Najkrajšia kačica na svete: momentky z holandského parku (+Foto)
Haagse Bos v Haagu síce nie je práve newyorský Central Park, no tieto dve verejné zelené plochy predsa majú niečo spoločné. Obe sú mestskými oázami, obe majú idylické rybníky a chodníky a obe s veľkým nadšením privítali vzácnu a exotickú kačičku mandarínsku.
O kačičke mandarínskej (Aix galericulata), často považovanej za najkrajšiu kačicu na svete, by si v New Yorku pravdepodobne mysleli, že utiekla z chovu. Možno by predpokladali, že tento nádherný vták ušiel zo zoologickej záhrady, a len málokomu by napadlo, že ide o voľne žijúci druh.
V Holandsku dnes žije naturalizovaná populácia približne 800 kačíc mandarínskych pochádzajúcich z jedincov chovaných v zajatí. Hoci sa to nemusí zdať veľa, fotografom to ponúka viac príležitostí než kdekoľvek inde na svete.
Keď sa v roku 2018 jedna z týchto elegantných kačíc objavila aj v newyorskom Central Parku, okamžite to vyvolalo mediálny rozruch. Do parku sa zbehli davy fotografov, aby tento okamih zachytili.
„Úchvatná“ kačica
Dick van Duijn, 41-ročný amatérsky fotograf z Holandska, prvýkrát zazrel kačicu mandarínsku v roku 2025, ako pláva v rybníku v Haagu. Pre milovníka vtáctva to bol doslova životný okamih.
„Farby, vzory a celkový vzhľad pôsobia takmer neskutočne. Bezpochyby ide o jednu z najúchvatnejších kačíc na svete,“ povedal van Duijn pre Epoch Times
Sfarbenie samčeka kačičky mandarínskej pripomína bohato zdobené rúcha starovekých čínskych úradníkov. Podobne ako väčšina druhov kačíc, aj tento výnimočný operenec vykazuje výrazný pohlavný dimorfizmus. Extravagantnými farbami, ktorými sú kačice mandarínske známe, sa pýšia iba samce.
Ich purpurové chocholce a zlatooranžové lícne fúzy ostro kontrastujú s výraznými bielymi pruhmi okolo očí. Sýte odtiene gaštanovohnedej a smaragdovozelenej spolu s intenzívne červeným zobákom ešte viac podčiarkujú ich výnimočný vzhľad. Samičky sú v porovnaní so samcami nevýrazné. Majú nenápadné šedohnedé operenie.
Van Duijn, ktorého rodina prevádzkuje stánok s rybami v meste Noordwijk, cestuje po svete a fotografuje divokú prírodu. O výskyte kačičky mandarínskej neďaleko svojho domova sa dozvedel pri prezeraní stránky observation.org. Vzal fotoaparát, nasadol do auta a vyrazil na približne 30-minútovú cestu na juh do Haagu.
„Návštevu som si naplánoval na deň, keď bolo ideálne počasie,“ opísal.
Zamračená obloha znížila kontrast, farby boli preto prirodzenejšie a vyváženejšie.
„Keď som prišiel, park bol tichý, v pozadí bolo počuť len jemné hlasy vtákov a zvuk vody,“ povedal van Duijn.
„Nájsť kačice si však vyžadovalo trpezlivosť. Hoci som poznal približnú lokalitu, musel som oblasť dôkladne prehľadať a počkať na vhodnú chvíľu. Napokon som ich zbadal, ako pokojne plávajú po jazierku.“
Fotoaparát si nastavil tak, aby čo najlepšie využil mäkké svetlo a vytvoril presne také snímky, aké si predstavoval.
„Ako fotograf stále premýšľam nad kompozíciou, preto som sa snažil, aby scéna zostala čo najjednoduchšia a najprirodzenejšia. Napokon sa mi podarilo spraviť sériu záberov, ktoré naozaj stoja za to,“ skonštatoval.
Van Duijn dovtedy kačičku mandarínsku vo voľnej prírode nikdy nevidel. „Toto prvé stretnutie bolo pre mňa ako fotografa výnimočnou udalosťou,“ dodal.
Historický pohľad
Hoci kačičky mandarínske nepatria medzi ohrozené druhy, v pôvodných biotopoch na východe Ruska, v Číne a Kórei sa im už nedarí tak ako kedysi.
V Japonsku však ich populácia zostáva pomerne stabilná a podľa odhadov tam žije približne 5 000 párov. Nemecký lekár a cestovateľ Engelbert Kaempfer prvýkrát opísal tohto operenca pre európske publikum koncom 17. storočia vo svojich zápiskoch o dejinách Japonska.
Po jeho smrti vyšli jeho texty v polovici 18. storočia v diele Dejiny Japonska (History of Japan). Kaempfer v ňom napísal: „Aj medzi kačicami existuje viacero rôznych druhov. Jeden druh však nemôžem nespomenúť pre ohromujúcu krásu samca, nazývaného Kinmodsui. Keď som prvýkrát videl jeho farebné zobrazenie, len ťažko som veril vlastným očiam, až kým som vtáka neuvidel naživo – pritom ide o veľmi rozšírený druh.“
Prežitie kačíc mandarínskych bolo v minulosti náročné. Ničenie lesov na Ďalekom východe výrazne zmenšilo ich pôvodný ázijský životný priestor a pytliaci ich pre jedinečný vzhľad dlho lovili ako trofeje. Dnes sa kačiciam mandarínskym mimoriadne darí najmä v niektorých častiach Európy a vo Veľkej Británii, kde vytvorili početné nepôvodné populácie.
Zmena sfarbenia a ďalšie triky
Tento vták si vyvinul viacero pozoruhodných vlastností, ktoré mu pomohli prežiť nielen lov, ale aj útoky prirodzených predátorov. Podobne ako iné druhy, aj kačice mandarínske koncom leta po období hniezdenia predvádzajú akýsi „miznúci trik“ – sezónne zhadzujú svoje pestré operenie. Tento proces sa nazýva preperenie (pŕchnutie). Výsledkom je nenápadné ochranné sfarbenie, známe ako jednoduchý šat, vďaka ktorému samčeky splývajú so samičkami.
Na rozdiel od mnohých kačíc, ktoré hniezdia na zemi, sú kačice mandarínske vďaka ostrým pazúrom prispôsobené životu na stromoch. Hniezda si budujú v dutinách, niekedy až vo výške približne deväť metrov. Odvážne sú aj mláďatá – krátko po vyliahnutí vyskočia z hniezda a pri páde neraz narážajú do konárov.
Článok bol preložený z americkej a nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.