Sobota 18. mája, 2024
Ilustračná fotografia (Foto: Andrea Piacquadio / pexels)

Premiér Fico hovorí o štvordňovom pracovnom týždni, hnutie Slovensko predložilo poslanecký návrh (Analýza)

Zavedenie štvordňového pracovného týždňa by na Slovensku mohlo byť realitou. Zatiaľ čo niektorí vidia v tomto kroku príležitosť na zlepšenie produktivity a životnej spokojnosti zamestnancov, iní vyjadrujú obavy z možných negatívnych dôsledkov. Politici sa zhodujú, že súčasný právny rámec umožňuje využívanie flexibilnejších foriem pracovného času.

Zásadný vplyv pandémie

Viac času na rodinu, cestovanie a záľuby. Viac energie. Zavedenie správnej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, tzv. „work-life balance”, je aktuálnou témou. Štvordňový pracovný čas by mohol zvýšiť efektivitu práce, ako aj zvyšovať spokojnosť a motiváciu zamestnancov. Téma štvordňového pracovného času sa stáva čoraz populárnejšou naprieč Európou a vyspelými svetovými ekonomikami.

„Myslím si, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú 4-dňový pracovný týždeň ako experiment, samozrejme,“ povedal premiér Robert Fico na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose.

Podľa predsedu vlády, pandémia koronavírusu mala zásadný vplyv na zmenu myslenia v štandardnom nastavení práce. Tam, kde to podmienky práce a zamestnávateľa dovoľovali, zamestnanci využívali tzv. home office a pracovali z domu. V mnohých firmách sa flexibilita zachovala aj po vymiznutí pandémie.

Štvordňový pracovný čas už môžeme využívať aj dnes

Využívať o jeden deň nepretržitého odpočinku naviac je možné aj pri súčasnom nastavení legislatívy. „Už dnes zákonník práce pozná skrátenie na štyri dni, ale je to na základe rozhodnutia zamestnávateľa,“ povedal minister práce sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) v relácii TV JOJ. Podľa jeho slov sa už niekoľko individuálnych projektov zaviedlo, kde si konkrétne firmy, poisťovne, či konzultačné spoločnosti odskúšali praktické fungovanie a na základe výsledkov sa rozhodnú, či si také nastavenie ponechajú. Tomáš si to však nevie predstaviť napríklad vo výrobnej sfére, ktorá je nastavená na zmeny.

Podľa šéfa rezortu práce je pri tejto téme potrebné zvážiť dve možnosti: „Či skrátiť teda pracovný týždeň na 4 dni, ale tak, aby pracovný deň alebo pracovný čas trval 10 hodín, alebo naozaj ubrať jeden deň z pracovného týždňa aj za cenu skrátenia času.“ Je pripravený o téme diskutovať pri povolaniach, kde je to možné a len v prípade, ak nedôjde ku kráteniu miezd.

Poslanec Národnej rady (NR) SR Branislav Gröhling (SaS) v relácii pripomenul, že už v súčasnosti je tu priestor pre dohodu medzi zamestnávateľom s odborovými zväzmi a zamestnancami, aby si určili vlastné podmienky. Štát štvordňový pracovný čas nezakazuje.

„Neviem si predstaviť, že by vláda rozhodla niečo také na všetky profesie, pretože to nevie ani zadefinovať. Tie profesie sú tak rozdielne a musia aj kontinuálne fungovať, že si neviem predstaviť, ako by to bolo nastavené,” dodal.

Predsedníčka Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) Monika Uhlerová si myslí, že otázkou nie je, či skracovať pracovný čas, ale akú formu na jeho skrátenie zvoliť. „Tých možností je niekoľko. My sa snažíme docieliť stav, aby raz bol pracovný týždeň štvordňový a víkend trojdňový. Diskutujeme aj o všetkých iných možnostiach a formách skracovania, aj o skúsenostiach zo zahraničia,“ informovala na konferencii KOZ o budúcnosti práce v 21. storočí.

Poslanecký návrh z opozičného hnutia Slovensko

Skupina poslancov z opozičného hnutia Slovensko navrhla v januári do novely Zákonníka práce zakomponovať možnosť zamestnanca požiadať o 4-dňový pracovný týždeň za podmienky, ak by odpracoval rovnaký počet ako pri 5-dňovom pracovnom týždni.

„Návrh zákona umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno,“ vysvetľuje sa v predkladanom návrhu.

Napríklad, ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na osem hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce. Tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi, prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku – uviedli ako príklad poslanci z hnutia Slovensko.

Podľa zamestnávateľov by myšlienku prechodu na kratší pracovný týždeň mohol štát podporiť aj finančne. Zatiaľ s takýmto návrhom ešte nikto neprišiel. Firmám, ktoré majú nepretržité prevádzky, by kratší pracovný týždeň spôsobil vyššie náklady.

Výsledky z iných európskych krajín

Belgicko, Nemecko, Island, Španielsko, Portugalsko či Litva patria medzi európske krajiny, kde sa odštartovali pilotné projekty na testovanie štvordňového pracovného týždňa. Výsledky zavedenia štvordňového pracovného týždňa na Islande či vo Veľkej Británii boli mimoriadne pozitívne.

Experiment so zmenou dĺžky pracovného týždňa zvýšil produktivitu a celkovú spokojnosť zamestnancov, ako aj ich pracovné výsledky. Skrátenie malo podľa výsledkov kladný dopad aj na ekológiu, klesla spotreba vody, elektriny či kancelárskeho papiera v kanceláriách.

„Ukázalo sa, že 71% zo zamestnancov bolo menej vyhorených, 39% menej vystresovaných a 48% spokojnejších so svojou prácou než pred testovaním. Zároveň 15% zamestnancov uviedlo, že žiadny platový bonus by ich nemotivoval vrátiť sa späť do 5-dňového pracovného týždňa,“ zdieľala výsledky pilotného testu vo Veľkej Británií poradkyňa pre výskum a advokáciu India Burgessová.

Podľa Európskeho komisára pre zamestnanosť a sociálne práva Nicolasa Schmita by Európska únia mala aktívne podporovať tento koncept kratšieho pracovného týždňa. Hlavne v odboroch, kde evidujeme nedostatok pracovnej sily, by to malo byť kľúčovým opatrením.

Výhody verzus nevýhody zmeny

Ján Košč, socioekonomický analytik, odborár, občiansky aktivista a komentátor iniciatívy Pracujúca chudoba si myslí, že skrátenie pracovného času „znižuje aj nerovnosť medzi ženami a mužmi a zároveň zvyšuje participáciu mužov na neplatenej domácej práci a pri starostlivosti o deti, čo zase prospieva zdravému psychickému a fyzickému zdraviu detí“.

Zlepšenie rovnováhy medzi prácou súkromím, šetrenie nákladov a energie zamestnávateľa, či zvýšenie spokojnosti predstavujú niektoré z výhod, ktoré sú so zavedením kratšieho pracovného týždňa spojené.

Nutnosť pracovať intenzívnejšie na úkor kratšieho pracovného týždňa môže na druhej strane zvyšovať úroveň stresu. Nevýhodou by mohli byť problémy so zmenou na takýto režim. Absencia podpory pri zavádzaní zo strany štátu, prispôsobenie procesov v podnikoch na tento prechod, či skutočnosť, že v niektorých odvetviach povaha práce takéto nastavenie neumožňuje, môžu zavádzanie zmien pracovného týždňa značne brzdiť.

Prečítajte si aj