Sobota 2. marca, 2024
Čínsky cisár Kangxi v mladom veku (foto: verejná doména)
»

Nízke dane a vysoká morálka – cisár Kchang-si išiel vzorom a priniesol národu prosperitu

Cisár Kchang-si (Kangxi ) sa narodil v roku 1654 a bol cisárom dynastie Čching v Číne. Počas svojho života sa riadil tradičnými a konfuciánskymi hodnotami a nakoniec vytvoril slávnu éru, v ktorej „svet žil v mieri a ľudia žili v prosperite a spokojnosti.“

Počas 61-ročnej vlády cisára Kchang-si, známej aj ako „éra prosperity Kchang-siho“, sa v Číne zachovalo mnoho príkladov jeho cnostného správania, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu.

Cisár Kchang-si sa počas svojej vlády prísne držal presvedčenia, že „jadrom je ľud a až potom národ. Panovník je však vo všetkom na poslednom mieste.“

Láskavý cisár

Postavil sa proti politike konfiškácie pôdy a znížil ľuďom dane. „Ľudia narodení v našej prosperujúcej spoločnosti nikdy nebudú platiť daň z príjmu,“ vyhlásil údajne Kchang-si. Vďaka jeho fundovanosti a jeho nástupcovi na tróne, ktorým bol jeho syn, bola po prvýkrát v Číne zrušená daň z hlavy pre každého obyvateľa.

Pochopenie a zhovievavosť prejavoval aj pri priamom styku s občanmi. Raz sa mu počas inšpekcie na druhej strane Veľkého čínskeho múru postavil do cesty muž. Za normálnych okolností boli ľudia, ktorí skrížili cestu cisárovi, obvinení. Cisár však chcel osobne zistiť, čo sa deje.

Ukázalo sa, že ide o roľníka menom Wang S‘-chaj, ktorý bol bez peňazí, hľadal si prácu a ležal zoslabnutý na ulici. Keď sa to Kchang-si dozvedel, dal ho nakŕmiť horúcou kašou a dal jemu a jeho rodine peniaze na cestu.

Staré čínske príslovie, podľa ktorého Kchang-si konal, hovorí:

„Neodmietaj konať láskavo len preto, že ide o maličkosť; nepáchaj zlo, aj keď ide o maličkosť.“ (V čínštine: 勿以善小而不為, 勿以惡小而為之)

Oplácajte sa len láskavosťou, nikdy sa nemstite

Cisár Kchang-si raz poveril generála Ši Langa, aby dobyl jeho rodné mesto. Mnohí úradníci na dvore však pochybovali o lojalite nového generála Ši Langa a snažili sa cisára odradiť od toho, aby mu dôveroval. Cisár Kchang-si však týmto fámam nepodľahol. Nakoniec vyšlo najavo, že princ Čeng dal popraviť 73 členov rodiny Ši Langa, pretože sa chceli pridať k cisárovi Kchang-si.

Cisár Kchang-si pred odchodom generálovi povedal, že sa neobáva, že by nevyhral, ale má iné starosti:

„Niektorí z mužov princa Čenga ti už pomohli, iní ti ublížili a veci sa môžu veľmi skomplikovať, pretože pomsta sa nikdy nekončí. Ak sú tu ľudia, ktorí sa chcú vzdať, mám pre vás desať slov, ktoré si musíte zapamätať: Odplácajte sa im iba láskavosťou, ale nikdy sa im nemstite!“

Cisárova dôvera a slová Ši Langa hlboko dojali a ku všetkým väzňom sa správal milosrdne. Keď vzdávajúci sa vojaci princa Čenga videli jeho správanie, ochotne sa podriadili dvoru cisára Kchang-siho.

Cisár Kchang-si v brnení na bielom vojenskom koni. (Verejná doména)

Zhovievavý voči ľuďom, tvrdý v prípadoch korupcie

Hovorí sa, že cisár Kchang-si bol počas svojej vlády veľmi zhovievavý a zriedkavo udeľoval prísne tresty. Počas jeho vlády bolo za zločiny vynesených menej ako 40 rozsudkov smrti, čo bolo na tú dobu veľmi málo.

Napriek tomu cisár bojoval proti korupcii medzi svojimi úradníkmi a na svojom dvore ju netoleroval. V jednom prípade išlo údajne len o jeden tael striebra. Toto množstvo zodpovedá približne 36 až 37 gramom, čo má dnes hodnotu 15 eur. Ani v prosperujúcej dynastii Čching to nebolo veľké množstvo.

Je Fang’ai, štátny úradník z mesta Kchun-šan, bol úspešným kandidátom v cisárskych skúškach a bol považovaný za vzdelaného učenca. Daňová kontrola však odhalila, že dlhuje jeden tael striebra. Úradník bol toho názoru, že jeden tael striebra nie je veľký problém, a osobným listom požiadal cisára o odpustenie priestupku.

Cisár Kchang-si to však nepovažoval za maličkosť a zbavil Jieho hodnosti a učeneckej cti. Nariadil, aby bol Jie potrestaný v súlade so zákonom. Je tiež známe, že počas Kchang-siho vlády bolo skutočne vynesených niekoľko rozsudkov smrti nad úradníkmi za korupciu a daňové úniky.

Cisár Kchang-si v pokročilom veku.

Vzbura proti podvodníkom

Ďalším príkladom bol Kcha Jung-š‘, vládny úradník v S‘-čchuan-e. Keď tento muž vyberal štátnu daň, tajne si za každých 200 taelov zobral navyše dvanásť strieborných. Po tom, čo týmto korupčným postupom odviedol guvernérovi Neng-tchajovi viac ako 20 000 taelov striebra, si zvyšok sumy ponechal pre seba. Neng-tchaj bol neskôr odsúdený na trest smrti za korupciu a Kcha Jung-š‘, ktorého mal stihnúť rovnaký osud, zomrel na chorobu skôr, ako mohol byť odsúdený.

Ďalší úradník, Čao Feng-čao z Tchaj-jüanu v Šan-si, bol tiež popravený za nezákonné nadmerné zdanenie obyvateľstva a spreneveru takmer 200 000 taelov striebra.

V roku 1697 viedla korupcia dvoch úradníkov v jednej provincii dokonca k povstaniu. Guvernér provincie Šan-si, Wen Pao a komisár pre správu provincie Kan Tu pracovali spoločne a boli veľmi skorumpovaní. Prijímali úplatky a prekrúcali zákony, aby mohli vykorisťovať obyvateľstvo, čo mnohých prinútilo utiecť do hôr. Keď sa situácia zhoršila, obyvatelia provincie sa zhromaždili a povstali.

Keď sa to Kchang-si dozvedel, nariadil im, aby uzavreli mier s povstalcami a zaobchádzali s nimi láskavo, ak sa odmietnu vzdať. Taktiež nariadil, aby boli skorumpovaní úradníci okamžite popravení. Dôvod: „Ako môžeme presvedčiť ľud o našej bezúhonnosti, ak ušetríme takýchto skorumpovaných úradníkov?“

Inšpirovať ľudí k morálke a cnosti

Cisár Kchang-si počas svojej vlády prikladal veľký význam tomu, aby on a jeho úradníci dávali ľuďom dobrý príklad a inšpirovali ich.

Raz povedal svojim dvoranom:

„Verím, že od dávnych čias, keď králi a cisári vládli ľuďom, bolo dôležité inšpirovať ľudí k morálke a cnosti, aby sa stali dobrými a nechceli robiť zlé veci. Je to oveľa lepšie ako vládnuť prostredníctvom trestov a vytvárať v ľuďoch pocit, že sa musia báť zákona, a tí sa potom starajú len o to, aby unikli trestu.“

Ďalšia hlavná zásada, ktorú odovzdal cisár Kchang-si, znie: 

„Cisár by mal jasne stanoviť pravidlá a uľahčiť svojim úradníkom ich vykonávanie; mal by byť veľkorysý a štedrý k ľuďom.“

Povedal tiež: „Cisári Jao a Šun vo svojej dobe vládli krajine podľa želaní svojho ľudu a motivovali ho ako jemný vietor k požehnaným cieľom. Stabilita a prosperita ich spoločností sú dôkazom úspešnosti tejto stratégie. Za starých časov som im závidel ich prosperitu a usilovne som sa snažil podporovať morálnu výchovu nášho ľudu, aby sme posilnili jeho morálne vedomie a spoločne mohli kráčať po spravodlivej ceste.“

Úspech jeho vlády sa prejavil v období dlhého mieru a veľkého blahobytu, ktoré sú dodnes obdivované.

Pôvodný článok

Prečo existuje ľudstvo?

Prečítajte si aj