Domov, Svet » EÚ

Europoslankyňa Yar: Čím je EÚ rozdelenejšia, tým je ľahším terčom. Potrebuje skutočný jednotný trh a spoločnú obranu (Rozhovor)

Európska únia (EÚ) dnes čelí naraz viacerým výzvam – od energetickej závislosti cez bezpečnostné riziká až po rastúce kybernetické hrozby. Ako však upozorňuje europoslankyňa Lucia Yar (Progresívne Slovensko/Obnovme Európu), schopnosť efektívne reagovať často naráža na limity samotnej Únie, ale aj na neochotu či rozdielne záujmy členských štátov.

V rozhovore pre Epoch Times Slovensko približuje, prečo je podľa nej zásadné posilňovať jednotný trh, spoločnú obranu aj energetickú spoluprácu. Poukazuje pritom na to, že rozdelená Európa je slabšia nielen voči externým hrozbám, ale aj pri presadzovaní vlastných záujmov. Práve väčšia koordinácia a dôslednejšie napĺňanie spoločných stratégií môžu podľa nej rozhodnúť o tom, či bude EÚ v budúcnosti skutočne bezpečným a sebestačným priestorom.

Epoch Times Slovensko: EÚ sa snaží posilniť svoju energetickú nezávislosť. Myslíte si, že súčasné kroky stačia, alebo je naďalej príliš závislá od externých dodávok plynu a ropy?

Lucia Yar: Vždy sa dá, samozrejme, robiť viac. EÚ má však len isté, v podstate obmedzené možnosti, ktoré vyplývajú zo zmlúv. Krajiny môže koordinovať, môže pomáhať vytvoriť priaznivé regulačné prostredie, prepájať siete, prípadne vyrovnávať zásoby, ale reálne zavádzanie opatrení v energetike je na konci dňa na pleciach členských štátov. Tie majú kontrolu nad kľúčovými národnými otázkami, ako je výber energetického mixu, teda z čoho energiu vyrobia. Samé si teda vyberajú, „z čoho“ energiu vyrobia, zatiaľ čo EÚ nastaví „ako“ má trh fungovať a aké čisté má byť prostredie. EÚ teda môže iba tlačiť na to, aby naše závislosti na externých dodávateľoch boli postupne čo najmenšie. A o to sa snažíme aj z europarlamentu.

Konflikty na Blízkom východe často ovplyvňujú migráciu a ceny energií. Ako by mala EÚ reagovať, aby predchádzala negatívnym dopadom na európsku bezpečnosť?

Čo najviac sa koordinovať. Päťstomiliónový trh s 27 krajinami je veľká hybná sila. V prvom rade má preto EÚ robiť všetko preto, aby sme dokončili tvorbu skutočného jednotného trhu. No a po druhé, potrebujeme dobudovať našu spoločnú obranu a silný európsky pilier v rámci NATO. Znamená to sebestačnosť a splatenie nášho dlhu za mier. To, že sme sa spoliehali na Spojené štáty, alebo na to, že v Európe nemôže byť vojna, a nechali naše bezpečnostné kapacity padnúť na kolená, znamená, že to teraz bude drahšie, ako sme boli zvyknutí.

Aj preto potrebujeme investovať do našej obrany, zlepšiť koordináciu v obrannom priemysle a dbať na to, aby ľudia nemali pocit, že sa dnes nabaľujú na vojne bohaté zbrojovky – čo sa, bohužiaľ, deje hlavne na slovenskom rezorte obrany. V otázkach bezpečnosti má však EÚ len minimálne kompetencie a obrana a bezpečnosť ostávajú v prvom rade národnou doménou. Aj preto treba od našej vlády žiadať aktivitu, expertnosť a transparentnosť. Rozbíjanie jednoty v EÚ nepomôže ani európskej bezpečnosti a už vôbec nie Slovensku.

Ako hodnotíte súčasný legislatívny rámec EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti? Je primeraný alebo zaostáva za rýchlo sa vyvíjajúcimi modernými hrozbami?

EÚ koordinácia sa dnes snaží zabezpečovať účinnú a efektívnu reakciu na rozsiahle kyberneticko-bezpečnostné incidenty. Podporuje tiež spoluprácu medzi civilnými a vojenskými aktérmi a spúšťa tiež rôzne aktivity v prípade kybernetickej krízy. Najdôležitejšie celoeurópske usmernenia máme cez tzv. smernicu NIS2, vďaka ktorej musia firmy povinne nahlasovať incidenty a zavádzať prísne bezpečnostné opatrenia. Druhý, tzv. Akt o kybernetickej odolnosti, stanovuje povinné bezpečnostné požiadavky pre všetky digitálne produkty v EÚ (hardvér aj softvér).

V kybernetickej bezpečnosti teda EÚ pomáha opäť skôr podporovať spoluprácu medzi vojenskými a civilnými zložkami. Implementácia je však opäť hlavne na členských krajinách. Ak máme niekde čiernu dieru – a tou môže byť dnes aj taká vláda, ktorá sa spája a koordinuje napríklad s Ruskom – má problém celá EÚ.

Mnohí kritici tvrdia, že politické záujmy jednotlivých členských štátov brzdia jednotnú obrannú politiku. Ako by ste presvedčili verejnosť o potrebe jednotnej stratégie?

My jednotnú stratégiu v EÚ máme, avšak len na papieri. V praxi sme donedávna videli, ako napríklad Viktor Orbán bránil napríklad vyplateniu peňazí z Európskeho mierového nástroja pre Slovensko za to, že za predchádzajúcej vlády pomáhala vojensky Ukrajine. Čím sme rozdelenejší, tým sme pre kohokoľvek mimo EÚ ľahkým terčom. Čím viac v EÚ spolupracujeme, tým sme silnejší, nakupujeme vo väčšom a teda lacnejšie, procesy prebiehajú rýchlejšie, sme akceptovateľnejším vyjednávačom a len tak si na nás nikto netrúfne. To je základná matematika, aby sme mali nielen jednotnú stratégiu v oblasti obrany, ale ju aj napĺňali.

Ak by došlo k dramatickému narušeniu energetických dodávok, ktoré urgentné politické opatrenia by ste odporučili EÚ na zabezpečenie stability?

EÚ má v prípade energetickej krízy už existujúce mechanizmy, ktoré sa osvedčili počas poslednej energetickej krízy v roku 2022. Ide o kombináciu opatrení, ktoré začínajú zásobami, spoločnými nákupmi energií, cez stropovanie cien, solidaritu medzi členskými štátmi, až po dlhodobejšie opatrenia, ktoré robia krajiny postupne, ako diverzifikácia zdrojov alebo celkové znižovanie dopytu po neobnoviteľných zdrojoch. Aj preto v EÚ potrebujeme na túto hrozbu – ktorú krajiny ako Rusko využívajú dokonca ako hybridnú zbraň voči EÚ – reagovať spolu a nástrojmi, ktoré máme. Aj preto v EÚ riešime RePowerEU či Zelenú dohodu, ktoré sú určené presne na to, aby sme sa aj po energetickej stránke cítili v Európe v bezpečí.

Ako by ste zhodnotili spoluprácu členských štátov pri ochrane kritickej infraštruktúry a odolnosti voči hybridným hrozbám?

Nie je ideálna, ale vďaka EÚ sa zlepšuje. Do júla 2026 majú podľa dohody v EÚ členské štáty identifikovať svoje kritické subjekty v 11 sektoroch (energetika, doprava, bankovníctvo, zdravotníctvo, digitálna infraštruktúra, atď.) a prijať národné stratégie odolnosti. Štáty si tiež vďaka EÚ vymieňajú informácie o rizikách a pri cezhraničných incidentoch spolupracujú. Existuje napríklad aj platforma pre zdieľanie osvedčených postupov a riešenie problémov. Európska komisia tiež organizuje cvičenia na testovanie fyzickej a kybernetickej odolnosti pri cezhraničných incidentoch.

V súvislosti s medzinárodnými konfliktmi – akú rolu by mala EÚ zohrávať v prevencii kríz a podpore mierových iniciatív na Blízkom východe?

Ak by mala dostatok financií a politickú podporu od volených politikov, hlavne z národných vlád, mohla by konať asertívnejšie. Dnes má EÚ v tejto oblasti kompetenciu koordinovať krajiny, nabádať na diplomatické cesty, využívať svoje diplomatické zložky, europarlament môže vydávať maximálne rezolúcie a upozorňovať, a podobne. Ale skutočnú aktivitu ako jeden celok môže vyvinúť, len ak sa 27 členských krajín dohodne na postupe. A ten napríklad donedávna zastavoval Viktor Orbán. Robert Fico zas sľubuje, že po ňom preberie štafetu. Ja verím, že EÚ má na viac, ale musíme si aj my uvedomiť, že Slovensko bude oveľa silnejšie, keď bude súčasťou silnej Európskej únie, ktorá je jednotná a má aj hlas, čo niečo znamená. Kakofónia totiž nemôže pomôcť nájsť mierové riešenia ani na Blízkom východe, ani nikde inde.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK