Domov

Mimovládky: Vláda likviduje úrad na ochranu oznamovateľov. Odradí to ľudí nahlasovať korupciu

Neziskové organizácie Nadácie Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko a VIA IURIS varujú pred vážnymi dopadmi zákona, ktorý dnes schválila vláda. Ak v parlamente prejde, o ochranu pred prepustením príde zhruba stovka oznamovateľov korupcie, ktorým hrozí šikana v zamestnaní či
prepustenie. Návrh ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) mimoriadne v sobotu (22. novembra) schválil kabinet. Narýchlo a bez diskusie.

Vláda navrhuje zrušiť nezávislý Úrad na ochranu oznamovateľov a vznikne nový – Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nového predsedu zvolí parlament na návrh vlády. Zároveň sa významne zúži okruh oznamovateľov trestnej činnosti, ktorí dnes môžu požiadať o ochranu.

„Zmeny výrazne demotivujú ľudí nahlasovať korupciu. Okrem obmedzenia ochrany dostane zároveň vládna moc nový úrad pod kontrolu,“ uviedla Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

Návrh predložil minister Šutaj Eštok a vláda sa k nemu zišla mimoriadne v sobotu. Stalo sa tak pár dní potom, čo minister prehral súd s policajtom Pavlom Ďurkom, vyšetrovateľom z tímu takzvaných Čurillovcov. Minister ho postavil mimo službu, hoci mal ochranu ako oznamovateľ. Súd teraz skonštatoval, že minister konal protizákonne, Ďurka sa musí vrátiť do práce a štát mu doplatí ušlú mzdu. Ministerstvo už skôr dostalo aj pokutu za to, že nerešpektuje zákon o ochrane oznamovateľov.

Kto všetko príde o ochranu

V prípade schválenia Eštokovho zákona príde Ďurka aj ostatní Čurillovci o ochranu. Ale nielen oni, ale celkom 104 osôb.

Mimovládky vysvetľujú, že ak sa v súčasnosti človek pri svojej práci dozvie o možnej korupcii a podá trestné oznámenie, môže požiadať prokurátora, aby mu poskytol ochranu pred možným „šikanovaním“ zo strany zamestnávateľa. Ten ho potom nemôže prepustiť, preradiť alebo disciplinárne potrestať bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Po novom tak bude môcť urobiť len ten, kto podal trestné oznámenie na svojho zamestnávateľa. Všetci ostatní by o ňu aj spätne prišli.

„V praxi to znamená, že ak by sa napríklad úradník ministerstva zdravotníctva dozvedel o korupcii pri nákupe CT v nemocnici, nárok na ochranu by nemal,“ vysvetľuje Petková.

Rozpor s ústavou aj európskym právom

Neziskovky varujú, že návrh zákona je v rozpore s ústavou aj európskym právom. Spätné odoberanie už udelenej ochrany je podľa nich v rozpore s ústavnou zásadou zákazu retroaktivity. Zákon je tiež v rozpore so smernicou EÚ a Slovensko bude po jeho prijatí vystavené aj riziku pokút zo strany Európskej únie.

„Ak návrh prejde, Slovensko sa spomedzi lídrov v systéme ochrany whistleblowerov prepadne medzi krajiny so systémom iba na papieri, ktorý nebude medzi oznamovateľmi budiť dôveru. Právna neistota prichádzajúca s návrhom, naráža aj na európsku smernicu, ktorá vyžaduje účinnú ochranu pred odvetou za podané oznámenie,“ hovorí riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško.

Argumenty neobstoja

Do Eštokovho zákona sa premietli ustanovenia návrhu, ktorý do parlamentu pôvodne predložili poslanci Hlasu. Tí zmeny obhajovali tým, že oznamovateľ, ktorého podanie nesúvisí priamo s činnosťou zamestnávateľa, nemá byť chránený pred výpoveďou alebo inými krokmi, lebo to obmedzuje práva zamestnávateľa.

Táto argumentácia je podľa neziskoviek nezmyselná. „Ani v súčasnej dobe zamestnávateľ nie je obmedzený na svojich právach a voči zamestnancovi, ktorý požíva ochranu, môže vykonať všetky pracovno právne úkony, len sa na to vyžaduje súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Úrad súhlas udelí, ak posúdi, že zamestnávateľ nekoná voči zamestnancovi účelovo z dôvodu, že ten podal trestné oznámenie,“ vysvetľuje Katarína Batková, riaditeľka VIA IURIS.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK