Streda 24. apríla, 2024
(Zľava) minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) si podáva ruku s bývalým prezidentom Policajného zboru a súčasným poslancom NRSR Tiborom Gašparom (Smer-SD). (FOTO TASR - Jakub Kotian)
,

O čo ide v prípade ministra Šutaja Eštoka a skupiny čurillovcov? (Analýza)

Nový minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok sa ešte poriadne nezabýval vo svojej novej kancelárií šéfa rezortu, no už stihol dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby celkovo 32 policajtov. Potvrdzuje to aj tlačová správa na stránke rezortu vnútra:

„Celkový počet policajtov, u ktorých bol vydaný personálny rozkaz, ktorým sa rozhodlo v súlade so zákonom o štátnej službe o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, tak k dnešnému dňu predstavuje 32 policajtov.“

Tridsaťšesťročný nominant politickej strany HLAS – sociálna demokracia, absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa pri tomto konaní odvoláva na zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. Na svojom FB profile uviedol:

„Tak, ako som sľúbil, tak aj konám. Aj preto som včera postavil mimo službu ďalších 20 príslušníkov polície, voči ktorým bolo vznesené obvinenie pre úmyselný trestný čin. Zároveň som dnes vydal personálne rozkazy 6 policajtom, u ktorých bolo prijaté dočasné personálne opatrenie, ktorého účinnosť skončí právoplatným skončením trestného konania…Je absurdné, aby policajt, ktorý má pomáhať a chrániť, bol obvinený z úmyselnej trestnej činnosti. Preto je zarážajúce, že doposiaľ to ani jeden z mojich predchodcov neriešil a keď aj, tak len veľmi povrchne.“ obhajuje tak svoje konanie Šutaj Eštok a naráža pri tom na nečinnosť predchodcov R. Mikulca, či Ľ. Ódora.

Súlad so zákonom o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru?

Matúš Šutaj Eštok dodržiava literu zákona a odvoláva sa konkrétne na ustanovenie § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie upravuje dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin. Odsek dva toho istého paragrafu ďalej dopĺňa, že výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie na šesť mesiacov. Túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister do právoplatného skončenia trestného stíhania policajta. 

Čurillovci

Prvých šesť policajtov, ktorých Šutaj Eštok postavil mimo službu, nesú jednotný názov ako policajti okolo vyšetrovateľa Jána Čurilu tzv. čurillovci. Ako uvádza Nadácia zastavme korupciu, čurillovci pomohli rozpliesť najzávažnejšie zločinecké skupiny ako sú Takáčovci, Piťovci. Objasnili desiatky vrážd. Ale dovtedy o nich nik nepočul. Nik sa o nich nezaujímal. Záujem začali vzbudzovať až keď začali vyšetrovať korupciu na najvyšších miestach.

Ján Čurilla, riaditeľ odboru Bratislava národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru – aktuálne dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,  ako vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), pracoval na viacerých závažných prípadoch smeráckych nominantov. Spolu s podriadenými policajtmi boli na jeseň  2021 obvinení pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti a ich prípad sa stal súčasťou tzv. vojny v polícii. Diana Santusová, exšéfka tímu Oblúk, ktorý začal trestne stíhať vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu v roku 2021, sa teraz stala novou riaditeľkou odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii na Úrade inšpekčnej služby. Pričom aj Diana Santusová mala čeliť trestnému stíhaniu, ktoré bolo podľa trend.sk údajne zastavené.

Vyšetrovanie Čurillovcov však viac ako dva roky viedol vyšetrovateľ inšpekcie Michal Kulich, o ktorého vylúčení z vyšetrovania len niekoľko týždňov dozadu rozhodol jeho nadriadený Miroslav Kulich, o čom informoval advokát čurillovcov, Peter Kubina.

Michal Kulich je z prípadu vylúčený pre jeho zaujatosť pre preukázaný priateľský vzťah k poškodenej strane a naopak otvorene nepriateľský vzťah k jednému zo spoluobvinených. Toto rozhodnutie je právoplatné. Podľa § 32 ods. 5 Trestného poriadku žiadny úkon urobený vylúčenou osobou nemôže byť podkladom pre rozhodnutie v trestnom konaní.

„To znamená, že všetky rozhodnutia vyšetrovateľa vydané v doterajšom priebehu konania – vrátane uznesnení o začatí trestného stíhania a uznesení o vznesení obvinenia – sú týmto nezákonné a musia byť v celom rozsahu zrušené.” uvádza Kubina na svojom FB. Návrh na zrušenie všetkých rozhodnutí a uznesení advokát Peter Kubina už podal a čaká sa na rozhodnutie dozorujúceho prokurátora v tejto veci. Prípad čurillovcov sa tak mohol dostať do štádia pred vznesením obvinenia, pred začatím trestného stíhania.

Avšak prípadu sa v tomto štádiu chopil generálny prokurátor, Maroš Žilinka, ktorý odňal prípad krajskej prokuratúre Bratislava a pridelil ho krajskej prokuratúre Trnava, o čom infomoval TASR

Podľa Žilinku: „Bezprostredne nadriadení policajti Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) v prebiehajúcom trestnom stíhaní mali procesné postavenie svedka a v takom postavení aj vypovedali, v dôsledku čoho mali byť pre zaujatosť vylúčení z rozhodovania o podaných sťažnostiach.”

Teda podľa Žilinku bol zaujatý ten policajt, ktorý rozhodoval o zaujatosti vyšetrovateľa Michala Kulicha. Žilinka avizoval vyvodenie zodpovednosti za porušenie povinností prokurátora a uložil svojmu prvému námestníkovi, aby dôkladne preskúmal zákonnosť rozhodnutí v tomto prípade.

„Zákon bude platiť pre všetkých rovnako. Či sa týka Čurillovcov, alebo Janka Hraška.”

Toto je zásada, ktorou sa chce riadiť nový minister vnútra vlády na čele s Róbertom Ficom. „Ak mi raz zákon prikazuje postaviť trestne stíhaných policajtov mimo službu, potom ho budem rešpektovať – a je mi jedno, či sa týka čurillovcov, alebo Janka Hraška alebo kohokoľvek iného,” uvádza Šutaj Eštok na svojom FB profile. Opomenul sa však obrátiť na Úrad na ochranu oznamovateľov.

Mal sa Šutaj Eštok najskôr obrátiť na Úrad na ochranu oznamovateľov?

Minister vnútra síce postupuje v zmysle zákona o štátnej službe policajtov, na druhej strane sa dostáva do kolízie so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (zákon č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Dotknutí policajti totiž ešte pred vydaním personálnych rozkazov od ministra vnútra získali status chráneného oznamovateľa v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti opatrením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.

Akonáhle osoba získa  postavenie chráneného oznamovateľa, na to, aby zamestnávateľ mohol urobiť akékoľvek pracovnoprávne úkony, medzi ktoré je možné zaradiť aj vydanie personálneho rozkazu, musí byť udelený predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov.

V preklade to znamená, že policajtom bola poskytnutá ochrana pred diskrimináciou zo strany ministra vnútra z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, avšak Šutaj Eštok úrad na ochranu oznamovateľov obišiel a personálne rozkazy rozdal bez predchádzajúceho súhlasu úradu.

Podľa stanoviska Úradu na ochranu oznamovateľov, minister obísť úrad nemal:
„Ministerstvo vnútra postavilo mimo služby niekoľkých príslušníkov NAKA – s odvolaním sa, že je to v dôležitom záujme štátnej služby - na základe vlastného posúdenia. V takom prípade zákon o ochrane oznamovateľov vyžaduje predchádzajúci súhlas úradu s pracovnoprávnym úkonom. Ministerstvo vnútra SR sa malo obrátiť na Úrad na ochranu oznamovateľov predtým, ako pozbavilo výkonu štátnej služby príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry, ktorí majú tzv. status chráneného oznamovateľa.”

Právny zástupca Jána Čurilu, Peter Kubina, ako jediný spôsob nápravy súčasného stavu vidí v riadnom požiadaní Úradu na ochranu oznamovateľov o vydanie predchádzajúceho súhlasu s vydaním personálneho rozkazu. A až po prípadnom udelení súhlasu zo strany Úradu na ochranu oznamovateľov na tento pracovnoprávny úkon by bolo zákonné vydať platný personálny rozkaz.

Policajti pozbavení výkonu štátnej služby sa obrátili na Mestský súd

Policajti, ktorí boli dočasne pozbavení výkonu štátnej služby, sa preto obrátili na Mestský súd Bratislava IV, ktorý už v dvoch veciach vydal neodkladné opatrenie podľa ktorého môžu policajti ďalej pôsobiť vo svojej funkcii. Mestský súd vyhovel návrhom dotknutých policajtov a konštatoval, že ministerstvo sa musí zdržať personálnych rozhodnutí voči chráneným oznamovateľom. 

Rozhodnutia sú zatiaľ neprávoplatné. Minister vnútra sa voči nim odvolal a prípad sa tak posúva na krajský súd. Šutaj Eštok spochybňuje príslušnosť súdu v tejto veci rozhodovať. „V takýchto veciach je jediný oprávnený správny súd. Došlo k rozhodnutiu nie správneho, ale mestského súdu, ktorý nemá kompetenciu ani príslušnosť konať,“ vyhlásil minister Šutaj Eštok, pričom avizoval možný disciplinárny postih pre sudcu.

Vo veci Jána Čurillu Mestský súd Bratislava IV návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Ten istý súd, avšak iný sudca, konkr. sudkyňa (Zuzana Husová) mala v tejto veci podobný názor ako minister vnútra, a teda že právomoc rozhodovať by mal mať v tejto veci správny súd a Ján Čurilla by mal využiť inštitút Správnej žaloby. Súd v odôvodnení rozhodnutia naviac uvádza, že podľa neho aj zákon o štátnej službe policajtov aj zákon o ochrane oznamovateľov sú zákonmi lex specialis rovnakej právnej sily. Preto výklad, či a ktorý z týchto dvoch predpisov je dôležitejší, bude otázkou vo veci samej v konaní pred správnym súdom alebo prípadne pred Ústavným súdom.

Na jednej strane stojí záujem na ochrane oznamovateľa protispoločenskej činnosti a na strane druhej je to záujem štátu, fyzických a právnických osôb na tom, aby službu policajta nevykonávali osoby, proti ktorým je vedené trestné stíhanie. Ide o kolíziou dvoch legitímnych záujmov.

Toto protichodné rozhodnutie Mestského súdu IV. je tiež zatiaľ neprávoplatné, tentokrát riadny opravný prostriedok – plánoval využiť pán Čurilla, zastúpený advokátom Petrom Kubinom. 

Niekoľkodňové odvolávanie Šutaja Eštoka

Matúš Šutaj Eštok v súvislosti s čistkami v polícii v parlamente čelil svojmu prvému odvolávaniu. Opozícia mu vyčítala zastrašovanie sudcov, obchádzanie úradu na ochranu oznamovateľov v prípade policajtov, ktorí získali status chráneného oznamovateľa a nezabezpečenie podkladov k rozhodnutiu pred vydaním personálnych rozkazov.

Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka na svojom FB profile uviedol:
„Pán Šutaj Eštok sa ministrom nikdy nemal stať. Nemá na to osobnostnú ani profesionálnu výbavu. Verne slúži Robertovi Ficovi, je jeho nástrojom pomsty a symbolom ohrozenia právneho štátu. Jeho aroganciu a neschopnosť by sme možno ešte prežili. Minister, ktorý už prvými krokmi obchádza zákon, šikanuje a robí čistky v polícii a vyhráža sa nezávislým súdom, však vo svojej funkcii nemá čo robiť.”

K odvolaniu ministra vnútra po hlasovaní v Národnej rade napokon podľa očakávania nedošlo, keďže opozícia nemala dostatočný počet hlasov.

Prečítajte si aj