
Bývalá projektová manažérka Krásnej Hôrky: Hodili nám na krk obrovskú zodpovednosť, ale nedali nám právomoci ani peniaze
Nad Krásnohorským Podhradím sa týči silueta, ktorá mala byť dávno pýchou Gemera, no namiesto turistického ruchu tu opäť vládne hrobové ticho. Hrad Krásna Hôrka, ktorý pred štrnástimi rokmi zdevastoval ničivý požiar, sa stal symbolom štátnej bezradnosti, súdnych sporov a neustále odkladaných sľubov. Hoci sa pod jeho múrmi vystriedali viaceré vlády, riaditelia múzeí aj stavebné firmy, brány národnej kultúrnej pamiatky zostávajú pre verejnosť zatvorené a miestni sa dozvedajú, že si na návrat návštevníkov počkajú prinajmenšom ďalšie tri roky.
Ak by ste niekedy chceli cestovať zo západného Slovenska do Rožňavy bez auta, stačí vyraziť vlakom južnou trasou a potom prestúpiť vo Zvolene na košický rýchlik. Ošumelá a miestami vykrivená jednokoľajka na neelektrifikovanej trati prechádza okolo malebnej Detvy i cez kedysi slávne kúpele Číž.
Rožňavská vlaková stanica patrí medzi architektonické skvosty socialistickej architektúry, stojí však úplne mimo mesta. Na autobus zabudnite, ďalej pomôže už len rodina, známy alebo taxík. Cesta pokračuje okolo zarastených i vyklčovaných kopcov a aj kedysi slávnej Krásnej Hôrky.
Osudná zápalka
Príbeh novodobej tragédie gemerskej dominanty sa začal písať v sobotu 10. marca 2012. Pod úpätím hradného kopca sa dvaja miestni chlapci vo veku 11 a 12 rokov pokúšali zapáliť si cigaretu. Zápalkami podpálili suchý trávnatý porast na svahu, odkiaľ vietor vyhnal plamene priamo na hradné múry.
Oheň sa po suchých šindľových strechách šíril extrémne rýchlo, zničil kompletné strechy aj krovy, roztavil tri historické zvony v kaplnke a najvážnejšie zdevastoval najstaršiu, stredovekú časť – Horný hrad.
Napriek apokalyptickým záberom horiacej pamiatky sa zasahujúcim hasičom a zamestnancom podarilo zachrániť väčšinu interiérov a až 90 % vzácnych historických zbierok rodu Andrássyovcov. Prvotné odhady nezávislých expertov vyčíslili škody na približne osem miliónov eur. Hoci policajné vyšetrovanie preukázalo, že požiar neúmyselne spôsobili dve deti, za ohnivú skazu napokon nikto potrestaný nebol. Chlapci vzhľadom na svoj vek neboli trestnoprávne zodpovední.

Chronológia márnych sľubov
Krátko po tragédii prevládal v štátnych inštitúciách optimizmus a prvé sanačné práce sa oficiálne začali v októbri 2012. Vtedajší riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM) Rastislav Púdelka v júni 2013 vyhlásil, že obnovený hrad by sa mal verejnosti sprístupniť už v roku 2014.
Keď sa tento termín ukázal ako nereálny, jeho nástupca Viktor Jasaň v marci 2015 posunul odhad otvorenia na rok 2018. V septembri 2015 síce slávnostný sprievod vyviezol na hrad tri nové posvätené zvony a do jari 2016 sa na havarijné prestrešenie, nové krovy a prvé opravy preinvestovalo vyše 4,5 milióna eur, no komplexná obnova uviazla v administratívnom bludisku.
„Po požiari sa podľa mňa urobila zásadná chyba už pri nastavovaní koncepcie obnovy. Nikto dostatočne nevyhodnotil, v akom stave sa hrad v tom čase nachádzal a aké zásahy na ňom boli vykonané v minulosti. Práve tie totiž pamiatku výrazne poznačili a spôsobili na nej vážne poruchy,“ vysvetľuje pre Epoch Times Slovensko Erika Šmelková, ktorá do roku 2025 pôsobila ako projektová manažérka rekonštrukcie Krásnej Hôrky.
Šmelková tvrdí, že ak by bola Krásna Hôrka v minulosti obnovená správne a s rešpektovaním jej historickej autenticity, návrat k predchádzajúcemu stavu by dával zmysel. Avšak tak to podľa nej nebolo.
„Problém bol aj v tom, ako sa verejnosti prezentovala samotná obnova. Hovorilo sa o návrate do stavu pred požiarom, čo v ľuďoch prirodzene vyvolávalo predstavu, že pôjde o pomerne jednoduchý a rýchly proces s minimálnymi zásahmi. V skutočnosti však bolo potrebné počítať s oveľa rozsiahlejšou obnovou, než bola posledná komplexná rekonštrukcia hradu v rokoch 1956 až 1989,“ hovorí Šmelková.
Práve nepochopenie skutočného rozsahu problému a prezentovanie nereálnych predstáv o jeho riešení vytvorili tlak verejnosti. Postupne sa udomácnil názor, že hrad už mohol byť dávno obnovený, čo podľa Šmelkovej jednoducho nie je pravda.
„Nedostatky sa prejavili aj pri projektovej príprave v rokoch 2012 až 2017. Rozsah obnovy nebol dostatočne definovaný a projekty nezohľadňovali všetky potrebné súvislosti. Chýbali napríklad riešenia technického vybavenia a zabezpečenia stavby. Nedostatočne sa riešilo aj podhradie a jeho nástupný areál. Tieto otázky pritom museli byť prerokované a odsúhlasené príslušnými orgánmi, predovšetkým Krajským pamiatkovým úradom Košice a Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Rožňave,“ hovorí.
V tom čase sa realizovali predovšetkým zabezpečovacie práce a budovali sa strešné konštrukcie, ktorých hlavnou úlohou bolo chrániť samotnú pamiatku pred ďalším poškodzovaním. Komplexná koncepcia obnovy však stále chýbala. Nový zámer sa začal pripravovať až v roku 2017.
„Na ministerstve kultúry sa vtedy rozhodlo, že obnova sa najskôr zameria na Dolný a Stredný hrad. Na Hornom hrade totiž ešte neboli dokončené potrebné výskumy, bez ktorých nebolo možné správne určiť postup a metodiku obnovy tejto najstaršej časti areálu,“ vysvetľuje Šmelková.
Zároveň bolo potrebné vyriešiť aj ďalšiu dôležitú otázku – revitalizáciu podhradia a vybudovanie chýbajúcej infraštruktúry. „Až na základe týchto rozhodnutí sa mohol pripraviť stavebný zámer verejnej práce. Jeho ekonomická časť potom slúžila ako podklad na prípravu uznesenia vlády, ktorým sa malo zabezpečiť financovanie obnovy,“ dodáva.
V júni 2019 vláda napokon odklepla na komplexnú revitalizáciu Krásnej Hôrky takmer 35 miliónov eur zo štátneho rozpočtu s tým, že celý areál bude plne sprístupnený do konca roka 2023. Už v máji 2020 však vtedajšia ministerka kultúry Natália Milanová priznala, že pevný termín dokončenia nie je možné jednoznačne stanoviť.
„A tu sa dostávame k ďalšiemu podstatnému problému,“ hovorí Šmelková. „Prvé peniaze zo štátneho rozpočtu totiž prišli až začiatkom roka 2020. Išlo o prvých 190-tisíc eur. Až následne sa začali postupne uvoľňovať vyššie finančné čiastky.“
Skutočný stavebný ruch sa na hrade naplno rozbehol až po celých desiatich rokoch od požiaru – v auguste 2022.

Chybná postupnosť
Zásadným systémovým problémom sa ukázala aj samotná logika rozdelenia stavby na etapy. Zatiaľ čo na Dolnom a Strednom hrade sa do roku 2024 preinvestovalo približne 15 miliónov eur a zrealizovalo zhruba 80 % plánovaných zásahov pre tieto časti, najviac zničený Horný hrad zostal dlhé roky prakticky bez rekonštrukčných prác.
„Chýbali potrebné výskumy, na základe ktorých by sme vedeli správne nastaviť postup obnovy tejto najstaršej časti hradu,“ odpovedá Šmelková na otázku, prečo štát roky rekonštruoval Dolný a Stredný hrad, kým najzničenejší Horný hrad na vrchole brala zostal prakticky nedotknutý.
„Keď sa pripravovala celková koncepcia obnovy, mali sme v zásade dve možnosti. Buď počkať na potrebné výskumy, ktorých zabezpečenie, verejné obstarávanie a následné vyhodnotenie mohli trvať aj dva roky, alebo začať pripravovať architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu pre Dolný a Stredný hrad a podhradie, kde už bolo možné práce rozbehnúť.“
Ministerstvo kultúry sa napokon rozhodlo pre druhú možnosť. Zároveň sa dohodlo, že Horný hrad sa bude obnovovať samostatne, v osobitnom režime. Podobným spôsobom sa postupovalo aj pred požiarom v roku 2012, keď sa táto časť hradu obnovovala nezávisle od Dolného a Stredného hradu.
„Predstava teda bola taká, že sa Horný hrad bude obnovovať podobne ako na začiatku 21. storočia, keď už Dolný a Stredný hrad fungovali v bežnej prevádzke. Pripravili sme preto aj plán organizácie výstavby, ktorý mal zabezpečiť, aby práce na Hornom hrade nezasahovali do už obnovených častí a nijako ich nepoškodzovali,“ dodáva.

Nejde len o obnovu hradu
Šmelková pripomína, že rekonštrukcia historického objektu takéhoto rozsahu sa v slovenských reáliách ešte nerealizovala.
„Krásna Hôrka nevznikla naraz,” vysvetľuje s tým, že jednotlivé časti hradu sa budovali v rôznych storočiach a vývojových etapách. Pri príprave obnovy sa preto musela zohľadniť celá jeho história a podľa toho sa nastavil aj postup prác.
„Navyše nám na začiatku chýbali viaceré dôležité výskumy – archeologický, architektonicko-historický, archívny aj reštaurátorské výskumy. To všetko bolo potrebné doplniť, aby sme vedeli, ako k obnove pristupovať. Na Slovensku máme zákon o ochrane pamiatkového fondu a ten musíme rešpektovať. Neobnovujeme totiž obyčajnú stavbu, ale kultúrnu pamiatku, ktorej historickú hodnotu musíme zachovať aj pre ďalšie generácie.“
Šmelková priznáva, že takéto požiadavky proces obnovy spomaľujú. Krásna Hôrka zároveň sídli na území, kde sa nachádza viacero ochranných pásiem vrátane ochranných pásiem vodných zdrojov. Aj to znamenalo ďalšie technické a administratívne komplikácie.
Šmelková pripomína, že sa neplánovala iba obnova samotného hradu, ale aj nová koncepcia múzea a jeho expozície. „A to nie je len otázka toho, kam umiestnime nábytok a zbierkové predmety. Expozícia musí byť úzko prepojená s históriou a jednotlivými vývojovými etapami hradu. Nemôžeme najskôr dokončiť stavbu a až potom začať rozmýšľať, čo v nej vlastne návštevníkom ukážeme,“ vysvetľuje.
Kompletné projektové a rozpočtové podklady na verejné obstarávanie na obnovu expozície pritom boli na generálne riaditeľstvo SNM odoslané už začiatkom roka 2024. Obstarávanie však nie je vyhlásené dodnes.
Pritom nejde o zanedbateľnú záležitosť. Projekty zahŕňajú reštaurovanie zostávajúcich zbierkových predmetov, ich doplnenie a úpravu, ale aj vybavenie samotných priestorov, napríklad osvetlenie. Počítalo sa tiež s výrobou kópií predmetov, ktoré zanikli alebo boli zničené pri požiari. Súčasťou expozície majú byť aj ďalšie prvky, napríklad haptické modely približujúce jednotlivé vývojové etapy hradu, videofilmy a informačný systém.
„Naozaj chceme najskôr dokončiť stavbu a potom do nej bez akejkoľvek koncepcie a historických súvislostí jednoducho „nahádzať“ zbierkové predmety z depozitárov? Takto by podľa mňa obnova múzea vyzerať nemala,“ myslí si Šmelková.
A potom je tu ešte samotné územie pod hradom. Nešlo totiž len o rekonštrukciu hradného kopca. Revitalizácia sa týkala približne šiestich hektárov a zahŕňala aj vybudovanie rozsiahlej infraštruktúry pre hrad a podhradie.
„Museli sme počítať s novými rozvodmi pitnej a požiarnej vody, splaškovou a dažďovou kanalizáciou, podzemnou trafostanicou, dvoma veľkými parkoviskami, vsakovacími zariadeniami či riešením odpadového hospodárstva. Súčasťou projektu boli aj dve tlakové stanice vody, požiarna nádrž a akumulačná nádrž.“

Problém so zhotoviteľom
Keď v auguste 2022 nastúpila na stavenisko spoločnosť MBM-Group so zákazkou presahujúcou 20 miliónov eur, zmluvný plán počítal s dokončením prác do augusta 2025. Obnova však okamžite narazila na historické aj technické prekážky.
Pamiatkari a vedenie SNM – Múzea Betliar na čele s riaditeľkou Tímeou Mátéovou upozorňovali na to, že okrem škôd po požiari musia stavbári v Dolnom a Strednom hrade odstraňovať aj necitlivé zásahy z druhej polovice 20. storočia. Socialistická rekonštrukcia totiž potlačila historickú identitu pamiatky nevhodnými cementovými omietkami, betónmi a obkladačkami, pričom cieľom súčasnej obnovy je vrátiť hradu autentickú podobu z rokov 1903 až 1905 z éry Andrássyovcov.
V septembri 2025 napätie na stavbe vyvrcholilo otvoreným konfliktom, keď SNM odstúpilo od zmluvy s MBM-Group pre meškanie, porušenie zmluvných povinností a sporné navýšenie cien za vykonané práce.
Stavebná firma však považovala výpoveď za neplatnú, odmietala opustiť stavenisko a varovala pred ďalšími časovými aj finančnými stratami. Nasledovali súdne konania a písomné vytknutie nedokončených prác a pochybení zo strany SNM v decembri 2025, po ktorých sa proces odovzdania staveniska späť do rúk štátu uzavrel začiatkom roka 2026.
SNM medzičasom Šmelkovej v novembri 2024 odobralo kompetencie a v roku 2025 ju prepustilo. V súčasnosti s múzeom vedie súdny spor pre neoprávnenú výpoveď.

Prázdne lešenia a neskolaudované strechy
Pätnásty rok od požiaru tak priniesol na Krásnu Hôrku namiesto slávnostného strihania pásky ďalší reštart a opustené stavenisko. Na hrade momentálne nikto nepracuje a obyvatelia i podnikatelia v Krásnohorskom Podhradí, ktorí si výročia katastrofy roky pripomínajú rozsvietením masívneho smutného smajlíka na hradnom kopci, neskrývajú rozčarovanie. Miestni, ktorí sa spoliehali na opätovné rozbehnutie cestovného ruchu, musia počítať s tým, že sa brány hradu neotvoria skôr ako o ďalšie tri roky. Je to podľa odborníčky reálny termín?
„K tomu sa radšej ani nebudem vyjadrovať. Súčasné vedenie totiž mení hotové projekty a celú metodiku obnovy bez súhlasu pôvodných autorov. A robia to len preto, aby silou-mocou dokázali, že my sme to doteraz robili zle. Lenže keď z celého procesu vyradíte pôvodných projektantov a predošlých zhotoviteľov, pýtam sa: kto za to celé ponesie zodpovednosť? Kde sa bude začínať a končiť zodpovednosť nových projektantov, statikov či stavbárov za to, čo už stojí, a kto vlastne nastaví výsledné fungovanie hradu pre návštevníkov?“ pýta sa Šmelková.
K vážnym technickým problémom dneška patria neskolaudované strechy Dolného a Stredného hradu, ktorých sanácia a statické posúdenie sú nevyhnutnou podmienkou pre akékoľvek ďalšie etapy a bezpečné sprístupnenie areálu.
„Strechy na Dolnom hrade sa koncom roka 2014 prehli. Samozrejme, okamžite to vyvolalo ostré spory s ich projektantom a celé sa to skončilo na súde,” uviedla.
SNM na projektanta podalo žalobu za chybnú projektovú dokumentáciu. Spor sa ťahal celých desať rokov až do roku 2025, keď súd konečne rozhodol, že projektant naozaj pochybil.
„Či sa voči rozsudku ešte odvolal, alebo je už vec definitívne uzavretá, to dnes neviem, keďže už pri projekte nie som. Každopádne, strechy sa jednoducho nedali skolaudovať v situácii, keď sme mali vážne pochybnosti o ich statike,“ hovorí Šmelková.
SNM preto muselo uzatvoriť zmluvu so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave na vypracovanie sanačného projektu striech a zabezpečenie odborného autorského dozoru. Súbežne s tým prebieha pasportizácia stavebnotechnického stavu, posudzovanie kvality doteraz vykonaných prác a odstraňovanie sutín a stavebného odpadu z hradného areálu.
Sklamanie v podhradí
„Doplatili sme hlavne na neustále výmeny ľudí vo vedení – či už priamo na ministerstve kultúry, alebo v Slovenskom národnom múzeu. Pri každej takejto zmene sa totiž začínalo prakticky od nuly. Novému vedeniu vždy dlho trvalo, kým sa v téme vôbec zorientovalo. Potom si vyžiadali audity a alibisticky chceli všetko prekopať. Každý prichádzal s tým, že všetci pred ním to robili zle a až od jeho nástupu sa to konečne začne robiť správne. Lenže tým sme zakaždým stratili celé mesiace. A k tomu si prirátajte verejné obstarávania. Tie vôbec nepočítajú s tým, že historickú pamiatku nemôžete opraviť od stola naraz, ale musíte ísť postupne, krok za krokom,“ odpovedá Šmelková na otázku, kto môže za súčasný stav Krásnej Hôrky.
„Ďalšia vec je, v akých podmienkach sme fungovali my v Múzeu Betliar. Na riadenie projektu či inžiniersku činnosť sme nedostali ani cent. Tak generálne riaditeľstvo múzea, ako aj ministerstvo úplne ignorovali, že to celé ťaháme zo vstupného v kaštieli Betliar. Neberte to ako útok, je to len smutný fakt. Hodili nám na krk obrovskú zodpovednosť, ale nedali nám k nej žiadne právomoci ani peniaze. Keď sa niečo podarilo, nadriadení sa tým veľmi radi pochválili. No akonáhle sa niečo pokazilo, zrazu sme za všetko mohli len my v Betliari. A to sme pritom posielali množstvo žiadostí a návrhov, ktoré ostávali úplne bez odozvy.“
Vedenie SNM na čele so súčasnou generálnou riaditeľkou Vieroslavou Bernátovou medzitým definitívne zmenilo stratégiu a upustilo od doterajšieho lepenia obnovy po jednotlivých častiach.
SNM a ministerstvo kultúry to zdôvodňujú tým, že etapový postup (najprv Dolný a Stredný hrad, až neskôr Horný) narážal na zásadné technické limity. Podľa oficiálnych vyjadrení z roku 2026 neboli strechy Dolného a Stredného hradu skolaudovateľné a ich statika si vyžadovala spoločné riešenie s Horným hradom.
Preto sa od jesene 2025 rozhodli dokončiť celý areál naraz ako jeden celok. SNM zároveň uvádza, že na Dolnom a Strednom hrade bolo do roku 2025 zrealizovaných približne 80 % plánovaných zásahov pre tieto časti.
Podľa rezortu kultúry sa reálny rozsah obnovy ukázal až počas realizácie. Museli sa odstraňovať staré nevhodné úpravy z čias socializmu a dopĺňať výskumy, ktoré predtým chýbali.
Keďže riešenie statiky, strešných konštrukcií a inžinierskych sietí na seba priamo nadväzuje, SNM upravilo stavebný zámer a získalo stanoviská Krajského pamiatkového úradu v Košiciach tak, aby sa Horný, Stredný a Dolný hrad spolu so zázemím v podhradí dokončili ako jeden koordinovaný celok.
„Nerozumiem, prečo treba zakaždým, keď príde niekto nový, všetko prekopať len podľa toho, čo sa komu subjektívne páči – a ešte za ďalšie štátne peniaze. Veď to, čo nastavil náš tím, nevzniklo na kolene. Stáli za tým špičkoví odborníci na obnovu pamiatok, prešlo to náročnými schvaľovacími kolami, mali sme takmer 120 stanovísk od košických pamiatkarov a množstvo platných stavebných povolení. Teraz to celé zahodíme a zaplatíme za tú istú prácu druhýkrát? Pre ješitnosť niekoľkých nových ľudí sa tu doslova vyhadzujú verejné financie von oknom,“ myslí si Šmelková.
Úplné dokončenie pamiatky si vyžiada nové verejné obstarávanie a ďalšie desiatky miliónov eur, keďže predchádzajúce rozpočty nezohľadňovali infláciu, rast cien stavebných materiálov, zvýšenie DPH ani moderné bezpečnostné a bezbariérové štandardy.
Len samotná obnova zdevastovaného Horného hradu sa odhaduje na 8,3 milióna eur bez DPH a celkový účet za dopracovanie rekonštrukcie hradu do úspešného konca sa podľa rezortu kultúry pohybuje na úrovni ďalších približne 16 miliónov eur.
Ak sa novú koncepciu podarí dotiahnuť, návštevníci sa okrem pôvodných zbierok Andrássyovcov a novej expozície doteraz nevystavených predmetov v Hornom hrade dočkajú aj moderného protipožiarneho systému a nového infocentra s parkoviskom v podhradí.
Presný dátum, kedy si budú môcť kúpiť prvú vstupenku, si však štát po rokoch nesplnených sľubov netrúfa vysloviť.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .