Zdravie

Spôsobuje slnko rakovinu, alebo nás pred ňou chráni?

S príchodom leta a slnečných lúčov, ktoré nás lákajú von, sa zaručene objavia aj varovania pred nebezpečenstvami pobytu na slnku. Počas uplynulých desaťročí si ľudia čoraz viac uvedomovali riziká spojené s nadmerným vystavovaním sa ultrafialovému (UV) žiareniu, vrátane rakoviny kože, predčasného starnutia pokožky či sivého zákalu.

Primeraný pobyt na slnku však prináša benefity, ktoré sú pre ľudské zdravie kľúčové. Pribúdajúce dôkazy naznačujú, že slnečné žiarenie pomáha predchádzať rôznym ochoreniam a liečiť ich a naopak – nedostatok slnka môže riziko rakoviny zvyšovať.

Pobyt na slnku zvyšuje riziko rakoviny kože, no môže predísť iným typom

Mnoho ľudí si slnenie spája s rizikom rakoviny kože. Výskum však ukázal, že nedostatočné vystavovanie sa UV žiareniu môže zas súvisieť s inými typmi rakoviny.

Skôr než sa do témy ponoríme hlbšie, musíme pochopiť vzťah medzi slnečným svetlom, UV žiarením a vitamínom D. Energia zo slnka dopadá na Zem vo forme viditeľného svetla, infračerveného žiarenia, ultrafialového žiarenia, rádiových vĺn, röntgenového a gama žiarenia. Ultrafialové žiarenie sa ďalej delí na tri typy: UVA, UVB a UVC, pričom na zemský povrch prenikajú len prvé dva. UVC žiarenie pohlcuje atmosféra.

UVB žiarenie je v koži absorbované cholesterolom a mení sa na vitamín D3. Ten sa následne v pečeni metabolizuje na 25-hydroxyvitamín D (známy aj ako kalcidiol) a v obličkách na svoju biologicky aktívnu formu (kalcitriol). Jediným spôsobom, ako zistiť hladinu vitamínu D u človeka, je zmerať koncentráciu 25-hydroxyvitamínu D v krvi. Tento hormón má polčas rozpadu približne dva týždne a v tele predstavuje hlavnú cirkulujúcu formu vitamínu D. Všetko nasvedčuje tomu, že práve väzba medzi pobytom na slnku a tvorbou vitamínu D tvorí jadro protirakovinových účinkov slnečného žiarenia.

Štúdia publikovaná v roku 2022 v odbornom časopise Nutrients na základe ekologických (komunitných a populačných) výskumov zistila, že pobyt na slnku môže znížiť riziko výskytu a úmrtnosti pri približne 23 druhoch rakoviny. Podľa článku v časopise Environmental Health Perspectives majú ľudia žijúci vo vyšších zemepisných šírkach s menším množstvom slnečného svitu – v porovnaní s tými v slnečnejších regiónoch – okrem iného zvýšené riziko úmrtia na Hodgkinov lymfóm a rakovinu hrubého čreva, prsníka, vaječníkov, prostaty či pankreasu.

Podľa štúdie v časopise Nutrients metaanalýzy viacerých observačných štúdií preukázali významnú súvislosť medzi vyššími hladinami 25-hydroxyvitamínu D v krvi a nižším výskytom rakoviny. Americkí vedci zhodnotili dve randomizované klinické štúdie a jednu prospektívnu kohortu, pričom zistili, že zo vzorky 5 038 žien mala skupina s najvyššou koncentráciou 25-hydroxyvitamínu D (60 ng/ml a viac) o 82 percent nižší výskyt rakoviny prsníka v porovnaní so skupinou s najnižšou koncentráciou (pod 20 ng/ml). Po zohľadnení veku, indexu telesnej hmotnosti (BMI), fajčenia a užívania doplnkov vápnika mala táto skupina o 80 percent nižšie riziko rozvoja rakoviny prsníka.

Ďalšia metaanalýza ukázala, že pacientky s rakovinou prsníka, ktoré mali najvyššiu koncentráciu 25-hydroxyvitamínu D, vykazovali zhruba polovičnú úmrtnosť oproti tým s najnižšou koncentráciou. V jednej klinickej štúdii užívalo viac ako 2 300 žien vo veku od 55 rokov z Nebrasky denne 2 000 IU vitamínu D3 (dvoj- až štvornásobok odporúčanej dennej dávky) a 1 500 miligramov vápnika. Výsledky ukázali, že v priebehu nasledujúcich dvoch až štyroch rokov mali tie, ktoré dosiahli hladinu 25-hydroxyvitamínu D v krvi 55 ng/ml, o 35 percent nižšie riziko vzniku rakoviny v porovnaní so ženami s hladinou 30 ng/ml.

Metaanalýza piatich štúdií zas odhalila, že jedinci so sérovou koncentráciou 25-hydroxyvitamínu D na úrovni 12 ng/ml a menej mali o 50 percent vyššie riziko rakoviny hrubého čreva než tí s hladinou 33 ng/ml a viac.

Ako slnečné lúče chránia pred rakovinou?

„Sme presvedčení, že vitamín D zohráva hneď niekoľko úloh pri znižovaní rizika mnohých smrteľných druhov rakoviny,“ uviedol pre Epoch Times profesor farmakológie, fyziológie a biofyziky na lekárskej fakulte Chobanian & Avedisian pri Bostonskej univerzite Michael F. Holick.

Štúdie potvrdili, že aktívna forma vitamínu D3 má široké spektrum protirakovinových účinkov. Patrí medzi ne potláčanie rastu rakovinových buniek, vyvolanie ich dozrievania a programovanej bunkovej smrti (apoptózy), zníženie tvorby nových ciev vyživujúcich nádor (angiogenézy) a obmedzenie metastázovania.

„Aktívna forma vitamínu D dokáže zabrániť tomu, aby sa z normálnych buniek stali bunky rakovinové. A ak sa tak stane, môže im zamedziť v prísune živín a odstavením angiogenézy napokon spôsobiť ich smrť,“ vysvetľuje profesor Holick.

Aktívny vitamín D3 je podľa prehľadu štúdií v časopise Nutrients z roku 2022 hormón, ktorý dokáže regulovať imunitný systém pôsobením na rôzne imunitné bunky.

Nízke hladiny vitamínu D sa často spájajú s miernym chronickým zápalom, čo sa odráža na zvýšených hodnotách C-reaktívneho proteínu (CRP) – a práve to je významný rizikový faktor pre vznik rakoviny. Bunkové experimenty ukázali, že aktívny vitamín D3 dokáže potlačiť produkciu prozápalových cytokínov, čo môže pomôcť chronický zápal znížiť.

Aj malé dávky UV žiarenia sú v boji proti rakovine prospešné

Okrem vitamínu D, ktorý vzniká vďaka UV žiareniu, môže byť prospešné aj samotné žiarenie. Podľa prehľadu v časopise Progress in Biophysics and Molecular Biology ochranné účinky menej intenzívneho slnečného UV žiarenia na ľudský organizmus prevažujú nad jeho potenciálnym mutagénnym (rakovinotvorným) efektom.

Štúdie na zvieratách ukázali, že dopĺňanie vitamínu D a vystavovanie sa UV žiareniu môže u myší viesť k zmenšeniu plochy nádorov hrubého čreva.

Slnečné svetlo reguluje biologické hodiny a vytvára ďalšie látky

Pravidelný pobyt na slnku dokáže upravovať cirkadiánny rytmus a ovplyvňovať vylučovanie rôznych hormónov v ľudskom tele.

Niektoré štúdie naznačujú, že hormón spánku melatonín môže brzdiť rast nádorov a že denné svetlo zosilňuje jeho tlmiaci účinok na rast rakoviny prostaty, pečene a prsníka. Serotonín, ktorý je prekurzorom melatonínu, je priamo ovplyvnený pobytom na dennom svetle. Zvyčajne sa tvorí počas dňa a na melatonín sa mení až v tme. Podľa článku v Environmental Health Perspectives ranné vystavenie sa slnku podporuje sekréciu serotonínu, čo následne urýchľuje nočnú tvorbu melatonínu.

Zvýšené riziko rakoviny u pracovníkov na nočné zmeny tak môže byť priamym dôsledkom ich narušeného cirkadiánneho rytmu.

Slnečné žiarenie produkuje nielen vitamín D3 v koži, ale vytvára aj ďalšie fotoprodukty s jedinečnou biologickou aktivitou. „Spúšťa to celú kaskádu ďalších procesov,“ upozorňuje Holick.

Systematický prehľad v časopise Dermatoendocrinology špecificky upozornil na to, že nedostatočný pobyt na slnku so sebou prináša mnoho ďalších rizík vrátane zvýšenej celkovej úmrtnosti, hypertenzie, kardiovaskulárnych ochorení, metabolického syndrómu, diabetu 2. typu, obezity a Alzheimerovej choroby. Môže tiež viesť k rozvoju sklerózy multiplex, diabetu 1. typu, psoriázy, reumatoidnej artritídy, nealkoholovej stukovatenej choroby pečene, makulárnej degenerácie či krátkozrakosti.

Ako sa slniť bezpečne a efektívne

Lekárska komunita odjakživa odporúča umiernený pobyt na slnku. Za normálnych okolností získavame približne 90 percent potrebného vitamínu D práve zo slnka. Ľudia však dnes trávia vonku oveľa menej času, a to obzvlášť po pandémii COVID-19.

Podľa amerického Národného inštitútu zdravia (NIH) by hladina 25-hydroxyvitamínu D v krvnej plazme nemala klesnúť pod 20 ng/ml. Výskum zistil, že až 32 percent obyvateľov USA trpí jeho nedostatkom. Ak by sa použil prísnejší štandard Endokrinologickej spoločnosti (30 ng/ml), podiel ľudí s nedostatkom vitamínu D by bol ešte hrozivejší.

Odhaduje sa, že na každých 100 IU prijatého vitamínu D (z výživových doplnkov) sa hladina v krvi zvýši len o 1 ng/ml (2,5 nmol/l). Väčšine dospelých pritom dokáže pravidelný a krátky pobyt na slnku zabezpečiť dostatok vitamínu D oveľa efektívnejšie než denné užívanie tabliet s 1 000 IU vitamínu D3. Získavanie vitamínu D zo slnka navyše prirodzene predchádza potenciálnej toxicite z nadmerného užívania umelých doplnkov.

Podľa profesora Holicka by sa ideálne hodnoty mali pohybovať medzi 40 a 60 ng/ml – „presne tak, ako to majú pastieri z kmeňa Masajov“ vo východnej Afrike.

Všeobecne sa odporúča vystaviť ruky, nohy a ďalšie časti tela slnku na 10 až 15 minút niekoľkokrát do týždňa. Nie je to však absolútne pravidlo. Tvorbu vitamínu v koži totiž ovplyvňujú faktory ako ročné obdobie, zemepisná šírka, počasie, denná doba, pigmentácia pokožky, oblečenie, vek, používanie opaľovacích krémov a dokonca aj to, či na nás lúče dopadajú cez okno.

Napríklad v zime preniká slnečné svetlo cez atmosféru pod ostrejším uhlom a ozónová vrstva absorbuje viac UVB fotónov. V oblastiach severne od 37. rovnobežky (kam patrí aj Slovensko, pozn. red.) môže v období od novembra do februára klesnúť množstvo využiteľného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch až o 80 do 100 percent. Ráno a večer je zas uhol slnečného žiarenia natoľko ostrý, že aj v lete si telo vitamín D tvorí len veľmi pomaly.

Ľuďom so svetlejšou pokožkou môže stačiť na získanie dostatku vitamínu D len chvíľa na slnku, kým jedinci s tmavšou pleťou potrebujú viac času. Polhodinové letné slnenie v plavkách dokáže u väčšiny ľudí so svetlou pleťou spustiť uvoľnenie až 50 000 IU (1,25 mg) vitamínu D do obehového systému. Rovnaký pobyt prinesie ľuďom s opálenou pokožkou 20 000 až 30 000 IU a prirodzene tmavším typom 8 000 až 10 000 IU.

Výskum Ženevskej univerzity ukazuje, že ak na jar a v lete vystavíme slnku aspoň 22 percent povrchu tela na 10 až 15 minút, dokážeme syntetizovať 1 000 IU vitamínu D. Na jeseň a v zime je to však náročnejšie, pretože zvyčajne odhaľujeme len zlomok pokožky. Na získanie rovnakého množstva by sme tak mohli potrebovať aj 6 a pol hodiny vonku.

Štúdia na vzorke 2 360 dospelých Američanov z roku 2022 ukazuje, že pobyt na slnku trvajúci približne 35 minút denne v čase medzi 9:00 a 17:00 – a to bez cieleného „škvarenia sa“ napoludnie – úplne postačuje na udržanie ideálnych hladín.

Pri opaľovaní však odborníci radia zdravý rozum: tvár si treba vždy chrániť, pretože je najviac náchylná na spálenie a starnutie. Rozumné a kratšie vystavenie paží, nôh, brucha a chrbta slnečným lúčom bez okamžitého použitia ochranného faktora však dokáže v tele vygenerovať značné a životne dôležité množstvo cenného vitamínu D.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK