EÚ chce dostať pod kontrolu záplavu lacných zásielok. Pribudnú nové clá, poplatky aj colný úrad
Miliardy lacných zásielok z internetových obchodov mimo Európskej únie každoročne zaplavujú európsky trh. Colné úrady ich nedokážu všetky fyzicky skontrolovať a časť výrobkov nespĺňa európske bezpečnostné či technické požiadavky. EÚ preto prijala rozsiahlu reformu colného systému, ktorá má reagovať aj na prudký rast elektronického obchodu.
Európsky parlament 16. septembra schválil pozíciu Rady k novému Colnému kódexu Únie. Reforma zavádza nové pravidlá pre elektronický obchod, väčšiu zodpovednosť internetových predajcov a platforiem za výrobky posielané európskym zákazníkom a nový poplatok za spracovanie zásielok z krajín mimo EÚ. Vznikne tiež Európsky colný úrad a spoločná dátová platforma pre colné orgány.
Reforme predchádzala 14. septembra plenárna rozprava Európskeho parlamentu, počas ktorej za Európsku komisiu dvakrát vystúpil aj slovenský eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič.
Miliardy balíkov preverujú colníci
Jedným z hlavných dôvodov reformy je prudký rast internetových nákupov z tretích krajín.
Podľa Európskej komisie vstúpilo v roku 2025 na európsky trh približne 5,9 miliardy položiek elektronického obchodu s nízkou hodnotou, čo predstavovalo približne štvornásobok oproti roku 2022. Viac ako 90 percent týchto položiek pochádzalo z Číny. Takýto objem vytvára výrazný tlak na colné orgány a komplikuje kontrolu toho, či dovážané výrobky spĺňajú pravidlá EÚ.
Problém bol viditeľný už v roku 2024. Do EÚ vtedy smerovalo približne 4,6 miliardy položiek elektronického obchodu s hodnotou pod 150 eur, čo v priemere predstavovalo viac než 12 miliónov položiek denne.
Práve množstvo malých zásielok je jedným z dôvodov, prečo reforma nestavia na predstave, že colníci budú fyzicky kontrolovať každý balík. Nový systém má umožniť lepšie používať údaje a zamerať kontroly na rizikovejšie zásielky a obchodníkov.
Šefčovič: Colnú úniu treba modernizovať
Významnú úlohu pri obhajobe reformy v pléne zohral slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. „Táto colná reforma bola spoločným úsilím smerujúcim k spoločnému cieľu: modernizovať našu colnú úniu,“ uviedol v úvode rozpravy.
Šefčovič poukázal na to, že európske colné orgány dnes vykonávajú podstatne širšie úlohy, než len vyberanie cla. Kontrolujú dodržiavanie pravidiel pri výrobkoch vstupujúcich na jednotný trh, pomáhajú presadzovať sankcie a obchodné opatrenia a zároveň musia zvládať prudký nárast zásielok súvisiaci s elektronickým obchodom.
Reforma má podľa neho vytvoriť modernejší systém založený na spoločných dátach a koordinovanejšom vyhodnocovaní rizík. Jedným z jeho základných prvkov bude nové európske colné dátové centrum.
„Prevádzkovatelia elektronického obchodu budú mať prístup k centru od 1. júla 2028 a ostatní prevádzkovatelia ho budú môcť začať používať od roku 2031,“ povedal Šefčovič, podľa ktorého ráta Komisia s výrazným zjednodušením a úsporami až do výšky jednej miliardy eur ročne pre podniky v EÚ všetkých veľkostí.
Šefčovič v záverečnom vystúpení zdôraznil, že kompromis medzi Parlamentom a členskými štátmi nevyrieši všetky problémy okamžite. Nový systém sa bude zavádzať postupne a jeho úspech bude závisieť aj od praktickej implementácie v členských krajinách.
Komisia pritom zmenu colných pravidiel spája aj so snahou vytvoriť rovnaké podmienky pre európske podniky a predajcov z tretích krajín. Keď v júli začalo platiť zrušenie colného oslobodenia nízkohodnotových zásielok, Šefčovič tento prístup zhrnul slovami: „Otvorený trh, rovnaké pravidlá.“
Cunami čínskych balíkov?
Oveľa ostrejší jazyk zvolil spravodajca legislatívy Dirk Gotink z Európskej ľudovej strany. Po schválení reformy hovoril o „cunami čínskych balíkov“, s ktorým sa európske colné orgány musia vyrovnávať.
„Ukončujeme vysoko toxický obchodný model lacného nevyhovujúceho a nebezpečného dovozu z Číny v prospech obchodu založeného na našich normách a spravodlivejšej hospodárskej súťaži. Konečne poskytujeme 80 000 európskym colným úradníkom nástroje, ktoré potrebujú na ochranu spotrebiteľov a podnikov v nadchádzajúcich desaťročiach,“ uviedol Gotink.
Jednou z najvýznamnejších zmien je nové rozdelenie zodpovednosti pri internetových nákupoch z krajín mimo EÚ.
Predajcovia a online platformy sprostredkujúce predaj tovaru priamo európskemu zákazníkovi budú za stanovených podmienok považované za dovozcov. Budú preto zodpovedné za poskytnutie potrebných údajov colným orgánom, príslušné platby a dodržiavanie colných povinností.
Pre spotrebiteľa ide o dôležitú zmenu. Súčasný systém totiž môže v určitých situáciách považovať za dovozcu samotného zákazníka. Reforma má väčšiu časť tejto zodpovednosti presunúť na profesionálnych predajcov a platformy.
Firmy mimo EÚ budú zároveň musieť spĺňať podmienky umožňujúce colným orgánom reálne vymáhať ich povinnosti. Nový systém má týmto spôsobom obmedziť aj využívanie komplikovaných obchodných štruktúr, napríklad schránkových spoločností, na obchádzanie pravidiel.
Pribudne poplatok za spracovanie zásielok
Reforma počíta aj s novým poplatkom za spracovanie tovaru objednaného prostredníctvom elektronického obchodu z krajín mimo EÚ. Má pomôcť pokryť náklady colných správ spojené so spracovaním obrovského množstva jednotlivých zásielok. Presnú výšku má stanoviť Európska komisia a následne ju pravidelne prehodnocovať podľa nákladov colných orgánov. Podľa Európskeho parlamentu majú členské štáty začať poplatok vyberať najneskôr od 1. novembra 2026.
Dôležité je odlíšiť tento poplatok od ďalšej zmeny týkajúcej sa lacných nákupov z tretích krajín. EÚ už odstránila dovtedajšie oslobodenie zásielok s hodnotou do 150 eur od cla. Od 1. júla 2026 sa na tovar v zásielkach elektronického obchodu s nízkou hodnotou uplatňuje dočasné paušálne clo vo výške 3 eur za položku, pričom podľa Šefčoviča „predbežné údaje ukazujú pokles počtu týchto balíkov s nízkou hodnotou“. Poplatok za colné spracovanie je samostatným opatrením.
Reforma zároveň vytvára motiváciu, aby predajcovia namiesto obrovského množstva individuálnych balíkov posielali výrobky vo väčších zásielkach do skladov na území EÚ. Colné orgány by tak mohli kontrolovať väčšie množstvo tovaru naraz.
Jeden dátový systém namiesto viac než stovky
Druhou veľkou časťou reformy je digitalizácia colnej únie. Nové „EU Customs Data Hub“, teda európske colné dátové centrum, má postupne nahradiť viac než 100 informačných systémov, ktoré dnes používajú colné orgány a podniky.
Namiesto opakovaného poskytovania údajov rôznym národným systémom majú firmy v budúcnosti komunikovať prostredníctvom spoločnej platformy. Colným orgánom to zároveň umožní analyzovať obchodné toky a riziká na úrovni celej EÚ.
Práve spoločná analýza údajov má byť odpoveďou na otázku, ako kontrolovať miliardy zásielok bez toho, aby musel byť otvorený každý jednotlivý balík.
Dovozcovia zapojení do predaja na diaľku majú nový systém povinne používať od 1. júla 2028. Od marca 2031 ho budú môcť dobrovoľne využívať aj ďalšie podniky a od marca 2034 sa má stať povinným jednotným vstupným miestom pre všetkých obchodníkov dovážajúcich tovar do EÚ.
Nový Európsky colný úrad
Spoločný systém bude spravovať nový Európsky colný úrad (EUCA) so sídlom vo francúzskom Lille. Jeho úlohou bude okrem prevádzkovania dátového centra koordinovať analýzu rizík na úrovni Únie a pomáhať colným orgánom členských krajín pri spoločných prioritách a kontrolách.
„Nejde len o administratívnu modernizáciu. Je to krok k väčšej schopnosti Európskej únie pochopiť, kontrolovať a riadiť to, čo vstupuje na náš trh,“ povedal Denis Nesci v mene Európskych konzervatívcov a reformistov.
Reforma zároveň vytvára režim označovaný ako „Trust and Check“. Dôveryhodné firmy, ktoré colným orgánom poskytnú vysokú mieru transparentnosti a prístup k potrebným údajom, budú môcť využívať jednoduchšie colné postupy.
Myšlienkou je presunúť časť kapacity colníkov od opakovaných kontrol spoľahlivých spoločností k obchodníkom a zásielkam predstavujúcim väčšie riziko.
V plenárnej rozprave však pritom nezaznievala iba podpora. Časť poslancov upozorňovala na náklady nového systému a na riziko ďalšieho administratívneho zaťaženia menších podnikov. Ďalšou témou bola centralizácia colnej politiky a rozsah právomocí nového Európskeho colného úradu.
Podporovatelia reformy naopak argumentovali, že súčasný fragmentovaný systém nedokáže dostatočne efektívne reagovať na objem dnešného elektronického obchodu. Pre malé a stredné podniky má byť výhodou práve odstránenie potreby komunikovať s množstvom rozdielnych národných systémov.
Európsky parlament o reforme diskutoval 14. septembra. O dva dni neskôr bola pozícia Rady k novému Colnému kódexu Únie v druhom čítaní schválená bez hlasovania, keďže poslanci nepredložili žiadne pozmeňujúce návrhy. Predsedajúci Parlamentu preto 16. septembra vyhlásil pozíciu Rady za schválenú. Tým sa legislatívny proces skončil.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
