znamenať definitívny koniec prác na diaľnici D1. NDS v štúdii počíta s dokončením novej rúry v roku 2035. Záväzný termín výstavby zatiaľ nie je stanovený.
Prečo Slovensko stavia dlho a draho
„Pretože každá vláda nadobudla pocit, že tá predchádzajúca to robila zle,“ komentuje vo svojom blogu riaditeľ komunikácie a propagácie Bratislavského samosprávneho kraja Michal Feik.
„Mečiarova vláda (1996) si na výstavbu diaľnic požičiavala za veľmi drahé peniaze, tak Dzurindova vláda (1998) výstavbu zastavila. Ficova vláda chcela stavať cez verejno-súkromné partnerstvo (PPP). Radičovej vláda to celé zrušila (2010) a začala súťažiť najnižšiu cenu. Výsledkom toho bola kauza Váhostav (2015), pretože firma tak podliezla cenu, že nevyplatila subdodávateľov v objeme desiatok miliónov eur. Namiesto toho, aby padali trestné oznámenia, dlhy zatiahol štát rozhodnutím ďalšej Ficovej vlády (2016). Nádejou, že bude mať Slovensko akú-takú strednodobú stratégiu výstavby diaľnic, predstavuje Doležalov (bývalý minister hospodárstva) harmonogram prípravy a výstavby diaľnic (2021). Až kým nepríde nová vláda, nové (nereálne) sľuby a nové priority.“
Odpoveď na otázku, prečo štát stavia významné dopravné projekty niekedy aj celé desaťročia, čo logicky projekty predražuje, je v skutočnosti kombinácia viacerých faktorov.
Prvým je extrémne dlhá príprava. Pred položením prvého metra asfaltu cestári riešia trasu, EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), územné a stavebné konania, pozemky, projektovú dokumentáciu, financovanie a verejné obstarávanie.
Dopravný analytik Jozef Drahovský v minulosti upozorňoval tiež na skutočnosť, že slovenské pravidlá umožňujú dlhé odvolacie procesy. Podľa jeho slov môže byť verejné obstarávanie v praxi výrazne predĺžené námietkami neúspešných uchádzačov a spôsobovať ďalšie komplikácie.
„Na druhej strane umožňuje aj korupciu v možnostiach zmien už vysúťažených zákaziek, kde dochádza k zníženiu ceny na úkor bezpečnosti alebo kvality stavby,“ upozorňuje odborník.
Drahovský rovnako v súvislosti s úsekom Turany – Hubová konštatoval, že úsek opakovane brzdili protesty a námietky.
„Tento úsek sa plánuje už 13 rokov a vždy sú tam nejaké protesty z niektorej strany, a to je dôvod, prečo sa stále ešte ani nezačala jeho výstavba,“ povedal v decembri 2025.
Ďalším zásadným problémom sú podľa Drahovského zmeny projektov počas prípravy alebo samotnej výstavby. Ako príklad uvádza križovatku D1/D4 pri Bratislave, ktorej realizáciu skomplikovalo aj to, že pôvodné riešenie bolo z projektu odstránené a následne sa muselo pripravovať nové riešenie.
„Keď vyradíte križovatku z projektu a chcete robiť nový, musíte od začiatku robiť všetky veci. Od projektu, povoľovačky, všetko,“ vysvetlil Drahovský a dodal, že výsledkom je časová strata a zároveň vyššie náklady.
Ako však Macháček pripomenul, táto križovatka „síce dĺžkou patrí k tým najmenším, ale zložitosťou k tým najzložitejším, najťažším, najkomplikovanejším a to práve s tým dotykom s najfrekventovanejšou diaľnicou, ktorú tu vôbec máme.“
Pri D1/D4 sa pôvodná zmluvná cena pohybovala okolo 111 miliónov eur bez DPH, po dodatkoch úsek vyšiel na takmer 118 miliónov eur bez DPH.
Tretím faktorom, ktorý ovplyvňuje najmä cenu stavebných prác, je skutočnosť, že Slovensko má členitý horský terén, množstvo mostov a tunelov a geologicky komplikované územia. Turany – Hubová je extrémnym príkladom: z 13,5 kilometra úseku tvorí podľa projektových údajov viac ako 8,6 kilometra tunelov.
Tunel Korbeľka ani Havran preto nemožno porovnávať s výstavbou diaľnice na rovine.
Ďalšou samostatnou otázkou je efektívnosť prípravy a verejného obstarávania. Drahovský upozorňuje na to, že najnižšia ponuková cena nemusí automaticky znamenať najlacnejší projekt pre štát, ak neskôr prídu zmeny, dodatky a predĺženie výstavby.
„Hlavný problém má verejné obstarávanie. U nás sa na začiatku všetko robilo tak, aby sa ušetrilo. Ale to najlacnejšie riešenie nie je vždy dobré riešenie,“ skonštatoval.
Aj Macháček pri vysvetľovaní nárastu ceny D1/D4 poukazoval na praktické problémy, ktoré sa objavia až po začatí stavby. „Prvým dňom, ako stavbu začnete, tak riešite neznáme siete, riešite archeológiu, riešite veci, ktoré vám tie náklady okamžite prinášajú,“ uviedol.
Tabuľka: čo ešte treba na D1 Bratislava – Košice dokončiť
| Úsek | Dĺžka | Odhadovaná cena | Stav | Odhad dokončenia |
| D1 Turany – Hubová | 13,53 km | 1,57 mld. eur bez DPH, približne 1,9 mld. Eur s DPH vrátane ďalších nákladov | verejné obstarávanie | jún 2032 |
| D1 Beharovce – Široké, 2. profil / druhá rúra Braniska | 7,3 km | približne 300 mil. € za novú rúru a rozšírenie, celý balík okolo 500 mil. € | štúdia hotová, projekt v príprave | orientačne 2035 |
| D1 Bratislava – Senec, II. etapa (Triblavina – Senec), rozšírenie | 10,6 km | približne 234–264 mil. € | v príprave | orientačne 2030 |
| D1 Blatné – Trnava, skapacitnenie | 19,9 km | približne 394 mil. € | v príprave | termín zatiaľ nie je stanovený |
(Zdroj: Epoch Times Slovensko)
Do Košíc až v roku 2035?
Po minuloročnom otvorení tunela Višňové a tohtoročnom otvorení obchvatu Ružomberka tak bude diaľničiarov od dokončenia jedinej súvislej cesty medzi Bratislavou a Košicami deliť už iba spomínaný 13,5-kilometrový úsek Turany – Hubová.
Znie to ako koniec nekonečného denného seriálu, ktorý začal štát natáčať pred desaťročiami. Slovenská realita však ukazuje, že posledný diaľničný úsek môže byť zároveň najťažší. A hoci máme predbežný termín finálnej epizódy stanovený na leto 2032, odborník to vidí skeptickejšie.
„Ako vyzerá tá výstavba, odhadujem do 10 rokov. Dnes máme 2025, takže 2035,“ predpokladal dokončenie prác na D1-ke dopravný analytik Drahovský v decembri 2025.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
