
Vrchná sestra urgentného príjmu: Nikto zo zdravotníkov by nemal premýšľať, či sa z práce vráti domov bez zranenia (Rozhovor)
Nedávne útoky na zdravotníkov v bratislavských nemocniciach otvorili otázku agresivity pacientov v slovenských nemocniciach. Podľa vrchnej sestry urgentného príjmu vo Zvolene Mgr. Kataríny Liptákovej, MBA, MPH je verbálna agresivita na pracovisku takmer každodennou záležitosťou. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko vysvetľuje, že pacienti a ich príbuzní na zdravotníckych pracovníkov prenášajú frustráciu z dlhého čakania, nenaplnených očakávaní a problémov systému, ktorý mnohokrát sami zdravotníci nemajú možnosť ovplyvniť.
Epoch Times Slovensko: Nedávno medializované októbrové útoky na zdravotníkov v bratislavských nemocniciach opäť otvorili otázku bezpečnosti na urgentoch. Prekvapili vás tieto prípady, alebo v nich skôr vidíte realitu, ktorú zdravotníci, a teda aj vy, zažívate denne?
Katarína Liptáková: Žiaľ, tieto prípady ma neprekvapili. Agresivita voči zdravotníckym pracovníkom je realitou, s ktorou sa stretávame aj na našom urgentnom príjme. Našťastie, fyzické útoky sú podstatne menej časté, no verbálna agresivita je takmer na dennom poriadku. Ide najmä o nadávky, urážky, vyhrážky či neprimerané slovné útoky zo strany pacientov alebo ich príbuzných.
Samozrejme, uvedomujeme si, že pacienti prichádzajú v bolesti, strachu alebo strese a snažíme sa k nim pristupovať s pochopením. Pochopenie však nemôže znamenať tolerovanie agresivity. Zdravotníci by nemali byť terčom útokov za nedostatky systému, ktoré sami nespôsobili a nemajú možnosť ovplyvniť. A je potrebné hovoriť aj o tomto probléme.
Ako dlho pracujete na urgente? Sledujete nejakú v správaní pacientov za posledné roky alebo skôr ide o to, že teraz sa dokážu niektoré vyhrotené situácie rýchlejšie medializovať?
V zdravotníctve pracujem viac ako desať rokov, pričom na pozícii vedúcej sestry urgentného príjmu pôsobím už šesť rokov.
Na našom pracovisku incidenty spojené s agresívnym správaním systematicky zaznamenávame a vyhodnocujeme, preto sa môžeme oprieť aj o konkrétne údaje. Podľa našich sledovaní predstavujú incidenty verbálnej agresivity približne 1,1 % z celkového počtu návštev urgentného príjmu, zatiaľ čo pokusy o fyzické napadnutie predstavujú približne 0,03 %.
V prípade fyzickej agresivity hovoríme o pokusoch o napadnutie, nie o dokonaných fyzických útokoch. Na prvý pohľad sa tieto percentá môžu zdať nízke, no vzhľadom na vyťaženosť urgentného príjmu predstavujú nezanedbateľný problém.
S verbálnou agresivitou sa stretávame prakticky denne, niekedy aj opakovane. Každý takýto incident pritom predstavuje záťaž pre personál a môže narušiť plynulosť poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Či sú pacienti dnes agresívnejší než v minulosti, je bez porovnateľných dlhodobých údajov ťažké posúdiť. Vnímame však, že pacienti často prichádzajú s vysokými očakávaniami a nahromadenou frustráciou zo zdravotného systému.
Urgentný príjem je neraz poslednou inštanciou, na ktorú sa obracajú, a práve na našich zamestnancov sa potom prenáša nespokojnosť s problémami, ktoré sami nedokážeme ovplyvniť.
Spomeniete si na situáciu, pri ktorej ste sa vy alebo vaši kolegovia skutočne báli o svoju bezpečnosť?
Áno, aj ja osobne mám takúto skúsenosť. Išlo o situáciu, keď rodič pacienta sa začal agresívnejšie vyjadrovať a napriek snahe o pokojnú komunikáciu sa napätie postupne stupňovalo. Začal sa k nám približovať a jeho správanie bolo natoľko vyhrotené, že sme už nemali priestor ani možnosť privolať pomoc. Sprevádzali to krik a vyhrážky a spôsob, akým nás zatláčal, bol v tej chvíli skutočne kritický. Nakoniec však našťastie odišiel.
Práve takéto situácie sú veľmi nebezpečné, pretože sa môžu v priebehu niekoľkých sekúnd vystupňovať a zdravotník nemusí mať možnosť včas privolať pomoc. Ako vrchná sestra navyše nenesiem zodpovednosť len za seba, ale cítim ju aj voči svojim kolegom.
My zdravotníci sme zvyknutí pracovať pod tlakom a zvládať náročné situácie, no agresivita predstavuje úplne iný druh záťaže. Musíte zachovať pokoj, profesionalitu a zároveň myslieť na bezpečnosť všetkých prítomných.
Nikto zo zdravotníkov by nemal pri poskytovaní pomoci premýšľať nad tým, či sa z práce vráti domov bez zranenia.
Keď sa pozrieme na konkrétne konfliktné situácie, čo ich najčastejšie vyvoláva? Je to najmä dlhé čakanie, nespokojnosť s poskytovanou starostlivosťou alebo aj správanie samotných pacientov?
Najčastejším spúšťačom konfliktov sú podľa mňa nenaplnené očakávania pacientov. Často prichádzajú s konkrétnou predstavou o tom, ako rýchlo a akým spôsobom bude ich zdravotný problém vyriešený.
Ak sa tieto predstavy nezhodujú s reálnymi možnosťami alebo postupmi urgentného príjmu, môže vzniknúť nespokojnosť, ktorá niekedy prerastie do agresie.
Významným faktorom je aj požitie alkoholu, ktorý znižuje sebakontrolu, ovplyvňuje úsudok a môže viesť k nepredvídateľným reakciám.
Zároveň však treba pripomenúť, že agresivita sa netýka výlučne pacientov pod vplyvom alkoholu. Často je výsledkom už spomínanej kombinácie frustrácie, nesplnených očakávaní a neschopnosti zvládnuť vlastné emócie.
Čo sa deje v prípade, keď pacient začne byť agresívny? Má zdravotnícky pracovník jasný postup a dostatočnú podporu, alebo si musí často poradiť sám?
Na našom urgentnom príjme máme nastavené postupy, ako v takýchto situáciách reagovať. V prvom rade sa snažíme konflikt zvládnuť pokojnou komunikáciou a deeskaláciou napätia.
Zdravotnícky pracovník by mal vedieť vyhodnotiť situáciu, zachovať profesionálny prístup a hlavne myslieť na vlastnú bezpečnosť. Ak agresivita pokračuje alebo hrozí jej vystupňovanie, musí privolať pomoc a postupovať podľa závažnosti situácie. Nesmie mať pocit, že musí konflikt zvládnuť za každú cenu sám.
Ako vedúca sestra kladiem dôraz na to, aby kolegovia vedeli, že majú právo chrániť svoju bezpečnosť a že v takýchto situáciách majú podporu vedenia. Taktiež považujem za dôležité každý incident zaznamenať a následne vyhodnotiť, pretože práve analýza konkrétnych situácií nám umožňuje identifikovať riziká a prijímať opatrenia, ktoré môžu podobným udalostiam v budúcnosti predchádzať.
Stáva sa, že pre agresívneho pacienta nemôžete ošetriť iných ľudí, ktorí pomoc potrebujú? Ako takéto incidenty ovplyvňujú chod urgentu?
Agresívne správanie pacienta môže do určitej miery ovplyvniť plynulosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Každý takýto incident si vyžaduje pozornosť personálu, ktorý sa musí okrem svojich bežných pracovných povinností venovať aj riešeniu konfliktnej situácie.
Niekedy je nutné zapojiť viacerých zamestnancov, čo môže dočasne obmedziť personálne kapacity pracoviska. Zatiaľ sa nám však darí tieto situácie zvládať tak, aby nemali zásadný vplyv na poskytovanie pomoci ostatným pacientom. Je to aj zásluha dobrej tímovej spolupráce, správnej organizácie práce a schopnosti personálu operatívne reagovať.
Naším cieľom je, aby aj počas riešenia konfliktných situácií zostala zachovaná kontinuita a bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Každý takýto incident predstavuje zvýšenú záťaž pre celý tím a odčerpáva čas aj kapacity, ktoré by inak mohli byť venované priamo pacientom.
Veľkú časť problémov zrejme spôsobujú pacienti pod vplyvom alkoholu či drog. Ako sa staviate k týmto pacientom?
K pacientom pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok pristupujeme rovnako ako k pacientom, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť. Našou prioritou je objektívne posúdenie ich zdravotného stavu a poskytnutie potrebnej pomoci.
Uvedomujeme si, že intoxikácia môže výrazne ovplyvniť správanie, úsudok a schopnosť spolupráce, čo zvyšuje náročnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti aj bezpečnostné riziká. Rizikové situácie vznikajú najmä v prípadoch, keď pacient odmieta spolupracovať, správa sa nepredvídateľne alebo ohrozuje seba či svoje okolie.
V takýchto situáciách spolupracujeme so súkromnou bezpečnostnou službou, ktorú máme k dispozícii, a v prípade potreby aj s políciou. Nie je výnimočné, že pracovníci bezpečnostnej služby alebo príslušníci polície sú prítomní aj priamo počas vyšetrenia pacienta, aby bola zabezpečená ochrana zdravotníckeho personálu a ostatných prítomných.
Minister zdravotníctva opäť otvoril tému záchytných staníc. Pomohlo by podľa vás ich obnovenie nemocniciam, alebo by to problém agresivity vyriešilo len čiastočne?
Obnovenie záchytných staníc vnímam ako krok, ktorý by mohol významne prispieť k odľahčeniu urgentných príjmov. V súčasnosti sa totiž stretávame aj s osobami pod vplyvom alkoholu, ktorých stav si nevyžaduje akútnu nemocničnú opateru, ale potrebujú bezpečné prostredie a dohľad až do vytriezvenia.
Takéto prípady predstavujú pre urgentné príjmy ďalšiu organizačnú a personálnu záťaž. Za zásadné však považujem jasné nastavenie kompetencií a pravidiel, ktoré stanovia, ktorí pacienti môžu byť umiestnení do záchytnej stanice a ktorí si vzhľadom na svoj zdravotný stav vyžadujú nemocničné vyšetrenie, monitorovanie alebo liečbu.
Intoxikácia totiž môže prekrývať aj závažné zdravotné komplikácie, preto musí byť na prvom mieste vždy odborné posúdenie zdravotného stavu. Záchytné stanice by podľa môjho názoru mohli pomôcť efektívnejšie využívať kapacity urgentných príjmov a vytvoriť vhodnejšie podmienky pre starostlivosť o intoxikované osoby.
Samotný problém agresivity voči zdravotníkom by však podľa mňa nevyriešili, pretože jej príčiny sú oveľa širšie a netýkajú sa výlučne alkoholu. Vnímam ich preto ako jedno z potrebných systémových opatrení, nie ako univerzálne riešenie.
Štát taktiež avizuje zavedenie panických tlačidiel, nepretržitú SBS či častejšie policajné hliadky. Ktoré z týchto opatrení zdravotníkom najviac v praxi pomôže?
Podľa mňa by bezpečnostné opatrenia mali tvoriť jeden funkčný a vzájomne prepojený systém. Každé z uvedených opatrení má svoje opodstatnenie, no za najvýznamnejšiu považujem dostupnosť bezpečnostnej služby s možnosťou okamžitej intervencie.
Panické tlačidlá sú určite užitočným nástrojom, pretože umožňujú zdravotníckemu pracovníkovi rýchlo a diskrétne privolať pomoc, avšak ich efektivita závisí od toho, kto a v akom čase na privolanie zareaguje.
Potrebná je aj efektívna spolupráca s políciou, najmä pri závažnejších incidentoch, keď dochádza k bezprostrednému ohrozeniu bezpečnosti. Na našom pracovisku už bezpečnostnú službu využívame a jej prítomnosť vnímame ako významný prvok ochrany personálu.
Zároveň si myslím, že bezpečnosť zdravotníkov nemôže byť postavená iba na technických opatreniach. Potrebujeme jasne definované postupy, pravidelné vyhodnocovanie rizík a istotu, že v prípade ohrozenia bude pomoc skutočne dostupná. Rozhodujúce totiž nie je len to, ako rýchlo dokážeme pomoc privolať, ale najmä to, ako rýchlo a účinne dokáže zasiahnuť.
Dokáže zdravotník v kritickej chvíli vôbec účinne privolať pomoc? Ako rýchlo sa k nemu dostane bezpečnostná služba alebo polícia?
Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. V mnohých prípadoch zdravotník dokáže pomoc privolať, no môže nastať aj situácia, keď mu to okolnosti jednoducho neumožnia.
Agresívne správanie môže eskalovať v priebehu niekoľkých sekúnd a zdravotnícky pracovník sa môže ocitnúť v bezprostrednom ohrození bez možnosti bezpečne použiť telefón alebo iným spôsobom privolať pomoc. Tak ako sa to stalo aj mne.
Osobne však považujem za rizikové práve situácie, keď je zdravotník v priamom kontakte s agresívnou osobou a nemá priestor ani čas pomoc privolať. V takom prípade totiž môže byť rozhodujúcich aj niekoľko sekúnd. Čas príchodu bezpečnostnej služby či polície závisí vždy od konkrétnych okolností.
Hovorí sa aj o zabezpečení školení so zámerom naučiť personál, ako zvládať agresívnych pacientov. Dá sa podľa vás takýmto situáciám predchádzať tréningom, alebo je potrebná najmä fyzická ochrana?
Z môjho pohľadu sú odborné školenia vhodnou súčasťou systému opatrení slúžiacemu na predchádzanie vzniku agresie a útokov. Zdravotnícki pracovníci by mali vedieť rozpoznať varovné signály stupňujúceho sa napätia, ovládať techniky deeskalácie a správne reagovať v krízových situáciách.
Avšak ani najlepšie vyškolený zdravotník nedokáže vždy zabrániť agresívnemu útoku. Našou primárnou úlohou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nie fyzické zvládanie agresívnych osôb.
Nevyhnutná je aj osveta smerom k verejnosti. Pacienti by mali lepšie rozumieť fungovaniu urgentných príjmov, svojim právam, ale aj povinnostiam a pravidlám správania v zdravotníckych zariadeniach. Myslím si tiež, že je vhodné otvoriť diskusiu o dôslednejšom vyvodzovaní zodpovednosti za agresívne správanie voči zdravotníckym pracovníkom vrátane primeraných sankcií.
Taktiež nesmieme zabúdať na širšie súvislosti. Prevencia agresivity musí zahŕňať aj systémové riešenia zo strany štátu a ministerstva zdravotníctva. Pokiaľ budú pacienti narážať na problémy s dostupnosťou vyšetrení v ambulantnom sektore či nejasnosti v organizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti, časť ich frustrácie sa bude naďalej prenášať na zdravotníkov v prvej línii.
Za účinné riešenie preto považujem kombináciu vzdelávania zdravotníkov, osvety verejnosti, bezpečnostných opatrení a primeraného vyvodzovania zodpovednosti. Rovnako dôležité je však odstraňovať systémové príčiny, ktoré frustráciu pacientov prenášajú na zdravotníkov v prvej línii.
Ďakujeme za rozhovor!
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .