Zaujímavosti

Lode, generáli a slony: história šachu a jeho mnohé podoby

Držať súpera v šachu, byť na ťahu, vykonať chytrý šachový ťah a dať druhému mat: jedna z najstarších stolových hier sveta sa odzrkadľuje aj v našom modernom jazyku. 

Máloktorá hra si vyžaduje od hráča toľko sústredenia, disciplíny, kreativity a odvahy. Okrem toho, aby bol hráč úspešný, potrebuje taktické a predvídavé myslenie a určitú flexibilitu pri prispôsobovaní stratégie ťahom súpera.

Zároveň však šach hráčom veľa dáva, pretože cvičí myseľ a formuje charakter. Niet divu, že ovládanie šachu sa v stredoveku považovalo za cnosť každého dobrého rytiera.

Hoci sa zdá, že táto stolová hra s kráľmi, pešiakmi, jazdcami a vežami má jasnú spojitosť so stredovekom, jej história siaha do oveľa hlbšej minulosti.

Kto ho vynašiel?

Ak veríme talianskemu biskupovi a básnikovi Marcusovi Hieronymusovi Vidovi (1485 – 1566) a jeho básni „Scacchia ludus“, ktorú napísal v roku 1527, potom šach má byť hrou bohov.

Počas svojej svadby na Olympe mal Okeanos, boh svetových morí, túto hru po prvýkrát predviesť a vysvetliť ostatným gréckym bohom – Apollónovi, Hermovi a Zeusovi. Pokiaľ ide o otázku, ako sa šach nakoniec dostal k bytostiam na Zemi, hlavnú úlohu mal zohrávať samotný otec bohov.

Zeus mal milostný pomer so zemskou nymfou Scacchis, ktorej daroval ako dar šachovú hru zdobenú zlatom a striebrom a naučil ju pravidlá. Plná nadšenia sa podelila o svoje vedomosti a novú hru s ostatnými nymfami, až sa rozšírila po celej Zemi a dostala sa do sveta ľudí.

Podľa iných zdrojov sa však šach nezdá byť taký starý ako nesmrteľní bohovia. Cesta k pôvodu hry vedie až do Ázie.

Najstarší písomný zdroj, v ktorom sa spomína šach, pochádza od perzského básnika Firdausího (940 – 1020 n. l.) a odkazuje až do 6. storočia. Podľa neho mala indická delegácia priniesť stolovú hru na kráľovský dvor perzského kráľa Husrava I. Iba ak by kráľ uhádol pravidlá hry, indický vládca by bol ochotný zaplatiť požadovaný tribút. Podľa starovekého textu sa to perzskému kráľovi skutočne podarilo.

Iný príbeh arabského spisovateľa al-Masudiho hovorí, že šach mal vynájsť indický učenec menom Sissa ibn Dahir. Hru mal darovať tyranovi a kráľovi, ktorý sa vďaka nej naučil vážiť si roľníkov a nakoniec sa stal dobrotivým vládcom. Práve s týmto mužom sa spája aj slávna legenda o zrnku ryže, resp. pšenice.

Podľa nej mal kráľ splniť brahmánovi Sissovi ako poďakovanie za vynájdenie hry jedno želanie. Sissa požiadal kráľa, aby na prvé šachové pole položil jedno zrnko, na druhé pole dve zrnká, na tretie štyri, na štvrté osem a tak ďalej. Na pripomenutie: šachovnica má 64 polí.

Po počiatočnej veselosti však kráľov úsmev rýchlo zmizol. Uvedomil si, že na splnenie tohto želania, nebudú stačiť ani všetky kráľovské sýpky. Sissa by musel dostať dokopy takmer 18,5 triliónov zŕn. To prevyšuje aj dnešnú ročnú produkciu ryže približne 400-násobne.

Staroveké šachové duely

Tri najznámejšie príbehy, ktoré o šachu kolujú, sa od seba už nemôžu viac líšiť, napriek tomu však poukazujú na jedno: šach, tak ako ho poznáme dnes, je pravdepodobne vynálezom pochádzajúcim zo starovekej Indie. Prostredníctvom Peržanov a islamskej expanzie do Španielska sa stolová hra nakoniec dostala aj k nám do Európy.

Ako dokazujú údajné dobové šachové partie Karola Veľkého s kalifom Hárúnom ar-Rašídom, partie mnícha Ruodlieba v 11. storočí v severnej Afrike alebo prehratá partia vikingského kráľa Knuta Veľkého, šach si rýchlo získal popularitu.

Šach však nebol výhradne mužskou záležitosťou. Ako dokazujú obrázky a anekdoty, ktoré nemecký autor Helmut Swoboda zhromaždil vo svojej knihe Schachkuriosa (Zaujímavosti zo sveta šachu), túto hru hrali aj ženy – a dokonca väčšinou úspešnejšie ako ich mužskí kolegovia.

Okrem toho je mnoho slávnych postáv, ako napríklad Gawain z legiend o kráľovi Artušovi, zvečnených v dodnes zachovaných šachových ťahoch – Gawainov mat, „mat Dilaram“ alebo „mat bláznov“.

S figúrkami však bolo možné nielen poraziť súpera, ale ho aj zabiť. Podľa jednej povesti sa práve takýto prípad odohral v 10. storočí vo Francúzsku. Normandský vojvoda Richard Nebojácny mal údajne zabiť dvoch mužov vežou a dámou, keď sa ho pokúsili zatknúť počas šachovej partie.

Zatiaľ čo v minulosti si voľný čas a hry užívali predovšetkým členovia vyššej spoločnosti, dnes šach hrajú mladí aj starí, chudobní aj bohatí. Hoci dnes túto hru hrá oveľa viac ľudí, v modernom svete už nie je z materiálneho hľadiska tak veľmi cenená. V minulosti patrili šachové súpravy k cennému osobnému majetku, ktorý sa spomínal v závetoch a o ktorom existujú dôkazy, že sa dedil z pokolenia na pokolenie.

Hra pre štyroch

Zmeny však nenastali len v spoločnosti, ale aj v samotnej hre. Pri tak dlhej histórii, ktorá má viac ako 1 000 rokov a prechádza rôznymi kontinentmi, to nie je prekvapujúce. Ešte u starovekých Indov neboli dnešné šachy hrou pre dvoch hráčov, ale pre štyroch.

Každý hráč mal k dispozícii štyroch pešiakov a štyri ďalšie figúry: dnešnú vežu, koňa, strelca a kráľa. Nehralo sa každý proti každému, ale dvaja hráči boli jeden tím a druhá dvojica hrala proti nim. 

S prechodom na šach pre dvoch hráčov sa nevyhnutne zmenili aj figúry. Dvaja králi na hráča (ako aj na každé kráľovstvo) sú príliš veľa. Pri zobrazení figúrok zohrali dôležitú úlohu zvyky príslušnej arabskej, európskej alebo indickej kultúry.

Šach a jeho figúry v priebehu času

Kráľ

Kráľ je a zostáva kráľom a všetko sa točí okolo neho. Možno práve preto sa šachu hovorí „hra kráľov“. Ak sa pozrieme na dosah ťahov, táto figúra na prvý pohľad nevyzerá až tak mocne. Môže síce urobiť len krok o jedno políčko, ale (takmer) kamkoľvek. Kvôli kráľovi sa často obetujú kone, strelci a veže, aby ho ochránili.

Všeobecne známym cieľom hry je poraziť súperovho kráľa – odtiaľ pochádza aj výraz „šach-mat“. Má pôvod v arabskom „esch-schah mat“, čo v preklade znamená „kráľ je mŕtvy“.

Od vynálezu hry zostala táto figúra takmer nezmenená. Kráľ bol neustále prítomný v priestore aj čase, musel však trochu ustúpiť zo svojej niekdajšej „moci“, aby veže, strelci a ostatné figúry získali väčší význam. A potom je tu ešte dáma, ktorá stojí po jeho boku.

Dáma

Na šachovnice po celom svete sa dostala až oveľa neskôr. V iných jazykoch sa nazýva aj kráľovná. Je to najsilnejšia figúra v hre, keďže dáma sa môže pohybovať v ľubovoľnom smere na neobmedzenú vzdialenosť. V minulosti však tieto schopnosti nemala, čo súvisí s jej vývojom.

Keďže táto hra sa do Európy s najväčšou pravdepodobnosťou dostala prostredníctvom arabskej kultúry, v minulosti neexistovala žiadna dáma. Tam bola namiesto nej figúra „firs“, teda generál alebo vezír, ktorý vedľa mocného kráľa nemal veľké slovo. V európskom priestore sa názov „firs“ zmenil na „fierce“ a nakoniec na francúzske „vierge“, teda panna. Odtiaľ už nebolo ďaleko k dáme, resp. kráľovnej. Postupne získala táto figúra svoju silu, ako ju poznáme dnes.

Pešiak

Každá farba má osem pešiakov a ich pohyb sa obmedzuje na jedno políčko. Pešiak môže urobiť buď jeden krok dopredu, ak je políčko voľné, alebo jeden krok diagonálne, ak tam môže vyhodiť inú figúru. Ak sa pešiak dostane na posledné políčko (prvé políčko zo strany súpera), môže sa premeniť na ľubovoľnú figúru – okrem kráľa. Stáva sa to však zriedka.

V priebehu času došlo aj k zmene výzoru týchto fugúrok. V 13. až 16. storočí totiž týchto osem postáv nebolo vizuálne tak jednotných ako dnes. Namiesto toho predstavovali mnohé ctené povolania, ako napríklad kováč, obchodník, lekár alebo posol – len jeden z nich bol skutočne vojak. Neskôr boli zjednotené do podoby rovnakých peších vojakov, resp. roľníkov.

Veža

Priame ťahy dopredu, dozadu a do strán dokážu vykonať dve krajné figúry – veže. Na rozdiel od ich vzhľadu sa spôsob ich pohybu takmer nezmenil. Boli však vytlačené z pozície dnešného strelca na okraj šachovnice. Osudy veže a strelca sa prelínali v čase.

Obe figúry boli totiž kedysi slonmi. V najstaršej indickej hre bola veža spočiatku slonom a až neskôr sa premenila na bojový voz, takzvaný „rukh“. Peržania z nej neskôr urobili mýtického vtáka „Ruka“ a Taliani hrad („rocco“). Spojitosť medzi hradom a vežou je zrejmá.

Až do 15. storočia bola veža najsilnejšou figúrou na šachovnici – až kým neprišla dáma. V ruských krajinách sa veža zobrazuje aj ako loď – podľa vzoru zriedkavého indického modelu.

Jazdec (Kôň)

Dve políčka ľubovoľným smerom a jedno políčko kolmo do strany – takzvane do písmena L. Figúra s týmto ťahom má v niektorých krajinách zvieraciu podobu (v Španielsku kôň) a v iných ľudskú (v Anglicku rytier/jazdec). V Nemecké pomenovanie skokan môže predstavovať oboje verzie.

Jeho skok zostal v priebehu času pravdepodobne vždy rovnaký. Ani vizuálne sa s najväčšou pravdepodobnosťou neudiali žiadne významné zmeny. Vo variantoch rozprávkového šachu sa však kôň môže občas premeniť na ťavu, zebru, gekona, žirafu, zajaca alebo plameniaka.

Strelec

Vždy po diagonále – či už dopredu, alebo dozadu. Každý hráč má jedného strelca, ktorý sa pohybuje iba po čiernych políčkach a druhého, ktorý sa pohybuje iba po bielych. Čierni strelci majú biele čiapky a bieli strelci čierne klobúky. Vo Francúzsku sa nazývajú „blázni“ a v Anglicku „biskupi“.

Zmätok dotvára už spomenutý fakt, že strelca v perzštine nazývali slon. Pôvodná podoba slona mala dva kly. Tie boli veľké, výrazné a zakrivené. 

V závislosti od umeleckého talentu výrobcu hračiek na strelcoch ľudia kedysi videli bláznovské čiapky alebo biskupské mitry. V stredovekom Nemecku bol strelec jednoducho „starec“.

V minulosti sa táto figúra mohla pohybovať skákaním iba na ďalšie diagonálne políčko. Strelec bol teda podobne slabý ako pešiak. Zriedkavo je v niektorých indických hrách znázorňovaný aj ako loď.

Aj dnes sa vzhľad figúrok môže líšiť v závislosti od šachovej hry a témy. Okrem tradičných tvarov existujú hry s figúrkami, ktoré znázorňujú rôzne národy, mýtické bytosti alebo kultové postavy, ako napríklad tie z Pána prsteňov. S nimi sa dajú hrať najrôznejšie varianty šachu – od bleskového šachu, kde má hráč minimálny čas na vykonanie jedného ťahu, až po náhodný šach s náhodne vyžrebovaným úvodným rozmiestnením figúr.

Jedno však majú všetky spoločné: sú kreatívnou a užitočnou zábavou, ktorá dodnes teší srdcia mnohých hráčov po celom svete.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK