Inšpirácie » Tradičné remeslá

Zuzka prináša do Európy kúsok Peru: Ich civilizácia ma očarila pohodou, pokojom a veselosťou (Rozhovor)

Nadšenie pre peruánsky život Zuzku chytilo už počas vysokoškolského štúdia, keď sa vydala do amazonského pralesa spoznávať domácich obyvateľov. Napriek odlišnému životnému štýlu a kultúre sa aj s rodinou rozhodla žiť striedavo v Južnej Amerike a Európe, čo ju nakoniec inšpirovalo k založeniu jedinečného e-shopu, ktorý sa točí okolo vlny z alpaky. Okrem toho, že k nám priniesla možnosť načrieť do domácej peruánskej výroby svetrov, ponožiek či čeleniek, e-shop jej umožnil ešte väčšmi podporovať miestnu komunitu. Zuzany sme sa pýtali na súčasné spolupráce, ktorými Peruáncov podporuje, a porozprávala nám aj o svojich začiatkoch a o ťažkom období, keď bola takpovediac odstrihnutá od sveta.

Epoch Times Slovensko: Prvýkrát ste sa stretli s peruánskou kultúrou ešte v roku 2008, keď vás osud zaviedol do divokej džungle. Ako ste sa dostali k takémuto dobrodružstvu?

Zuzana Bartáková: Študovala som na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity a najviac ma bavila terénna zoológia a výskumy v teréne. Moja slovenská spolužiačka odišla ku koncu štúdia do peruánskej Amazónie ako biologička a dobrovoľníčka, taká terénna asistentka pri mnohých miestnych výskumoch. Keď sa vrátila, hoci s leishmaniózou (tropická choroba), bola som z jej zážitkov úplne nadšená a rozhodla som sa tam čo najskôr vycestovať. Pôvodne plánovaný polročný pobyt sa potom s prestávkou predĺžil takmer na dva roky.

Splnili tie dva roky v džungli vaše očakávania? Spoznali ste túto krajinu z iného uhla pohľadu ako väčšina cestovateľov?

Z prírodovedného hľadiska určite. Dokonca to prekonalo moje očakávania. Život v pôvodnom amazonskom pralese je totiž pre človeka, ktorý pozná len európske lesy, ťažko predstaviteľný. A keďže som tam žila a pohybovala sa medzi miestnymi, a neskôr inde po Peru, určite som spoznala život z úplne iného uhla pohľadu než ľudia, ktorí tam prídu len na pár týždňov.

Tým, že s nimi žijete v úzkom spolunažívaní, viete, aké problémy riešia, aké majú medzi sebou vzťahy, koľko si zarobia, koľko ich čo stojí, ako vychovávajú deti, ako sa správajú k zvieratám a aj to, ako mnohé veci vnímajú. Vidíte aj tú druhú stránku, ktorú bežní cestovatelia nevidia a ktorú z niekoľkých rozhovorov či stretnutí s nimi nemožno plne spoznať a pochopiť.

Ale kým ste sa k tomu prebojovali, utrpeli ste vraj aj nejeden kultúrny šok…

Určite áno. Peruánska civilizácia ma očarila pohodou, pokojom a veselosťou. Keď tam prídem, cítim, že sa oveľa viac usmievam. Všetko obrátia na žart, aj vážnejšie témy, ktoré by Európan bral s rezervou. Často majú taký detský humor, smejú sa veciam a situáciám podobne ako malé deti. Najmä ľudia z džungle, ktorí sú o niečo otvorenejší než ľudia z hôr. Hovoria rôzne hlúposti a slovné hračky.

To znie, akoby ste mali teraz na mysli konkrétne okamihy…

Áno, rada dám aj konkrétny príklad. V Česku sa s kamarátkami rozprávam o prvom pôrode a je to skôr vážnejší rozhovor, kde riešite bolesť, zásahy lekárov a podobne. No, keď som prišla s dcérou do Peru a peruánski kamaráti sa ma vypytovali, aké je to rodiť v Česku, zvrhlo sa to na úplnú komédiu, že som sa smiala tak, až ma bolelo brucho. 

To isté v nemocnici (v Peru som bola hospitalizovaná 16 dní). Lekári si neustále z niečoho robili srandu alebo nerozprávali vtipy. Myslím si, že je to dané aj tým, že ich život je oveľa náročnejší (či už z materiálneho hľadiska, z hľadiska ťažkej práce alebo zdravotníctva a úmrtnosti) a humor im pomáha zvládať ťažší život omnoho lepšie.

Aj vy ste v tom ťažšom spôsobe života objavili „tvrdšie oriešky“?

Ťažko sa mi zvykalo na úplne iný spôsob myslenia, pretože som dovtedy dlhodobejšie nebývala mimo Európy. Niektoré hodnoty majú odlišné. Zo začiatku mi prekážalo, že dosť klamú, ale neskôr som prišla na to, že to vôbec nevnímajú ako lož. Buď to používajú v rámci humoru ako vtip, alebo keď nepoznajú odpoveď, tak jednoducho niečo povedia, len aby vás nesklamali. 

Prekážalo mi aj menšie rešpektovanie súkromia, než na aké sme zvyknutí u nás. A tiež občas hluk (chodia spať aj vstávajú za hlasnej hudby) alebo odpadky, ktoré sú v mestách úplne všade.

Čiže je toho asi viac, nad čím v Peru stále nechápavo krútite hlavou, však?

Povedala by som to tak, že vždy, keď si myslím, že Peru a Peruáncov už dobre poznám, stane sa niečo, čo ma vyvedie z omylu.

Čo sa stalo naposledy?

Naposledy som bola v šoku z veľkých protivládnych štrajkov v roku 2023, ktoré trvali tri mesiace. Väčšina miest v Peru bola úplne zablokovaná – protestujúci navŕšili na cesty niekoľkometrové vrstvy kameňov a hliny, aby nikto nemohol prejsť. Bolo aj niekoľko prípadov, keď protestujúci napadli sanitky, ktoré sa snažili obísť zablokované trasy, a niekoľko ľudí vinou nedostupnej zdravotnej starostlivosti zomrelo. Tým, ktorí sa nechceli k protestom pripojiť, podpálili obchod, motorku či auto. Správali sa ako úplní fanatici.

Aj vás osobne sa to dotklo?

V tom období som bola u rodiny v meste Puerto Maldonado (mesto v Amazónii na hranici Bolívie a Brazílie), ktoré protestujúci úplne odrezali od zvyšku Peru. Potraviny, benzín a plyn sa museli pašovať z Bolívie. V okolí mesta je veľa fariem, ale farmári len ťažko dostávali svoje produkty k ľuďom, pretože nebol benzín do lodí. V miestnej nemocnici museli variť pre 150 ľudí na ohni, pretože nebol plyn. Zažila som tam už mnoho protestov (štrajky sú v Peru niekoľkokrát do roka), no toto bolo niečo úplne iné.

Na základe toho, čo sa stalo, sa Peruánci asi neukázali v najlepšom svetle, ale, samozrejme, nechceme ich vykresliť negatívne. Nadviazala by som rovno na vašu činnosť. Vlna a lamy alpaky, ak sa nemýlim…

Presne tak. Už pri prvej ceste z džungle do hôr som si na tržnici kúpila sveter z alpaky (respektíve zo zmesi alpaky a akrylu, čo je lacnejší variant z miestnych trhov) a mám ho dodnes. Neskôr som ich začala voziť rodine a kamarátom, ktorí si ich tiež obľúbili. Pred každou cestou do Peru mi už písali zoznam, čo im mám priniesť. Keď som sa o alpakovú vlnu začala zaujímať hlbšie, zistila som, aká je z hľadiska udržateľnosti a ochrany prírody výnimočná.

Chov alpák, spracovanie vlny aj pletenie svetrov prebieha priamo v Peru. Výrobok necestuje cez pol sveta ako väčšina bežnej módy a navyše ide o prírodný materiál. Alpaková vlna má aj množstvo výborných vlastností – skvele hreje, je ľahká a hypoalergénna.

Dnes by sme už tieto výrobky našli pod značkou vášho vlastného e-shopu. Ako ste sa k tomu dostali?

Pôvodne som sa venovala, a stále sa aj venujem, cestovaniu. V roku 2020 to však úplne zastavila pandémia. Peru bolo pre lety z Európy zatvorené jeden a pol roka. Premýšľala som, čo ďalej, a zároveň som chcela nejako pomôcť miestnym. Bežní ľudia na tom boli oveľa horšie než u nás, pretože v Peru neexistuje sociálna podpora. 

Na skúšku som si nechala od kamarátky z Peru poslať balíček. Na svoju webovú stránku o cestovaní som pridala e-shopový doplnok a skúsila som to predať. Záujem bol veľký, takže som hneď objednávala ďalšie balíky. Postupne som pridávala aj ďalší sortiment. Teraz dokonca budem prechádzať na nový technický systém, pretože pôvodný e-shopový doplnok už kapacitne a funkčne nestačí.

Spolupatričnosť a solidarita s domácimi Peruáncami vás neopustila, práve naopak. E-shop vám ponúkol nové možnosti spolupráce s domácimi. Predstavíte nám ich?

Veľkú časť výrobkov beriem priamo od miestnych výrobcov, ide teda o priamu podporu. Niektoré tradičné výrobky, ako napríklad tkané pončá, beriem priamo z horskej komunity Parobamba, kde tým podporujem nielen miestne ženy, ale aj zachovanie tradičného spôsobu tkania a farbenia pomocou prírodných farbív.

Okrem toho odoberám aj plátenné tašky a taštičky s lamami a peruánskymi motívmi z azylového domu Casa Mantay v Cuscu, kde žijú neplnoleté matky (vo veku 11 – 18 rokov) so svojimi deťmi. Peniaze z predaja týchto výrobkov idú priamo im. Spolupracujem s nimi už dlhodobo. Majú premyslený systém podpory týchto dievčat, ktoré otehotneli často nedobrovoľne a ich deti by inak skončili v sirotincoch.

Chápem to teda správne, že všetko je „made in Peru“?

Áno, presne tak. S výnimkou jedného druhu ponč, ktoré sú z Ekvádoru, ale zákazníci ich veľmi obľubujú a je po nich veľký dopyt, preto som ich zaradila do sortimentu.

Ktoré výrobky sa u zákazníkov osvedčili najviac?

Najobľúbenejšie sú svetríky a šály. O ponožkách mi často ženy píšu, že ich s nadšením nosia do kancelárie, pretože potom nemajú studené nohy. Na akciách sa potom najlepšie predávajú chlpaté lamičky z vlny z alpaky. Keď ich ľudia vidia naživo, nedokážu odolať a musia si ich kúpiť. Vtipné je, že si ich kupujú naozaj všetky vekové kategórie, nielen deti.

Viem, že ani vy osobne nepohrdnete týmito kúskami. Ktorým neodoláte?

Obľubujem najmä čelenky a rukavice zo stopercentnej alpaky od spriatelenej rodiny, ktorá žije na ostrove Taquile na jazere Titicaca. Materiál je udržateľný a presne viem, koho podporujem.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK