Slovensko v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy: vláda odkladá povinné hlasovanie o dôvere
Verejný dlh Slovenska v roku 2025 prekročil hranicu 60 % HDP, čím sa krajina ocitla v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť konštatujú, že plánovaná konsolidácia rast dlhu nezastaví. To pre vládu znamená prísne ústavné povinnosti, politický tlak a nevyhnutnosť zásadných rozhodnutí o ozdravení verejných financií. Jedno z najprísnejších sankčných opatrení podľa Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti – hlasovanie o dôvere – vláda už viac ako mesiac odkladá.
Verejný dlh siaha nad 60 %
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na jeseň 2025 odhadovala, že hrubý verejný dlh Slovenska do konca roka 2025 vzrastie na 61,8 % HDP, čím prekoná doterajšie historické maximum z roku 2021. Podľa analytikov RRZ pritom ani plánované konsolidačné opatrenia a nižšie rozpočtové schodky nebudú v najbližších rokoch stačiť na stabilizáciu dlhu, ktorý bude naďalej rásť.
„Bez jasnejšieho ozdravného plánu založeného na konkrétnych a najmä trvalých opatreniach znižujúcich aj mieru verejných výdavkov sa tak odďaľuje riešenie vysokého dlhu. To bude s každým dodatočným odkladom výrazne nákladnejšie nielen ekonomicky, ale aj celospoločensky z dôvodu tzv. konsolidačnej únavy,“ varovali analytici RRZ.
Podľa nich sú z dlhodobého hľadiska pre Slovensko kľúčovým riešením štrukturálne reformy podporujúce rýchlejší hospodársky rast, ktoré by viedli k trvalo vyšším verejným príjmom a zlepšeniu udržateľnosti verejných financií.
Na každého občana pripadá dlh 16 700 eur
Poslanci Národnej rady (NR) SR v októbri schválili štátny rozpočet na rok 2026 so schodkom 5,8 miliardy eur (79 hlasov za, 66 proti). Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy zákonodarcov ešte pred hlasovaním upozornil, že konsolidácia bez reforiem nefunguje a väčšina opatrení zameraných len na zvyšovanie príjmov môže utlmovať hospodársky rast.
Podľa jeho slov, na každého občana pripadá dlh 16 700 eur, zatiaľ čo náklady na obsluhu dlhu budú tento rok okolo 2 miliardy eur. Andrassy zdôraznil, že na zníženie dlhu a zabezpečenie udržateľných financií bude potrebný štrukturálny prístup a ďalší, 4. konsolidačný balík, pričom varoval pred rizikom konsolidačného vyčerpania.
„Získané zdroje boli a budú využité primárne na prevádzku štátu, trináste a aj predčasné dôchodky. Prípadná rezignácia vlády na zásadnú reformu štátu môže byť negatívnym signálom. Vo verejnosti môže nastať konsolidačná únava. Opatrenia, ktoré sú pre udržateľné verejné financie Slovenska potrebné, budú verejnosťou odmietané,“ uviedol Andrassy v pléne parlamentu.
Ústavný zákon o dlhovej brzde
Podľa aktuálnej prognózy RRZ sa verejný dlh nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy a tento stav má pretrvať aj v nasledujúcich rokoch, a to aj v prípade razantnejšej konsolidácie. V praxi to znamená, že štát bude viazaný rozsiahlymi obmedzeniami a povinnosťami – tzv. dlhovou brzdou. Cieľom je stabilizovať verejné financie a posilniť fiškálnu disciplínu.
Dlhová brzda je ústavný mechanizmus na kontrolu zadlžovania štátu. Upravený je Ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vznikol v reakcii na finančnú krízu okolo roku 2011, najmä na grécku dlhovú krízu, ktorá otriasla dôverou investorov v eurozónu.
Podľa experta na finančné právo Mateja Kačaljaka sa v minulosti ukázalo, že krajiny bez dôveryhodných a transparentných fiškálnych pravidiel môžu čeliť prudkému zdraženiu financovania dlhu.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje maximálny limit dlhu verejnej správy. Ak sa dlh približuje k tomuto limitu alebo ho prekročí, automaticky sa spúšťajú sankčné a korekčné opatrenia, ktoré majú prinútiť vládu k ozdraveniu verejných financií a zabrániť neudržateľnému zadlžovaniu.
22. novembra sa naplno spustila dlhová brzda
„Ak výška dlhu dosiahne 60 percent podielu na hrubom domácom produkte a viac, vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery vláde,“ píše sa v ústavnom zákone. Okrem tejto prísnej sankcie sa aktivujú aj ďalšie.
Od 22. novembra je zmrazená premiérska rezerva. V tento deň totiž prestala platiť dvojročná výnimka, ktorá zabezpečuje akúsi dočasnú imunitu počas dvoch rokov po vyslovení dôvery novej vláde.
„Vláda sa v okamihu, keď máme extrémne vysoký dlh, musí spýtať parlamentu, či má mandát ďalej vládnuť. S ohľadom na tento účel by dávalo zmysel to vykladať aj tak, že to musí urobiť bezodkladne. Nieže sa spýta o rok, keď už to nebude vôbec relevantné,“ vysvetlil pre portál aktuality Kačaljak.
Okrem toho bude platiť aj sankcia zmrazených platov pre členov kabinetu až do konca volebného obdobia. Vláda musí predkladať NR SR návrhy opatrení na zníženie dlhu každý rok, obvykle v novembri alebo decembri.
V roku 2026 bude vláda povinná požiadať parlament o vyslovenie dôvery bezodkladne aj po zverejnení výšky dlhu v apríli 2026 a predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet s nerastúcimi výdavkami do 15. októbra.
Obchádzanie dlhovej brzdy?
„Ústavný zákon budeme rešpektovať v termíne, ktorý vláda uzná za adekvátny,“ uviedol začiatkom decembra priemier Robert Fico (Smer-SD) s odôvodnením, že ústavný zákon konkrétne nešpecifikuje časový rámec, počas ktorého by si vláda mala túto ústavnú povinnosť splniť.
Vládny kabinet zatiaľ návrh neprebral ani na svojom poslednom zasadnutí, pričom podľa premiérových slov si vláda plne uvedomuje povinnosť konať, no čaká na „vhodný moment“.
Ani odborníci sa nezhodujú v tom, dokedy má vláda konať. Časť právnikov hovorí o okamžitej povinnosti, iní pripúšťajú lehotu približne 30 dní. RRZ zdôrazňuje, že ústava spravidla neuvádza presné termíny, no vyžaduje bezodkladné konanie, ktoré by malo byť rešpektované.
„Rovnako ako po parlamentných voľbách dosluhujúca vláda dáva na prvej schôdzi parlamentu demisiu a rovnako sa lehota nepíše v zákone. Tá bezodkladnosť tam je a má sa dodržiavať,“ objasnil hlavný analytik RRZ Viktor Novysedlák.
Podľa Kačaljaka, ak by vláda nekonala, možnou nepriamou sankciou by mohlo byť aj to, že parlament sám otvorí konanie o vyslovení dôvery vláde.
„Vláda sa zodpovedá parlamentu. Vo vyspelej parlamentnej kultúre by parlament takúto nečinnosť vnímal ako urážku a vládu by „upratal“ bez ohľadu na politické zloženie,“ uviedol.
Podľa Blcháča RRZ zbytočne vytvára tlak
Predseda poslaneckého klubu Smer-SD Ján Richter v relácii O 5 minút 12 na STVR vyhlásil, že vláda nechce zbytočne predlžovať povinnosť žiadať dôveru kvôli dlhovej brzde.
„Pokiaľ dobre viem, ústava presne nehovorí, či to má byť na druhý deň alebo do akého obdobia. Ale ani našim záujmom asi nie je tieto veci zbytočne predlžovať a naťahovať. Ja reálne predpokladám, že sa môže stať, že to bude ešte na tejto schôdzi,“ povedal ešte 30. novembra. Napokon však k hlasovaniu o dôvere vlády na otvorenej schôdzi nedošlo.
„Počuli sme vyjadrenie pána predsedu vlády, že problém s požiadaním o dôveru nemá. Dokonca to môže spojiť s hlasovaním o niektorom z vládnych návrhov zákona. My v Hlase s tým nemáme problém, ani koalícia s tým nemá problém,“ uviedol koaličný poslanec Ján Blcháč (Hlas-SD).
Podľa neho RRZ zbytočne vytvára tlak, keď hovorí o povinnosti konať „bezodkladne“. Poukázal na to, že zákon neustanovuje konkrétnu lehotu, a dodal, že ak by bol v zákone presne určený termín (napríklad jeden mesiac), vláda by podľa neho už konala.
Opozícia sa obáva nekonečného odsúvania hlasovania
Opozícia konštatuje, že sa v prípade odkladu alebo nevhodného postupu vlády pri žiadosti o vyslovenie dôvery obráti na Ústavný súd SR. Podobné podania sa pripravujú aj kvôli dlhodobému (vyše roka) odkladaniu rokovania o opozičných návrhoch na vyslovenie nedôvery konkrétnemu ministrovi alebo celej vláde.
Vláda môže hlasovanie o dôvere spojiť aj s hlasovaním o návrhu zákona. Takúto možnosť kritizuje líder opozičnej SaS Branislav Gröhling.
„Ak to premiér s niečím spojí, tak je to vyslovene iba zbabelosť. Pretože si nie je istý, že by dostal dôveru vláde, pretože sú tak rozhádaní a majú také problémy… Takže nemajú odvahu, aby prišli samostatne s takýmto návrhom do parlamentu,“ vyhlásil koncom novembra.
V najbližších týždňoch sa teda ukáže, či sa dlhová brzda stane skutočným nástrojom fiškálnej disciplíny, alebo len nedotiahnutým ústavným pravidlom, ktorého plnenie možno politicky obísť.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.