Jaroslav so združením Košiar oživuje rusínsku kultúru: Kedysi bola pohostinnosť vždy čistá a úprimná, ako na stole, tak aj v srdci (Rozhovor)
Jedli ste už niekedy rusínsky hamburger alebo kračun? V občianskom združení Košiar vám nielenže predstavia rusínsku kultúru a tradície, ale prevedú vás aj celým procesom prípravy chleba – od miesenia cesta v koryte cez kysnutie a rozkladania ohňa až po pečenie bochníka v hlinenej peci. O tradičných rusínskych vidieckych činnostiach sme sa rozprávali so zakladateľom združenia Košiar Jaroslavom Lechanom.
Epoch Times Slovensko: Rozhodli ste sa rusínsku kultúru priniesť medzi ľudí prostredníctvom občianskeho združenia Košiar…
Jaroslav Lechan: Áno, združenie Košiar sme založili v roku 2019 s cieľom zachovávať kultúrne dedičstvo. Za sebou máme už veľa aktivít či akcií, ktoré navštívilo množstvo ľudí zo Slovenska i zo zahraničia. Niektoré podujatia sú už tradíciou, čomu sa veľmi tešíme. Napríklad podujatie Naučte nás ňaňku, mamko, je ukážka tradičnej žatvy. Máme za sebou aj úspešné projekty, ktoré nám pomáhajú realizovať poslanie nášho združenia.
Dnes ponúkate rôzne zážitky v podobe tradičných vidieckych činností. Ako ste začínali?
S aktivitami sme začínali z vlastných zdrojov – od remeselných ukážok cez starostlivosť o ovce až po žatvu. Koncept sme si vymysleli sami. Postupne sme priamo pri ukážkach videli, v čom sa môžeme zlepšovať, a tak sme to za behu zapracovávali.
A čo vy osobne? K čomu máte najbližšie?
K ovciam, pretože tam musím byť. Je to živý tvor a potrebuje starostlivosť. A ešte k tradičnému pečeniu chleba. Vlastne to nemôžem rozdeliť, lebo je to súčasť života našej rodiny. Pri keramike zase relaxujem, ale nemám na ňu dostatok času. Očarila ma však natoľko, že som sa ju učil sám od základov.
Ako ste zostavovali zoznam týchto činností? Na vidieku sa toho kedysi robilo naozaj veľa.
Činnosti sme vyberali podľa toho, čo sa modernizáciou vytratilo zo života na vidieku. Niektoré činnosti sú bežné dodnes, ale pre ľudí z mesta je to ako objavovanie Ameriky. Každý jeden zážitok musí mať svoj príbeh.
Na základe čoho by sa mali návštevníci rozhodovať?
Záleží na tom, k čomu máte najbližšie. Máme však aj univerzálny program „Ako vzniká chlieb“ – celý proces od mlátenia až po konzumáciu chleba. K tomu pripájame ďalšie aktivity ako výrobu drevených šindľov, keramiku, pletenie košíkov či výrobu metiel.
Ktorá aktivita je najobľúbenejšia a zvládne ju každý?
Je to pečenie chleba. Deti rady skúšajú aj rezanie dreva ručnou pílou („moja-tvoja“) či keramiku. Snažíme sa dať návštevníkovi možnosť vyskúšať si čo najviac, ale nikdy nič nevnucujeme. Závisí to aj od času, situácie, počasia a záujmu.
Dnes je trendom domáce pečenie chleba, ale upiecť si ho v peci je rarita. Čo k tomu potrebujeme?
Návštevník u nás potrebuje iba dobrú náladu a prísť hladný. Kým cesto kysne v koryte, pripravujú sa zemiakové lokše, ktoré treba hneď aj zjesť.
Aj tá pec vyzerá priam historicky…
Áno, je vyrobená z hlinených nepálených tehál a omietnutá hlinou a slamou. Vaľky pochádzajú z dvoch starých domov z našej obce Topoľa, takže je to vlastne recyklácia materiálu. Pec musí hlavne udržať teplotu vhodnú na pečenie. Samozrejme, aj ona má svoj pravdivý príbeh.
Aké sú podľa vás výhody v porovnaní s novodobým pečením v klasickej rúre?
Už pri pohľade je to niečo výnimočné. Samotná príprava je priam rozprávkou a človek sa naozaj cíti ako v rozprávke. Miesenie v koryte, rozloženie ohňa v peci, vôňa dreva, dym – to všetko vytvára dôležité chute chleba. Oheň je život a elektrická rúra je mŕtve pečenie.
Je to poznať aj na chlebe, že vyšiel z pece?
Treba hlavne prísť, vyskúšať a uvidíte. Chutí presne tak, ako keď vaša babka alebo prababka dávno piekla chlieb, ale ten náš chutí ešte lepšie, lebo si ho pripravíte a upečiete sami s našou pomocou.
Má rusínsky chlieb nejaké svoje špecifiká?
Chlieb nikdy nesmel chýbať na stole v rusínskej domácnosti. Základom boli vždy suroviny, ktoré si ľudia sami vypestovali. Aj my pestujeme žito, ktoré pridávame do cesta, a tatarčanú múku, čo je regionálny produkt z pohánky z obce Kolonica. Pôsobí ako prevencia proti rakovine a čistí cievy. Používam nelúpanú, lebo všetky zdraviu prospešné látky sú v šupke. Na Vianoce sa pečie „kračun“ s medom a cesnakom; bežný sa jedáva bez nich. Niektorým ľuďom ho pečieme aj my, pretože obilie v okolí už nepestuje nikto.
Aký je postup pri takomto tradičnom pečení? Aké sú hlavné kroky?
V prvom rade je potrebné mať rozkúrenú pec, potom pripraviť cesto, s láskou ho vymiesiť, nechať kysnúť, preložiť do ošatiek a následne sádzať do pece. Možno to vyzerá jednoducho, ale používame pri tom tradičné pomôcky a náradie tak ako kedysi.
A následne prichádza samotné servírovanie… Ako čerstvo upečený chlieb z pece servírovať po rusínsky?
Pred nakrájaním sa bochník prežehnáva, lebo je to boží dar – chlieb náš každodenný. A podával sa podľa chuti alebo podľa toho, čo bolo doma. Na tento chlieb však netreba nič. Prípadne klasika – “rusnácky hamburger” – chlieb, masť a cibuľa, to je najobľúbenejšie. Niekto má radšej s maslom a medom, niekto s bryndzou či syrom alebo len čistý chlieb.
Čo by sme z rusínskeho prístupu k životu mali preberať aj dnes? Rusínsku pohostinnosť?
Nie je to iba o pohostinnosti. V dnešných časoch tu chýba otvorenosť. Ľudia si myslia, že im každý chce ublížiť, chýba im skromnosť a čisté srdce. Mladí odišli do sveta, tam vidia kultúru iných národov a tej prispôsobujú aj tú svoju doma. Často ju však menia nevedomky.
Kedysi bola pohostinnosť čistá a úprimná – ako na stole, tak aj v srdci. Stôl bol plný rôznych domácich dobrôt, chleba bolo pre každého a nechýbal ani spev a veselá nálada.
Ďakujeme za rozhovor!
Zahrajte si hru — Nájdi všetky rozdiely! Porovnajte dva obrázky a otestujte svoj postreh HRAŤ ▶
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.