Štvrtok 9. mája, 2024
(Zľava) minister spravodlivosti Boris Susko a premiér Robert Fico (obaja Smer-SD) počas zasadnutia Vlády SR v Bratislave 17. apríla 2024. (Foto: FB / Ministerstvo spravodlivosti SR)

Úrad špeciálnej prokuratúry dnes končí, Ústavný súd však o nej stále nerozhodol

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý bol zriadený počas Dzurindovej vlády a jeho činnosť začala v roku 2004, dnes po dvadsiatich rokoch (20.3.) oficiálne končí. Vláda súčasne s návrhom na zrušenie ÚŠP prišla aj s návrhom kontroverznej novely trestnoprávnych kódexov, ktoré parlament začiatkom februára schválil.

Pred tým, ako novela mohla nadobudnúť účinnosť, poslanci parlamentu a samostatne aj prezidentka Čaputová napadli návrh na Ústavnom súde (ÚS). ÚS udelil stopku plánovaným zmenám v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorým paragrafom Trestného poriadku v podobe dočasného pozastavenia účinnosti. Rušenie ÚŠP nestopol.

Podľa slov predsedu Súdnej rady SR a bývalého predsedu ÚS Jána Mazáka ÚS má pochybnosti o tom, či rušenie ÚŠP bolo v súlade s Ústavou. Avšak nevyhodnotil ich ako tak vážne, aby zasiahol do zákonodarnej kompetencie Národnej rady (NR) SR dočasným pozastavením účinnosti v tejto veci. Zákonnosťou zrušenia ÚŠP sa tak ÚS bude zaoberať až v rozhodovaní o merite veci, a kým sa dočkáme konečného rozhodnutia, prejde niekoľko mesiacov, možno aj rok – dva.

Expresné rušenie ÚŠP

Kým vláda potrebu urýchleného rušenia ÚŠP videla najmä v porušovaní ľudských práv, premiér Robert Fico (Smer-SD) nezastieral, že osobne mu prekáža aj samotný šéf ÚŠP, Daniel Lipšic, čím sa podľa neho inštitút spolitizoval a nevykazoval tak známky nestranného a nezaujatého rozhodovania. „ÚŠP zlyhal na celej čiare a z garanta zákonnosti v exponovaných kauzách sa stal vykonávateľom zvráteného politického cieľa,“ povedal o ÚŠP premiér.

Samotný, dnes už bývalý šéf ÚŠP, Daniel Lipšic, vidí dôvod rušenia inštitúcie v tom, že v posledných rokoch sa riešili kauzy vplyvných ľudí a aj na najvyšších miestach: „Či sa týkali korupcie, organizovaného zločinu, terorizmu, extrémizmu, eurofondových podvodov, najzávažnejšej ekonomickej trestnej činnosti a v posledných tri a pol rokoch tieto kauzy viedli aj na najvyššie poschodia verejného života, biznisu a justície. To je zrejme hlavný dôvod takého expresného zrušenia špeciálnej prokuratúry,“ uviedol.

Fakt, že sa pred Špecializovaný trestný súd v Pezinku začali dostávať aj veľké ryby, ocenil aj riaditeľ mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS), Michal Piška:

„Až 95% korupčných prípadov, ktoré Špeciálna prokuratúra poslala za posledné roky pred Špecializovaný súd v Pezinku, sa skončilo odsúdením. Pred súd sa už konečne dostávajú aj väčšie ryby, čo podporuje argumenty o zmysluplnosti špecializácie a nezávislosti týchto orgánov.” 

Z analýz TIS a Infosecurity vyplýva, že „to boli práve predstavitelia aktuálnej vládnej koalície, ktorí ako opoziční politici prišli s tvrdeniami o politickej motivácii špeciálnej prokuratúry.” Mala to byť reakcia na to, že inštitúcia začala kvôli korupcii stíhať niekoľkých predstaviteľov garnitúry Roberta Fica. Hoci mimovládky výber šéfa ÚŠP  – Daniela Lipšica, od počiatku nepovažovali za „šťastný” pre jeho politické väzby a možné konflikty záujmov, ÚŠP podľa nich dokazoval výsledky.

Kam prejdú prokurátori a spisy z ÚŠP?

„Generálny prokurátor rozhodol o zaradení prokurátorov ÚŠP do organizačných zložiek v prvý pracovný deň po nadobudnutí účinnosti zákonného ustanovenia upravujúceho túto kompetenciu generálneho prokurátora, čo bolo 15. marca 2024,“ priblížila hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová. Zároveň deklarovala, že prokurátori boli zaradení do organizačných zložiek GP tak, ako to ukladá zákon.

Prokurátori ÚŠP boli teda zaradení na jednotlivé oddelenia GP SR, pričom bývalý šéf ÚŠP Daniel Lipšic bol zaradený na legislatívny odbor. Lipšic objasnil, že prokurátori Ondrej Repa, Michal Šúrek či Ladislav Masár smerujú na referát väzenstva. „Berieme to na vedomie, každý si na to môže urobiť svoj názor. Aj na zaradenie, ale aj na spôsob, akým to bolo vykonané,“ podotkol Lipšic. 

Progresívne Slovensko (PS) vyzvalo generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby informoval o kritériách prerozdelenia prokurátorov ÚŠP na  jednotlivých oddeleniach GP. Generálneho prokurátora sa pýta, prečo elitní prokurátori so skúsenosťami v závažných trestných kauzách končia na iných oddeleniach, ktoré s ich praxou majú len málo spoločné. PS zároveň žiada garanciu, že aktuálne zmeny nespôsobia prieťahy v konaniach.

Nové oddelenie závažnej trestnej činnosti

Dvaja prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš požiadali o preloženie na krajskú prokuratúru. Ich žiadosti zatiaľ nebolo vyhovené, čo Lipšic pokladá za „racionálne nepochopiteľné”, keďže príslušnosť ÚŠP prechádza na krajské prokuratúry. 

„Vedenie prokuratúry by malo mať záujem, aby čo najviac ľudí prešlo na krajské prokuratúry, ktoré budú mať našu agendu okrem vecí, ktoré sú rozpojednávané,“ dodal bývalý špeciálny prokurátor.

Na GP má zároveň vzniknúť nové oddelenie závažnej trestnej činnosti. „Presná náplň činnosti zatiaľ nie je určená,“ povedal prokurátor Ján Hrivnák, ktorý by ho mal viesť, s tým, že na oddelení by malo pôsobiť šesť prokurátorov z ÚŠP a dve prokurátorky z generálnej prokuratúry.

Kauzy, v ktorých už bola podaná obžaloba alebo návrh na podanie obžaloby, by mali ostať pôvodným prokurátorom ÚŠP. Ostatné prípady, ktoré sú zatiaľ v štádiu prípravného konania, sa rozdelia medzi krajské prokuratúry po celom Slovensku. GP proklamovala, že garantuje plnenie úloh prokuratúry aj po zrušení ÚŠP. 

Ústavný súd ešte vo veci samej nerozhodol

Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) svojím aktuálnym rozhodnutím ÚS uznal, že parlament mal právo o zrušení ÚŠP rozhodnúť v skrátenom legislatívnom konaní. Uviedol to na sociálnej sieti.

Premiér neskrýval nadšenie, keď na tlačovej konferencii po tom, ako ÚS rozhodol o pozastavení účinnosti niektorých časti novely Trestného zákona, vyhlásil: „Som veľmi spokojný, semenište zla a nenávisti prestane 20. marca existovať. Naplnilo sa programové vyhlásenie vlády.“ 

V skutočnosti sa ÚS k zákonnosti procesu rozhodovania o zrušení ÚŠP ešte vôbec nevyjadril. Ani neposudzoval nezákonnosť skráteného legislatívneho procesu. „Obrovská radosť, že dochádza k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, môže byť dočasná,” poznamenal J. Mazák.

Prečítajte si aj