J. Figeľ o ústavnej novele, slobode viery a problémoch európskej justície (Rozhovor)
Ján Figeľ, bývalý eurokomisár a dlhoročný slovenský politik, dnes pôsobí ako predseda medzinárodnej organizácie FOREF Europe, ktorá sa venuje ochrane slobody náboženstva a viery. Ako predseda KDH zohral v roku 2014 kľúčovú úlohu pri presadení ústavnej definície manželstva ako zväzku muža a ženy. V rozhovore otvorene komentuje aktuálnu debatu o ústavnej novele, ktorá zakotvuje dve pohlavia, a vysvetľuje, prečo by ju ako poslanec podporil. Delí sa aj o svoj pohľad na súčasné výzvy spojené s Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý má podľa neho vážne problémy s dôveryhodnosťou aj s rozhodovacou praxou.
Epoch Times Slovensko: Ako vnímate novelu ústavy zakotvujúcu dve pohlavia, ktorú predložila vláda? Podporili by ste ju, ak by ste boli poslancom NR SR?
Ján Figeľ: Od mája tohto roku sa ma na predloženú novelu Ústavy SR pýtali viaceré médiá. Moje odpovede či vystúpenia boli vždy kladné, v zhode s vyše 70 % občanov. Keďže pri šírení nových ideológií sa spochybňujú základné princípy prirodzeného práva a niektoré sú atakované na medzinárodnej úrovni, je správne a dobré ich potvrdiť v základnom zákone štátu. Nejde len o dve pohlavia, ale aj o prednostné postavenie rodičov pri výchove a vzdelávaní detí, o zákaz surogátneho materstva čiže komercializácie tehotenstva a pôrodov, potvrdenie zvrchovanosti Slovenska v základných záležitostiach kultúry a identity. Som presvedčený, že tam v súlade s právom EÚ patrí aj ukotvenie práva na výhradu vo svedomí.
Uvidíme, ako to v parlamente dopadne. Očakávam, že sa hlasovanie presunie na októbrovú schôdzu NR SR, aby sa vytvoril priestor na konštruktívne rokovania. V roku 2014 sme v podobnej situácii dohodou medzi KDH a stranou Smer-SD zvládli dve náročné ústavné témy: definíciu, ochranu a podporu manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou a potrebné zmeny v justícii. Napriek ostrým mediálnym a politickým útokom oponentov táto novela ústavy získala 102 hlasov. Som presvedčený, že pri rozumnom a tvorivom prístupe je možné dosiahnuť podobný výsledok aj v súčasnosti.
Od júna vediete organizáciu FOREF Europe – Forum for religious freedom Europe. Môžete nám predstaviť jej činnosť a niektoré konkrétne prípady, na ktorých momentálne pracujete?
FOREF Europe je medzinárodná mimovládna organizácia na obranu slobody náboženstva alebo viery ako základu demokracie. Bola založená v r. 1998 a má sídlo vo Viedni. Spolupracujeme s podobnými občianskymi a akademickými organizáciami po celom svete. V súčasnosti monitorujeme alarmujúce prípady: v Japonsku sa vláda bez dokázaných trestných činov snaží rozpustiť Cirkev zjednotenia a vytvára tlak na Svedkov Jehovových; v Južnej Kórei sa cirkvi ako Full Gospel a Shincheonji stretávajú s obmedzeniami; v Číne sú systematicky prenasledovaní Ujgurovia, Tibeťania, kresťania a Falun Gong.
V Afrike prebieha zatváranie tisícok kostolov v Rwande a pokračujúce násilie v Nigérii, a preto FOREF podpísal memorandum o porozumení s novou organizáciou v Južnej Afrike AFRSL. V novembri budeme spoluorganizovať konferenciu v Kapskom Meste. V Európe spôsobuje obavy potenciálny zákaz organizácie Svedkovia Jehovovi a rastú tu obavy aj o slobodu prejavu z dôvodu novej legislatívy EÚ. FOREF tiež zdôrazňuje zodpovednosť médií – zaujaté spravodajstvo podporuje neznášanlivosť, kým etická žurnalistika chráni menšiny a posilňuje demokraciu.
Ako vnímate súčasné výzvy viacerých krajín na reformu Európskeho dohovoru o ľudských právach?
Rozumiem vážnosti listu vysokých predstaviteľov deviatich krajín, ktorý je kritický voči ESĽP v oblasti migrácie a azylového práva. Nie je vyjadrením ideológie či politickej pravice alebo ľavice, ale reprezentuje objektívne problémy spôsobované judikatúrou ESĽP demokraticky zvoleným vládam pri ochrane bezpečnosti v spoločnosti vzhľadom na zneužívanie migračného práva v súčasnosti.
Dohovor o ľudských právach, ktorý v Ríme v roku 1950 podpísal francúzsky minister Robert Schuman a ďalších 11 predstaviteľov západoeurópskych krajín, je postavený na dobrých základoch včítane prirodzeného práva. Bol postupne rozšírený o celý rad doplnkových protokolov. Tu je možné hľadať niektoré nové potrebné upresnenia či dodatky.
Ale podstata problému je skôr v konaní súdu pre ľudské práva, ktorý vznikol v r. 1959. Obsadzovanie a konanie súdu v ostatnej dekáde už bolo opakovane verejne kritizované z hľadiska vplyvu rôznych lobistických skupín. Okrem toho je často evidentný tzv. súdny aktivizmus, keď rozhodnutia súdu urobené na základe nového, nepredpokladaného výkladu či ohýbania významu slov idú nad rámec alebo proti litere a duchu pôvodného Rímskeho dohovoru, čím zasahujú do právomocí členských krajín Rady Európy. V opačnom smere je evidentným problémom súdny alibizmus, keď sa výbory súdu vyhýbajú rozhodnutiu vo veci. Takto sa napríklad ESĽP zachoval pri podnetoch o porušovaní práv počas pandémie covidu-19.
Potvrdzuje to aj moja čerstvá skúsenosť, keďže 4. septembra ESĽP vydal rozhodnutie vo veci Figeľ v. Slovenská republika č. 12131/21. Súd na jar 2021 prijal moju sťažnosť voči plošnému a opakovanému zákazu verejných bohoslužieb na Slovensku. Považoval som rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva a vlády SR za opakované porušovanie čl. 9 dohovoru o slobode náboženstva. Opatrenia boli podľa mňa nezákonné, nelegitímne a neprimerané cieľu ochrany verejného zdravia.
Pred súdom prebehli dve kolá argumentačného dialógu obidvoch strán. Súd pripustil ku konaniu tri tzv. tretie strany – právnické organizácie z Francúzska, Poľska a Gruzínska, pričom všetky tri podporovali môj podnet a argumenty. Ale namiesto vecného rozhodnutia – pozitívneho alebo negatívneho – sudcovia po vyše štyroch rokoch rozhodli, že moje podanie je neprípustné (inadmissible). O prípustnosti sťažnosti alebo žaloby sa na všetkých profesionálnych a kompetentných súdoch rozhoduje pri registrácii, resp. pred začatím konania, nie na konci. Alibistický prístup ESĽP spôsobuje veľké náklady a nemá žiaden prínos pre spravodlivosť na európskom kontinente.
Ďakujeme za rozhovor!
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.