Domov

Ďalšia novela trestnoprávnych kódexov: prílepky, kritika od prokurátorov a podnet na Ústavný súd

Novela trestnoprávnych kódexov, ktorú v decembri parlament schválil v skrátenom konaní, mala pôvodne reagovať na drobnú recidivistickú kriminalitu. Počas legislatívneho procesu sa však rozšírila o viaceré zásadné zmeny prijaté formou tzv. prílepkov – od obmedzenia využívania výpovedí kajúcnikov až po nové trestné činy dotýkajúce sa volieb či historických dokumentov. Zákon vyvolal ostré politické spory, kritiku opozície aj prokurátorov a napokon aj na podnet generálneho prokurátora Žilinku skončí na Ústavnom súde SR.

Prílepky trestnoprávnych kódexov

Poslanci Národnej rady (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní 11. decembra schválili novelu trestnoprávnych kódexov. Pôvodný návrh sa primárne sústredil na „horalkovú“ kriminalitu a na zavedenie pravidla „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach. 

Počas druhého čítania v parlamente však do predkladaného návrhu na poslednú chvíľu pribudli aj ďalšie zmeny (cez tzv. prílepky) vrátane rozšírenia trestného činu marenia volebnej kampane na konanie spájané s „cudzou mocou“ a zavedenia novej skutkovej podstaty trestného činu „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“.

Za najzásadnejšiu zmenu Trestného poriadku je považované obmedzenie využívania výpovedí tzv. kajúcnikov, teda spolupracujúcich obvinených. Ide o osoby, ktoré sa priznali k trestnej činnosti a spolupracujú s políciou výmenou za nižší trest alebo beztrestnosť. 

Po nadobudnutí účinnosti novely, ak sa preukáže, že spolupracujúci obvinený v minulosti klamal alebo zamlčal podstatné skutočnosti, jeho výpovede sa stanú nepoužiteľnými vo všetkých ďalších trestných konaniach. 

Súdy tak doteraz mali priestor hodnotiť dôveryhodnosť kajúcnikov individuálne, po novom bude výpoveď kajúcnika, ktorý zamlčal podstatné skutočnosti v inom konaní, považovaná za nezákonnú a nepoužiteľná ako dôkaz.

Ostré reakcie opozície

Schvaľovanie zákona sprevádzali protesty a ostré vyhlásenia opozície. Podľa opozičných poslancov vláda presadila zákon narýchlo s prílepkami, ktoré pribudli v deň hlasovania výborov a bez odbornej diskusie, čím koalícia porušila parlamentné pravidlá.

Opozičné strany odmietajú dôvodnosť skráteného legislatívneho konania a zároveň kritizujú to, že novela oslabuje trestanie závažných zločinov, pričom môže umožniť páchateľom korupcie či organizovaného zločinu vyhnúť sa trestu.

Podpredseda parlamentu a poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Martin Dubéci prílepok ohľadom spolupracujúcich obvinených označil za „mafiánsku doložku“. 

„Zákon umožní, aby ľudia, ktorí páchali organizovaný zločin alebo korupciu, vyviazli bez trestu,“ uviedol Dubéci 12. decembra.

Opoziční poslanci tiež upozorňujú na to, že predmetná novela by mohla pomôcť aj niektorým obžalovaným politikom. Spomenuli, že podľa ich názoru, zaručuje amnestiu podpredsedovi parlamentu za Smer-SD Tiborovi Gašparovi.

„Toto, čo sa dnes deje, je noc mafiánskeho prevratu,“ skonštatoval líder SaS Branislav Gröhling. Podľa jeho slov sa zákony neprijímajú v prospech ľudí, ale v prospech „korupčníkov a tých, ktorí rozkrádajú krajinu“.

V podobnom duchu sa vyjadril aj predseda KDH Milan Majerský, podľa ktorého zas vláda „rozprestrela červený koberec organizovanému zločinu“.

Podľa vládneho kabinetu ide o nevyhnutné úpravy

Vládna koalícia kritiku odmieta. Argumentuje tým, že ide o nevyhnutné úpravy v trestnom práve. 

„Aj dnes sa ukázalo, že zatiaľ čo opozícia pracuje s negatívnymi emóciami a klamstvami, my vládna koalícia pracujeme s faktami a pre ľudí,“ uviedol na sociálnej sieti minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD). 

Podľa šéfa rezortu spravodlivosti novela výrazne pomôže v boji s drobnými krádežami a rieši aj recidívu, náhradu škody a donucovacie prostriedky, pričom pripravuje posilnenie vykonateľnosti trestov v priestupkovom konaní.

Kritika od Rady prokurátorov SR

Rada prokurátorov SR vyjadrila k schválenej novele Trestného zákona a Trestného poriadku „zásadný nesúhlas a hlboké znepokojenie“. Poukazuje na porušenie legislatívneho procesu, ohrozenie ústavných práv na spravodlivý proces a zásahy do slobody prejavu.

„Rada prokurátorov dôrazne namieta, že pri prijímaní tejto právnej úpravy neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie,“ napísala rada vo svojom vyhlásení z 15. decembra. 

Okrem toho kritizovala predkladateľa novely za obídenie odbornej diskusie bez preukázania mimoriadnych okolností, pričom tento postup označila za svojvôľu. Podľa rady bol legislatívny proces zneužitý na presadzovanie účelových zmien prostredníctvom tzv. „prílepkov“, ktoré vecne nesúvisia s pôvodným návrhom novely zákona.

Schválené zmeny v Trestnom poriadku týkajúce sa kajúcnikov rada vyhodnotila ako neústavný zásah do nezávislosti súdnej moci a práva na obhajobu. 

„Navrhovaná úprava dokazovania (automatické vylúčenie výpovedí spolupracujúcich osôb na základe formálnych kritérií) predstavuje neakceptovateľný zásah do výlučnej právomoci súdov hodnotiť dôkazy,“ skonštatovali prokurátori s tým, že úprava zároveň vytvára neprípustnú kolíziu s právom obvineného odoprieť výpoveď, keďže využitie tohto práva sankcionuje zneplatnením jeho svedectva v iných konaniach.

Rada taktiež odmieta kriminalizáciu porušenia volebného moratória alebo pravidiel kampane novým trestným činom marenia volebnej kampane. „Povyšovať takéto konanie na trestný čin s hrozbou odňatia slobody je v hrubom rozpore so zásadou ultima ratio (trestné právo ako posledný prostriedok), ktorá vyplýva z princípov právneho štátu,“ uviedli prokurátori.

Porušenie administratívnych pravidiel kampane je podľa nich primárne správnym deliktom a má sa trestať pokutami v rámci volebných zákonov. 

Zavedenie tejto skutkovej podstaty môže podľa rady spôsobiť tzv. chilling effect, teda autocenzúru novinárov a aktivistov. „Hrozba trestného stíhania povedie k autocenzúre novinárov a aktivistov, ktorí sa budú báť informovať o pozadí kandidátov a ich väzbách na zahraničie,“ skonštatovala rada.

Prezident zákon podpísal ešte pred Vianocami

Po schválení ďalšej v krátkom čase prijímanej novely Trestného zákona sa všetky oči kritikov upierali smerom k prezidentovi. Peter Pellegrini sa rozhodol zákon podpísať 23. decembra s tým, že za znenie a schválenie novely podľa neho nesie zodpovednosť vláda a parlamentná väčšina, ktorá s návrhom súhlasila.

„Rozhodol som sa, že tento návrh nevrátim ako celok do Národnej rady (NR) SR späť na prerokovanie, nevyužijem svoje právo veta, ale ho podpíšem v takom znení, ako bol schválený NR SR,“ uviedol prezident vo videu na Facebooku. Zároveň zdôraznil, že jeho podpis neobmedzuje možnosť iných obrátiť sa na Ústavný súd SR alebo využiť iné právne prostriedky.

Pellegrini dodal, že súhlasí s opätovným prijatím tzv. horalkového zákona, ktorý považuje za legitímny krok vlády na úpravu nedostatočnej legislatívy.

Okrem toho spomenul, že do novely sa počas legislatívneho procesu dostali aj sporné pozmeňujúce návrhy. Za jednu z kontroverzných tém označil úpravu týkajúcu sa kajúcnikov.

„V právnom štáte nemôžeme akceptovať, aby bol niekto odsúdený len na základe výpovede niekoho, u koho je zrejmé, že páchal trestnú činnosť, ba dokonca v mnohých iných výpovediach klamal,“ zhodnotil prezident.

Pellegrini zároveň uviedol, že vláda má právo určovať, ktoré činy sú trestné a aké tresty za ne hrozia, pričom v tejto súvislosti nevidí problém s ústavnými právami občanov na Slovensku.

Benešove dekréty

Diskutovanou témou aktuálnej novely je aj trestný čin popierania povojnového usporiadania, teda Benešových dekrétov. PS krátko pred schválením novely Trestného zákona (157/2025 Z. z.) túto tému spomenulo na výjazde svojich poslancov v Komárne, kde prijalo uznesenie vyzývajúce vládu, aby prejavila dobrú vôľu voči Maďarom na Slovensku.

„Týka sa to obáv ľudí maďarskej národnosti, občanov SR, že sa aj dnes stále môže stať, že či už pozemkový úrad, alebo iný štátny orgán môže vyvlastniť pozemok alebo parcelu s odvolaním sa na desaťročia staré Benešove dekréty,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka.

Vládny kabinet na svojom výjazdovom rokovaní reagoval schválením vyhlásenia, že povojnové dokumenty týkajúce sa usporiadania pomerov po 2. svetovej vojne sú nedotknuteľné a otázka ich platnosti je uzatvorená. Podľa vlády snaha otvárať tému Benešových dekrétov vyvoláva zbytočné napätie medzi Slovákmi a Maďarmi, nedorozumenia a polarizáciu spoločnosti.

„Ak tu chce niekto otvárať tému Benešových dekrétov a myslí si, že je to lacná politická téma, tak sa veľmi mýli,“ vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní kabinetu.

Prezident Pellegrini vo videu k podpisu novely Trestného zákona upozornil, že ide o citlivú otázku, pričom zdôraznil, že zákon nesmie obmedziť právo ľudí súdnou cestou brániť majetok. Zároveň odmietol verejné podnecovanie nespokojnosti spochybňovaním historických udalostí.

Rada prokurátorov v tejto súvislosti novej legislatíve vytýka zásah do slobody prejavu a vedeckého bádania. Podľa nej je trestanie spochybňovania historických udalostí typické pre autoritatívne režimy a nepatrí do demokratickej spoločnosti. 

„Štát nesmie diktovať históriu. Historické udalosti vrátane povojnového usporiadania a Benešových dekrétov musia byť predmetom slobodnej historickej a vedeckej diskusie, nie trestnoprávnej ochrany,“ uviedla rada vo svojom stanovisku.

Novela už nadobudla účinnosť

Po prezidentovom podpise novely reagoval na sociálnej sieti Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. „Ako generálnemu prokurátorovi SR mi je ľúto, že nebol vypočutý odborný názor prokuratúry vychádzajúci z každodennej aplikačnej praxe prokurátorov vykonávajúcich dozor nad zákonnosťou v prípravnom trestnom konaní a zastupujúcich štát v konaní súdnom vo veciach najzávažnejších foriem trestnej činnosti najviac ohrozujúcich spoločnosť a došlo k podpisu schválenej trestnej novely,“ poznamenal 23. decembra.

Nová trestná legislatíva nadobudla účinnosť 27. decembra. Žilinka na sociálnej sieti následne oznámil, že využije svoje ústavné oprávnenie a obráti sa na Ústavný súd s návrhom na preskúmanie súladu novely s Ústavou SR.

Podanie podnetu na Ústavný súd v Košiciach avizovali aj opozičné strany. „Budeme žiadať pozastavenie účinnosti tohto zákona a jeho zhodenie zo stola. Teraz bude na Ústavnom súde, aby ochránil právny štát tam, kde zlyhala hlava štátu,“ vyhlásila poslankyňa za SaS a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK