Zaujímavosti

Prečo sa nedokážeme zdržať klebetenia o druhých?

Hoci sú klebety odjakživa terčom kritiky, sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej povahy. Podľa viacerých odborníkov môžu posilňovať sociálne väzby, šíriť užitočné informácie a dokonca chrániť skupinu. Keď sa však stanú zlomyseľnými, môžu mať ničivé účinky na vzťahy a duševné zdravie.

Michelle Tennantová vie, aké bolestivé môže byť, keď sa človek stane terčom nepravdivých klebiet. Pred niekoľkými rokmi zistila, že jej blízky priateľ o nej za jej chrbtom hovoril v negatívnom duchu. Keď ho s tým konfrontovala, dozvedela sa niečo neočakávané: pripomínala mu jeho bývalú manželku. To síce neospravedlňovalo jeho správanie, ale pomohlo jej to lepšie ho pochopiť.

„Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia šíria zlomyseľné klebety, je to, že v sebe nosia nevyriešené problémy… Zranení ľudia následne zraňujú ďalších,“ vysvetľuje Tennantová, ktorá má magisterský titul v odbore ľudského rozvoja.

Klebety však nemusia byť nutne škodlivé. Všetko závisí od toho, ako sa používajú.

Tennantová ako odborníčka na ľudské správanie sa domnieva, že klebety nie sú samy osebe zlé. Ak sa používajú s rozvahou, môžu chrániť, informovať alebo zbližovať ľudí; ak sa používajú nedbanlivo, môžu poškodiť vzťahy a dokonca ovplyvniť fyzické zdravie.

Prečo šírime klebety

„Z antropologického hľadiska sú ľudia nastavení na šírenie klebiet,“ uviedla pre Epoch Times Shawne Duperonová, ktorá patrí medzi približne stovku výskumníkov na svete špecializujúcich sa na túto oblasť. „Jednoducho tomu nedokážeme zabrániť.“

Duperonová získala doktorát z komunikácie a mediálnych štúdií na Wayne State University. Založila neziskovú organizáciu Project Forgive zameranú na líderstvo, ktorá bola v roku 2016 nominovaná na Nobelovu cenu za mier.

Väčšina výskumníkov definuje klebetenie ako rozprávanie o osobe, ktorá nie je prítomná, a zdieľanie informácií, ktoré nie sú verejne známe. Podľa tejto definície do tejto kategórie spadá veľká časť každodenných rozhovorov a väčšina z nich je neškodná.

Štúdia uverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences odhalila, že väčšina každodenných klebiet má neutrálny, nie zlomyseľný charakter. Stručná zmienka o povýšení kolegu je neutrálna. Bezdôvodné pripisovanie tohto povýšenia nečestnému správaniu už neutrálne nie je.

Klebety môžu mať aj pozitívnu stránku. Napríklad, keď je kolega na nemocenskej, jeho kolegovia mu môžu vyjadriť súcit a ponúknuť pomoc s prevzatím časti jeho pracovných povinností.

„Klebety sú dôležité,“ zdôraznila Shawne Duperonová. „Predstavujú dokonca jeden z hlavných spôsobov, akým si ľudia vytvárajú predstavu o svete okolo seba.“

Roy Baumeister, psychológ s doktorátom z Princetonskej univerzity a bývalý predseda Medzinárodnej asociácie pozitívnej psychológie, povedal pre Epoch Times, že ľudia sú od prírody sociálne nastavení. V tomto zmysle klebety prispievajú k posilneniu spolupráce.

Eshin Jolly, doktor psychológie a odborný asistent psychológie na Kalifornskej univerzite v San Diegu, sa s týmto názorom stotožňuje. Spolu s kolegami skúmal fenomén klebiet a v roku 2021 publikoval vedeckú štúdiu o svojich zisteniach. Ich práca naznačuje, že klebetenie je nástrojom plniacim viacero funkcií: podporuje sociálne väzby, umožňuje zdieľanie skúseností a pomáha ľuďom prispôsobovať svoje správanie.

„Spôsob, akým klebety posilňujú sociálne väzby, vychádza z pocitu spolupatričnosti, ktorý získavame, keď s niekým zdieľame podobný pohľad na svet,“ vysvetlil pre Epoch Times.

Zatiaľ čo klebety s pozitívnym sociálnym zameraním môžu posilniť vzťahy, negatívne klebety môžu poškodiť nielen povesť a vzťahy, ale aj fyzické zdravie.

Keď sa klebety stanú škodlivými

Každý, kto sa už niekedy stal terčom zlomyseľných klebiet, vie, ako veľmi to bolí. Štúdie ukazujú, že mozog spracováva sociálne odmietnutie prostredníctvom rovnakých neurónových dráh, aké sa využívajú aj pri fyzickej bolesti.

Keď človek nadobudne pocit, že je ohrozená jeho povesť alebo že je vylúčený zo skupiny, organizmus môže prejsť do režimu „bojuj alebo uteč“. Vtedy sa uvoľňujú stresové hormóny, ako sú kortizol a adrenalín. Z dlhodobého hľadiska má opakovaný sociálny stres nepriaznivé dôsledky a prispieva k vzniku úzkosti, depresie, bolestí hlavy a tráviacich problémov.

Ubližujúce klebety sa môžu obrátiť aj proti tomu, kto ich šíri. To, čo prináša okamžitý pocit uspokojenia, často neskôr vyvoláva pocity viny, pochybnosti alebo ľútosť. Niektorí odborníci ich preto prirovnávajú k nezdravému jedlu – v danej chvíli prináša potešenie, no z dlhodobého hľadiska škodí.

Mladí ľudia môžu byť voči negatívnym účinkom klebiet obzvlášť zraniteľní. Zatiaľ čo dospelí si dokážu povedať, že zlomyseľní klebetníci často trpia nízkym sebavedomím, pre dospievajúcich to nie je také ľahké. Ich prefrontálna kôra, ktorá je zodpovedná za zložité kognitívne procesy, ako sú plánovanie a kontrola správania, totiž dozrieva až približne okolo 25. roku života.

„Klebety sa zvyknú šíriť sa najmä v situáciách, keď všetci nemajú prístup k rovnakým informáciám,“ poznamenal Eshin Jolly. „Pre mnohých ľudí sa to deje počas dospievania, keď sociálne informácie slúžia ako akási mena, ktorá vymedzuje rôzne skupiny a hierarchie.“

Ako technológie zmenili situáciu

Klebety mali vždy veľkú moc. Digitálne médiá ich však urobili rýchlejšími, rozšírenejšími a oveľa ťažšie kontrolovateľnými.

Pamela Rutledgeová má doktorát z psychológie a vedie Centrum pre výskum mediálnej psychológie. Pravidelne sa vyjadruje k témam technológií, popkultúry a správania na sociálnych sieťach. Pre Epoch Times uviedla, že architektúra sociálnych platforiem je špeciálne navrhnutá tak, aby zosilňovala tie
najproblematickejšie tendencie klebetenia. Algoritmické kanály uprednostňujú novosť a emocionálne nabitý obsah. „A klebety poskytujú okamžité potešenie.“

To, čo robí klebety takými pútavými, či už online alebo v bežnom živote, súvisí aj s neurologickými mechanizmami. Aktivujú systém odmeňovania v mozgu, čo vedie k uvoľňovaniu dopamínu – neurotransmitera spojeného s pocitom potešenia – a oxytocínu, ktorý podporuje vytváranie sociálnych väzieb.

„Klebety na sociálnych sieťach sa dajú zhrnúť do jednoduchých a ľahko zrozumiteľných príbehov, v ktorých sú jasne identifikovaní víťazi, porazení, hrdinovia a zloduchovia… Nepravdivé informácie sa šíria rýchlejšie, pretože bývajú originálnejšie, nezvyčajnejšie, znepokojujúcejšie a tým aj emocionálne pútavejšie,“ vysvetlila Rutledgeová.

Reality šou a kultúra influencerov tento problém ešte prehĺbili. Divákov postavili do pozície privilegovaných pozorovateľov klebiet. Intenzívne vystavenie obsahu zameranému na konflikty posilňuje očakávanie konfliktov a drámy aj v reálnom živote, čím normalizuje klebetenie ako prijateľnú formu sociálnej interakcie.

„Bulvárna žurnalistika a škandalózna tlač vytvorili tento obchodný model. Podcasty a kultúra influencerov ho následne ešte viac zintímnili, až sa zo špekulácií a klebiet stal samostatný mediálny formát,“ dodala.

Ako využívať klebety rozumne

Hovoriť zle o druhých, prezrádzať tajomstvá, rozprávať najnovšie klebety, šíriť indiskrétnosti, mať informácie ako prvý… Výrazov na označenie klebetenia je nespočetne veľa, pretože je to celosvetový fenomén. A podľa oslovených odborníkov tak skoro nezmizne.

Roy Baumeister ponúkol jednoduchú radu: „Často sa stáva, že to, čo ľudia o niekom hovoria, sa nakoniec roznesie, niekedy sa to dostane aj k samotnej osobe. Preto sa predtým, než niečo poviete, zamyslite, či ste pripravení niesť riziko, že sa to dostane k človeku, o ktorom hovoríte.“

Michelle Tennantová formulovala tú istú radu ešte priamočiarejšie: „Nevyslovte nič, čo by ste nepovedali priamo do očí osobe, ktorej sa to týka.“

Než podľahnete pokušeniu šíriť klebety, odporúča položiť si otázku, či to, čo sa chystáte povedať, nie je zraňujúce alebo zlomyseľné. „Ťaží to vaše svedomie? Ak je to pozitívne, zvyčajne to pôsobí ľahko. Dobré klebety dodávajú energiu, namiesto toho, aby ju odoberali.“

V konečnom dôsledku sa všetci odborníci oslovení Epoch Times zhodujú na tom, že klebetenie je správanie hlboko zakorenené v ľudskej povahe, ktoré môže ľudí spájať, ale aj rozdeľovať.

„Problémom nie je klebetenie ako také… Rozhodujúce je, ako ich používame,“ uzatvára Duperonová.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK