Štvrtok 3. júla, 2025
(Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR)

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu začal odborné diskusie o finálnej podobe Architektonickej politiky Slovenska

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR finalizuje prípravu strategického dokumentu celospoločenského významu Architektonická politika Slovenska. Jeho ambíciou je zlepšiť kvalitu života a bývania na Slovensku. Projektový tím schválil TOP 10 prioritných oblastí, ktoré majú zásadný vplyv na rozvoj a budovanie krajiny. Aktuálne prebiehajú diskusie so zástupcami rôznych sektorov, aby dokument reflektoval nielen regionálne špecifiká, ale aj potreby jednotlivých odborných oblastí. Po ich ukončení bude dokument predložený do medzirezortného pripomienkového konania a koncom roka 2025 na schválenie vláde SR ako strategický nelegislatívny materiál.

Architektonická politika Slovenska predstavuje historicky prvý komplexný rámec národnej úrovne prepájajúci architektúru, urbanizmus, územné plánovanie a krajinný rozvoj.

„Architektonická politika Slovenska predstavuje strategický dokument, ktorého cieľom je systematicky zvyšovať kvalitu vystavaného prostredia, a tým aj každodenného života obyvateľov. Pracujeme na ňom už viac ako pol roka a dnes sa nachádzame v záverečnej fáze prípravy,“ uviedol predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Milan Valašík.

Diskusiou o jeho finálnej podobe sa chce úrad oprieť o partnerov v územnej samospráve, odbornej obci, akademickej sfére, štátnych inštitúciách a o všetkých, ktorí majú k tomuto dokumentu čo povedať.

„Našou prioritou je, aby jeho finálna podoba, ktorú predložíme do medzirezortného pripomienkového konania, reflektovala špecifiká i potreby jednotlivých oblastí,“ podčiarkol Valašík.

Architektonická politika Slovenska sa opiera o štyri nosné piliere, ktoré zastrešujú všetky tematické oblasti: Sídla a krajina, Budovy a miesta, Spoločnosť a architektúra a Výskum a inovácie. Piliere sú rozpracované do konkrétnych cieľov a opatrení tak, aby bola možná ich systematická implementácia a hodnotenie efektívnosti. Gestorom dokumentu je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a odbornými garantmi sú Slovenská komora architektov, Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.

V rámci prípravy bolo identifikovaných 80 opatrení, z ktorých 20 hlavných zaradil úrad do desiatich prioritných oblastí.

„Zadefinovaných desať strategických priorít pokrýva kľúčové oblasti, ktoré majú zásadný vplyv na kvalitu vystavaného prostredia a život obyvateľov. Navrhované opatrenia sú zamerané na zvyšovanie štandardov výstavby, obnovu sídel, podporu infraštruktúry a efektívne riadenie územného rozvoja,“ vysvetlil podpredseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Ivan Zizič.

Prvých päť oblastí sa sústreďuje predovšetkým na zvýšenie kvality verejného priestoru, rozvoj infraštruktúry a zlepšovanie dostupnosti komunitnej a občianskej vybavenosti. Architektonická politika Slovenska kladie dôraz aj na estetický rozmer vystavaného prostredia, pričom dôležitou témou zostáva obnova budov a skvalitňovanie verejných priestranstiev.

„Bežný človek trávi až 97 % svojho času v zastavanom prostredí. Preto je nevyhnutné dbať na kvalitu nášho prostredia, od vnútorného v interiéroch až po zvyšovanie klimatickej odolnosti sídiel prostredníctvom zelenej a modrej infraštruktúry,“ priblížila Katarína Smatanová z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Mimoriadne dôležitou oblasťou je dostupné nájomné bývanie a zvýšená pozornosť je venovaná aj vzdelávaniu. Dokument zároveň reflektuje význam digitalizácie, ktorej úrad venuje osobitnú pozornosť. Už dnes úrad prevádzkuje Portál pre územné plánovanie a Portál výstavby, pričom do budúcna plánuje vytvoriť jednotný digitálny priestor, ktorý zásadne zefektívni a zjednotí procesy výstavby na Slovensku.

„Otázka postavenia architektov vo verejnej správe je pre Slovenskú komoru architektov mimoriadne dôležitou. Jedným zo zásadných opatrení Architektonickej politiky Slovenska je ukotvenie funkcie mestských a krajských architektov s jasne definovanými kompetenciami a ďalších odborných pozícií v oblasti architektúry a urbanizmu vo verejnej správe,“ doplnila predsedníčka Slovenskej komory architektov Nora Vranová.

Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.

Prečítajte si aj