Názory

Nenápadné miznutie hotovosti v Európe (Komentár)

Od júla 2027 už nebudú môcť Európania platiť firmám ani živnostníkom v hotovosti sumy prevyšujúce 10 000 eur. A každá transakcia nad 3 000 eur bude vyžadovať povinnú identifikáciu zákazníka. Ide o ďalší krok smerom k politickej uniformite v celej Európe, ktorý zbavuje krajiny autonómie a nenápadne tlačí občanov k digitálnemu euru.

Toto opatrenie, ktoré je súčasťou nového nariadenia proti praniu špinavých peňazí (AMLR), sa bude priamo vzťahovať na všetky členské štáty. Pod zámienkou boja proti praniu špinavých peňazí Brusel zavádza ďalšiu formu vynútenej harmonizácie, ktorá ignoruje princíp subsidiarity – teda myšlienku, že rozhodnutia by sa mali prijímať na úrovni najbližšej občanom a národným vládam.

To, čo bolo kedysi záležitosťou jednotlivých krajín, sa teraz stáva jednotným nariadením z Bruselu.

Ide o obmedzenie nielen politickej slobody, ale predovšetkým slobody ekonomickej. Hotovosť zostáva jedným z posledných skutočne súkromných platobných prostriedkov, ktoré sú ešte k dispozícii; na rozdiel od digitálnych transakcií automaticky nevytvára centralizovaný záznam prístupný bankám alebo štátnym orgánom.

Používanie hotovosti sa často spája so zámerom zakryť nezákonnú činnosť. Schopnosť uskutočňovať súkromné a diskrétne transakcie je však prirodzeným rozšírením vlastníckych práv a zmluvnej slobody. Mnohí zákon dodržiavajúci občania uprednostňujú hotovosť z úplne legitímnych dôvodov, medzi ktoré patrí ochrana pred finančnou nestabilitou alebo prípadnými nástrojmi kontroly.

Od tohto dátumu budú odborníci nútení premeniť každú transakciu nad 3 000 eur na byrokratický proces zahŕňajúci overovanie totožnosti, zhromažďovanie údajov a riziko sankcií. Ide o ďalší regulačný zásah, ktorý zvyšuje náklady na podnikanie, podobne ako zavedenie DPH v Európe pred desiatkami rokov, keď mnoho malých podnikov kvôli rastúcej byrokracii a nákladom na dodržiavanie predpisov ukončilo činnosť alebo prešlo do šedej ekonomiky. Drobní podnikatelia, ktorí sú už teraz pod tlakom vysokých daní a nadmernej byrokracie, opäť ponesú najväčšiu záťaž.

To, čo bolo predtým jednoduchou dobrovoľnou výmenou, sa stane zdrojom dodatočných nákladov, oneskorení a zasahovania štátu.

Centralizované orgány opäť vytvárajú regulačnú zložitosť pod zámienkou boja proti kriminalite, hoci každá krajina má už v tejto oblasti vlastné pravidlá.

Liberálnejšie krajiny, ako napríklad Nemecko, stratia flexibilitu, pretože doteraz nemali žiadny všeobecný limit pre platby v hotovosti. Jednotnosť vnucovaná Bruselom ignoruje kultúrne rozdiely, najmä rozdielnu úroveň dôvery v inštitúcie. V niektorých krajinách zostáva kultúra používania hotovosti hlboko zakorenená a dôvera v digitálne systémy je výrazne nižšia.

Toto opatrenie predstavuje postupné oslabovanie individuálnej autonómie. Ak sa používanie hotovosti stane pre obchodníkov aj spotrebiteľov čoraz nepohodlnejším, ľudia prirodzene prejdú na digitálne platby. Postupom času tento posun výrazne uľahčí zavedenie digitálneho eura.

Pravdepodobne nie je náhodou, že tieto obmedzenia majú vstúpiť do platnosti v júli 2027, približne v rovnakom čase, keď Európska centrálna banka (ECB) plánuje spustiť prvé pilotné projekty digitálneho eura. V momente, keď sa hotovosť stane nepraktickou a potenciálne rizikovou, sa digitálne peniaze budú prezentovať ako praktická alternatíva.

Akonáhle sa zavedie zásada, že štát môže obmedzovať súkromné hotovostné transakcie, existuje silná tendencia, že tieto obmedzenia sa budú postupne sprísňovať. Samotné európske krajiny tento trend potvrdili v čase, keď tieto pravidlá ešte upravovali na národnej úrovni. Belgicko napríklad v priebehu rokov postupne znižovalo strop pre hotovostné platby až na súčasných 3 000 eur.

Najpravdepodobnejším výsledkom je, že nový celoeurópsky limit 10 000 eur, ktorý sa dnes môže zdať pomerne vysoký, sa bude postupne ďalej znižovať, až kým používanie hotovosti pri väčšine významných transakcií bude nepraktické. V skutočnosti je drvivá väčšina hotovostných transakcií už teraz hlboko pod touto hranicou.

Podľa štúdií ECB je približne 81 % všetkých platieb v mieste predaja nižších ako 25 eur a hotovosť sa používa predovšetkým na každodenné drobné nákupy. To znamená, že limit 10 000 eur ovplyvní predovšetkým legitímne transakcie vyššej hodnoty, napríklad úhradu niektorých odborných služieb, ktoré mnohí občania a malé podniky stále preferujú platiť v hotovosti.

Digitálne euro, prezentované ako doplnok k hotovosti, príde v čase, keď už bude hotovosť výrazne oslabená. Na rozdiel od hotovosti je tento systém sledovateľný, programovateľný a potenciálne podlieha limitom držby, mechanizmom expirácie alebo obmedzeniam použitia.

Čína už ponúkla príklady z reálneho sveta. V niekoľkých pilotných projektoch digitálneho jüanu úrady testovali dátum expirácie prostriedkov, čo znamenalo, že peniaze stratili hodnotu, ak neboli minuté do určitého dátumu. To mení peniaze zo spoľahlivého uchovávateľa hodnoty na nástroj, ktorý podporuje míňanie podľa vládou stanoveného harmonogramu. Takéto funkcie ukazujú, ako možno programovateľné digitálne meny využiť na kontrolu ekonomického správania, trestanie sporenia a usmerňovanie spotreby v súlade so štátnymi prioritami.

To sú podmienky, ktoré sú zásadne nezlučiteľné so slobodou hotovosti.

Táto urýchlená, avšak nenápadná cesta k plne digitálnemu menovému systému otvára dvere bezprecedentnej úrovni finančného dohľadu a kontroly v európskych dejinách. Tým, že obchádza princíp subsidiarity, zasiahne takmer celý kontinent.

Cesta k úplnej kontrole spoločnosti vedie cez obmedzovanie ekonomickej slobody.

Prevzaté z Foundation for Economic Education (FEE)

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK