Domov

Žilinka zriadil nové útvary na boj proti korupcii. Opozícia krok víta, no upozorňuje na pasivitu polície

Generálny prokurátor Žilinka koncom minulého roka zriadil špecializované odbory prokurátorov na krajských prokuratúrach a na odbore závažnej kriminality Generálnej prokuratúry SR. Zameriavať sa budú na korupčné trestné činy. Cieľom je zefektívniť a zlepšiť rozhodovanie v týchto kauzách, zvýšiť systematickosť postupu prokuratúry a posilniť dôveru verejnosti. Krok vítajú opozičné strany a mimovládne organizácie, zároveň však apelujú aj na potrebné zmeny na strane polície.

Noví špecialisti na prokuratúre

Generálny prokurátor Maroš Žilinka koncom minulého roka vytvoril špecializované odbory prokurátorov. Na krajských prokuratúrach a na odbore závažnej kriminality Generálnej prokuratúry SR tak vznikla nová špecializácia prokurátorov, ktorí sa budú zameriavať na korupčné trestné činy.

„Ide o formálne zavŕšenie procesu opatrení kontinuálne prijímaných za účelom zabezpečenia účinného a efektívneho výkonu pôsobnosti prokuratúry v trestných veciach korupcie a plnenia úloh prokuratúry vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov,“ napísal 7. januára na sociálnej sieti.

Špeciálne zameranie prokurátorov má zabezpečiť rýchlejšie, odbornejšie a konzistentnejšie rozhodovanie v korupčných kauzách a zároveň má posilniť systematickosť postupu prokuratúry a dôveru verejnosti v postihovanie korupcie. V neposlednom rade protikorupčné tímy budú pomáhať Slovensku plniť medzinárodné záväzky. 

Podľa nadácie sa len hasí „požiar” spôsobený vládou

Mimovládna organizácia Nadácia Zastavme korupciu (NZK) vníma najnovší krok generálneho prokurátora pozitívne. Podotkla však, že ide už len o „hasenie problému, ktorý vláda vytvorila zrušením špeciálnej prokuratúry, ktorá mala pri závažných trestných činoch vrátane korupcie vysokú úspešnosť“. 

Okrem toho mimovládka uviedla, že zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a NAKA sa prakticky zastavilo stíhanie korupcie, čo potvrdzujú aj oficiálne štatistiky. Reorganizácia polície zároveň spôsobila, že mnohé prebiehajúce vyšetrovania na dlhý čas zamrzli.

„Kým sa korupcia a rozkrádanie našich spoločných peňazí nebude riadne vyšetrovať a stíhať, môžeme konsolidovať donekonečna a krajina sa vpred neposunie,“ uviedla NZK 8. januára na Facebooku.

Profesor Čentéš špecializáciu prokurátorov podporuje

Podľa odborníka na trestné právo a vedúceho katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave profesora Jozefa Čentéša nemožno vznik špecializovaných protikorupčných odborov prokuratúry považovať za krok späť k pôvodnému ÚŠP. Ich zriadenie však víta.

„Podporujem špecializáciu prokurátorov na korupciu, ako aj na iné formy trestnej činnosti. Takáto špecializácia môže prispieť k väčšej efektivite dozoru v predsúdnom konaní, pretože konkrétni prokurátori špecialisti budú mať lepšie praktické skúsenosti,“ povedal pre Epoch Times Slovensko.

Karas upozorňuje na možnosť symbolického kroku

Opozičné KDH taktiež ocenilo vznik špecializovaných protikorupčných odborov na prokuratúre. Zároveň však upozornilo na to, že bez zásadnej zmeny prístupu rezortu vnútra a polície nebude boj proti korupcii účinný.

„Špecializácia prokurátorov na boj proti korupcii je krok správnym smerom, sama osebe však veľa nezmení, ak sa neprebudí minister vnútra a nezačne konať polícia,“ uviedol 7. januára pre TASR podpredseda hnutia a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas.

Okrem toho pripomenul, že vznik špecializovaného protikorupčného útvaru kresťanskí demokrati presadzovali už v roku 2024, návrh však v parlamente neprešiel.

Karas dodal, že bez personálneho a technického posilnenia polície zostane vznik špecializovaných prokurátorov skôr symbolickým krokom. 

„Prokurátori môžu konať až vtedy, keď majú dôkazy od polície. Ak polícia korupciu aktívne nevyhľadáva a nedokáže ju dokumentovať v čase, keď vzniká, výsledky sa nedostavia. Spätne sa korupcia dokazuje len výnimočne,“ uzavrel.

Podľa opozičného poslanca Jozefa Pročka (Hnutie Slovensko) môže tento krok u premiéra Roberta Fica (Smer-SD) vyvolať silnú nevôľu. Rozhodnutie prokuratúry o zriadení protikorupčnej špecializácie prokurátorov označil na sociálnej sieti za zázrak.

„GP Maroš Žilinka robí zázraky. Rozhodol o zriadení špecializácie prokurátorov na trestné činy korupcie, a to na krajských prokuratúrach a odbore závažnej kriminality generálnej prokuratúry. Fica musí rozdrapiť od zlosti,“ napísal 7. januára.

Zatiaľ bez reakcie koalície

Koalícia pred vydaním článku verejne neposkytla žiadne stanovisko k návrhu špecializácie prokurátorov na korupciu. Oslovili sme preto oddelenia rezortu vnútra a spravodlivosti.

„Vo vzťahu k Vami zasielanej požiadavke si dovoľujeme uviesť, že nakoľko vnútorná organizácia prokuratúry je plne v samostatnej kompetencii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, nevidíme dôvod vec komentovať,“ uviedla pre Epoch Times Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.

Odpoveď od rezortu vnútra sme zatiaľ neobdržali. V prípade, že sa tak stane neskôr, článok budeme aktualizovať.

Špeciálni prokurátori predtým pôsobili na ÚŠP

Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý bol zriadený počas vlády Mikuláša Dzurindu a ktorého činnosť sa začala v roku 2004, svoje pôsobenie oficiálne ukončil presne po dvadsiatich rokoch (20. 3. 2024). Štvrtá Ficova vláda súčasne s návrhom na zrušenie ÚŠP prišla aj s návrhom (prvej) kontroverznej novely trestnoprávnych kódexov. Vláda návrh odobrila ešte v decembri 2023, parlament zákony schválil začiatkom februára 2024. Vláda zrušenie ÚŠP dôvodila jeho zneužívaním predchádzajúcou garnitúrou.

Pred tým, ako novela mohla nadobudnúť účinnosť, poslanci parlamentu a samostatne aj vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová napadli návrh na zrušenie ÚŠP, ako aj novelu trestnoprávnych kódexov na Ústavnom súde. Ten však rušenie ÚŠP nezastavil a v meritórnom rozhodnutí potvrdil súlad zrušenia ÚŠP s Ústavou SR.

Po zrušení ÚŠP došlo k prechodu jeho kompetencií a prípadov na krajské prokuratúry a Generálnu prokuratúru SR (GP SR), kde vzniklo aj oddelenie závažnej kriminality. 

Prokurátori ÚŠP (vrátane vtedajšieho špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica) dostali dekréty o zaradení na GP SR alebo krajské prokuratúry. Veci, v ktorých bola podaná obžaloba alebo bol návrh na podanie obžaloby, mali zostať u pôvodných prokurátorov. Kauzy z prípravného konania sa rozdelili podľa krajov.

ÚŠP vykonával dozor nad dodržiavaním zákonnosti v kauzách patriacich do právomoci Špecializovaného trestného súdu s celoslovenskou pôsobnosťou (ak nešlo o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry) vrátane korupcie, organizovaného zločinu, zneužívania právomocí verejných činiteľov, finančnej kriminality, terorizmu a extrémizmu – teda najzávažnejšej trestnej činnosti.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK