Vláda odklepla zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Parlament bude o tom hlasovať v skrátenom konaní
Vláda Roberta Fica (Smer-SD) spustila jeden z najdiskutovanejších krokov tejto jesene – rozhodla o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Inštitúciu, ktorá mala chrániť whistleblowerov a posilňovať boj proti korupcii, nahradí nový úrad. Tým dôjde k zmene aktuálneho vedenia. Toto rozhodnutie vyvolalo kritiku zo strany opozičných strán, neziskových organizácií a právnickej komunity. Varujú pred tým, že nový návrh zákona môže znížiť rozsah ochrany oznamovateľov, byť v rozpore s právom EÚ a ohroziť bezpečnosť dát.
Zrušený úrad bude nahradený
Okolo Úradu na ochranu oznamovateľov sa strhla búrlivá diskusia. Vládny kabinet na mimoriadnom rokovaní 22. novembra rozhodol o jeho zrušení a nahradení novou inštitúciou s názvom Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Návrh presadil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Vláda zároveň odklepla aj skrátené legislatívne konanie o návrhu.
„Cieľom je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany,“ zdôvodnil rezort vnútra svoj návrh v predkladacej správe.
Vláda chce novým úradom nahradiť existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a zároveň naň presunúť aj agendu odškodňovania obetí z ministerstva spravodlivosti. Rezort to odôvodňuje tým, že súčasný zákon má aplikačné problémy a nedostatočne chráni práva zamestnávateľov.
Podľa ministerstva plánovaná centralizácia zvýši efektivitu inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorá je v súčasnosti rozdelená medzi viaceré štátne orgány.
„Zavádza sa tak mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Týmto krokom sa odstráni nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa,“ uviedol rezort.
Podľa Dlugošovej ide o zbavenie sa nepohodlného vedenia
Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová tvrdí, že vláda transformáciou úradu sleduje jeho odstránenie bez zákonného či vecného dôvodu. Týmto krokom podľa nej Ficov kabinet ohrozuje nezávislosť, stabilitu a funkčnosť systému ochrany oznamovateľov.
„Vnímam to ako snahu politikov zmenami oslabiť úrad a jeho nezávislosť v rozhodovaní,“ napísala 22. novembra v tlačovej správe.
Podľa nej vládni predstavitelia týmto krokom podkopávajú dôveru verejnosti v schopnosť štátu zabezpečiť spravodlivé a bezpečné prostredie pre oznamovateľov. Dlugošová je presvedčená, že toto rozhodnutie súvisí s tým, že úrad uložil ministerstvu vnútra tri pokuty a upozorňoval na negatívne dopady pripravovaných zmien zákona.
Predsedníčka úradu skonštatovala, že ak by vláda skutočne chcela zefektívniť inštitucionálnu ochranu, stačilo by novelou rozšíriť kompetencie súčasného ÚOO aj na ochranu obetí trestných činov. Podľa nej rušenie úradu zároveň ohrozuje bezpečnosť dát oznamovateľov.
„Účelová zmena osôb vo vedení, ktoré sa budú môcť oboznamovať s citlivými dátami oznamovateľov, predstavuje zásah do integrity činnosti úradu aj narušenie dôvernosti doterajších konaní. Občan nemôže veriť štátu, ktorý si mení pravidlá podľa momentálnych politických potrieb a oznamovatelia si nemôžu byť istí ani tým, že ich osobné dáta nebudú politicky zneužité,“ uviedla.
Karas: Minister v tichosti likviduje úrad, od ktorého dostal tri pokuty
Podľa podpredsedu KDH Viliama Karasa sa minister vnútra zbavuje nezávislého kontrolného orgánu, ktorý mu dokazoval nezákonné postupy, napríklad v kauze čurillovcov.
„Toto už nie je len zlý manažment, ale otvorený útok na nezávislý kontrolný mechanizmus. Šutaj Eštok neruší úrad preto, aby systém fungoval lepšie – ruší ho preto, aby už nemal kto dohliadať na jeho nezákonné postupy,“ napísal Karas na sociálnej sieti krátko potom, ako vládny kabinet schválil zrušenie ÚOO.
Strana SaS zdôraznila, že úrad bol dôležitou inštitúciou pre boj s korupciou. Okrem toho upozornila, že všetky citlivé údaje o oznamovateľoch by mohli skončiť pod kontrolou vládnej koalície.
„Kto sa teraz obráti na úrad s dôverou, že ich bude chrániť? Keď všetky dáta, ktoré o oznamovateľoch má tento úrad, sa poskytnú tejto vládnej koalícii so všetkými citlivými dátami aj o prípadoch, o ktorých mal ešte len rozhodnúť,“ zhrnula na brífingu podpredsedníčka SaS Mária Kolíková.
Podľa ministra Šutaja Eštoka pripravované zmeny naopak posilnia ochranu obetí a poctivých oznamovateľov. „Končí sa obdobie, keď sa pod štatútom oznamovateľa skrývali ľudia obvinení z trestnej činnosti. Vzniká nový, integrovaný a funkčný úrad, ktorý spojí dnes rozhádzané kompetencie a prestane byť politickou trúbou opozície,“ uviedol 26. novembra na Facebooku.
Progresívne Slovensko (PS) hovorí o pomste vlády, ktorá má za cieľ zastrašiť oznamovateľov korupcie a oslabiť ich ochranu.
„Je to jediný spôsob, akým v súčasnosti vedia odstrániť predsedníčku úradu, ktorej funkčné obdobie by inak skončilo v roku 2028. Zabezpečia si, že budú mať nielen nový úrad, ale že tam dosadia svojho nominanta na sedem rokov, ktorý bude znova neodvolateľný budúcou vládou,“ skonštatovala poslankyňa PS Zuzana Števulová.
Úradu sa zastala advokátska komora
Okrem mimovládnych organizácí, ktoré spustili lavínu kritiky, Slovenská advokátska komora (SAK) tiež výrazne spochybňuje zámer vlády zrušiť ÚOO. Podľa nej neexistuje žiadna spoločenská ani odborná potreba na jeho nahradenie novým úradom.
„Podľa názoru SAK ÚOO plní nenahraditeľnú funkciu v boji proti korupcii a za niekoľko rokov svojej existencie preukázal svoje opodstatnenie efektívnou zákonnou činnosťou,“ uviedla 24. novembra komora vo svojom stanovisku s tým, že doteraz neprebehlo žiadne hodnotenie fungovania úradu, ktoré by opodstatňovalo jeho okamžité zrušenie a nahradenie pôvodného manažmentu.
SAK vyzvala na to, aby akýmkoľvek zmenám vrátane rušenia alebo zakladania úradov prechádzala odborná diskusia a poctivá analýza.
„Na skrátené legislatívne konanie podľa názoru SAK nie sú splnené podmienky. Domnievame sa, že prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní bez relevantných dôvodov môže v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR otvoriť diskusiu o súlade takéhoto postupu s Ústavou SR,“ naznačila SAK.
Komora uviedla, že navrhovaná zmena zúži rozsah ochrany oznamovateľov voči protiprávnej činnosti ich zamestnávateľov a vytvorí nesúlad so záväzkami SR voči EÚ. Zároveň spôsob zmeny vedenia úradu podľa SAK nerešpektuje inštitucionálnu nezávislosť ÚOO.
Generálny prokurátor poukázal na problémy návrhu
Na stranu kritikov návrhu sa postavil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, pričom vyjadril nesúhlas so zrýchleným legislatívnym procesom.
„Na skrátené legislatívne konanie nevzhliadam splnené zákonné podmienky,“ uviedol 22. novembra na sociálnej sieti.
V stredu 26. novembra Žilinka informoval o doručení listu predsedovi Národnej rady (NR) SR Richardovi Rašimu (Hlas-SD), v ktorom ostro skritizoval návrh zákona o novom úrade. Vytýčil v ňom tri hlavné problémy vládneho návrhu.
„V liste som vyslovil názor, že navrhovateľ zvolil neštandardný spôsob kreovania Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti (v právnom štáte by dôvodom zrušenia existujúceho štátneho orgánu nemalo byť rozšírenie jeho kompetencií či reakcia na poznatky aplikačnej praxe), zúžil ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bez zreteľa na právo Európskej únie a nerešpektoval princípy právneho štátu, najmä princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj zákaz retroaktivity právnych noriem a princíp legitímneho očakávania,“ zhrnul Žilinka.
Rýchlopečené zmeny sleduje aj Komisia
Hovorca Európskej komisia (EK) 24. novembra avizoval, že Komisia bude od Slovenska žiadať vysvetlenie k vládnemu návrhu zrušiť ÚOO a nahradiť ho novým úradom.
„Sme si vedomí, že slovenská vláda predložila návrh zákona, ktorý má byť v parlamente prijatý v skrátenom legislatívnom konaní. Samozrejme, že po prijatí zákona ho budeme analyzovať,“ povedal.
Dodal, že smernica EÚ vyžaduje od členských štátov, aby na prijímanie a prešetrovatie podnetov oznamovateľov zriadili nezávislý orgán. Preto sa EK obráti na Slovensko a vyžiada si vysvetlenie k plánovaným zmenám.
Premiér Fico sa v rovnaký deň vyjadril, že úroveň ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti zostane nezmenená. „Len navrhujeme zmeniť štruktúru úradu a pridať mu ďalšie kompetencie v oblasti ochrany obetí trestných činov,“ uviedol.
Úrad zakladala predchádzajúca Ficova vláda
Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) bol zriadený zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti prijatým v roku 2019.
„Dnes platný zákon o ochrane oznamovateľov pochádza z dielne úradu vlády v čase tretej vlády premiéra Roberta Fica. V parlamente bol prijatý v roku 2019, teda za vlády premiéra Petra Pellegriniho,“ zhrnul svoju krátku históriu ÚOO.
Zákon, na základe ktorého vznikol úrad, teda schválil parlament v čase, keď vládla koalícia Smeru, Mostu-Híd a SNS so súčasným prezidentom ako predsedom vlády. Sfunkčnený však bol až po zvolení svojej prvej predsedníčky, v septembri 2021.
„Národná rada schválením zákona zriadila Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. Bola to aj osobná iniciatíva Roberta Fica ešte ako premiéra, prezentovaná ako príspevok jeho vlády k boju proti korupcii,“ opísala 27. júna 2019 na svojom facebookovom profile exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá bola v tom čase nezaradenou poslankyňou.
Už v roku 2019 sa snažil parlament zvoliť predsedu ÚOO. Vtedajší poslanci vyberali z dvoch kandidátok, ktoré navrhla vláda po transparentom výberovom konaní na predsedu úradu. Adeptkami v tom čase boli Zuzana Dlugošová a Monika Filipová.
Zuzana Dlugošová sa stala prvou predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov napokon až vo februári 2021.
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?