Sobota 18. mája, 2024
(Zľava) líder Smeru-SD Robert Fico, líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, líder Hlasu-SD Peter Pellegrini, líder Republiky Milan Uhrík a líder strany Sloboda a solidarita Richard Sulík v televíznej diskusii pred parlamentnými voľbami 26. septembra 2023 v Bratislave. (Foto VLADIMÍR SIMÍČEK / AFP) (Foto VLADIMÍR SIMÍČEK / AFP via Getty Images)

Koalícia bojkotuje „nepriateľské“ médiá: Prečo politici prestali s vybranými médiami komunikovať?

Koaliční predstavitelia sa rozhodli bojkotovať niektoré „nepriateľské” médiá, ktoré označujú za aktivistické či liberálne. Obviňujú ich z neobjektívnosti voči koalícii. Zároveň vyzdvihujú úlohu alternatívnych médií, ktoré im však podľa ich kritikov častokrát nekladú konfrontačné otázky. Spor politikov s médiami podnecuje diskusiu o slobode prejavu, ochrane demokracie či smerovaní žurnalistiky.

Koalícia najnovšie bojkotuje Markízu

„Nebudeme chodiť do vašich politických debát, rozhodli sme sa tak na koaličnej rade. Keď zmeníte svoj koaličný postoj a názor, a dáte nám slobodu vyjadrovať sa, ako my chceme, tak potom,“ odkázal vicepremiér Tomáš Taraba (nominant SNS) na adresu TV Markíza.

Tomuto stanovisku predchádzal konflikt Tarabu s redaktorkou televízie, Martinou Törökovou. 

„Pán minister, vy ste mali nejakú administratívnu prekážku, keď ste išli dať medveďa (v zmysle zabiť, pozn. red.) pri Mikuláši?“ pýtala Töröková Tarabu opakovane, keďže jej minister na otázku nereagoval a naznačoval, že pri problémovom nebezpečnom medveďovi nie je problém, aby štát zastiahol. Šéf životného prostredia totiž navrhoval prijať ústavný zákon, ktorým by sa uľahčil odstrel medveďov. Ochrana medveďov je pritom koncipovaná v obyčajnom zákone.

„Dámy a páni, teraz vidíte televíziu Markíza, oni žiadajú, aby bol človek najskôr pohryzený. V Liptovskom Mikuláši bol medveď, ktorý vyslovene atakoval piatich ľudí a tuto pani Töröková mi hovorí, veď nie je problém s takým medveďom,“ reagoval zvýšeným hlasom Taraba. Redaktorka ministra vyzvala, aby neprekrúcal súvislosti. Taraba jej otázky nazval „hlúpučké” a povedal na jej adresu, že si ju bude nahrávať, aby vedel preukázať, ako sú odpovede zostrihané.

Televízia aj v súvislosti s touto verbálnou prestrelkou vo svojom stanovisku odsúdila ataky politikov a verejných predstaviteľov na jej novinárov, ktorí následne čelia vyhrážkam v dôsledku výkonu svojej práce. „Takýto spôsob komunikácie zbytočne zvyšuje napätie a potenciálne ohrozuje konkrétnej osoby na živote a zdraví, pričom je aj v rozpore s legislatívou aktuálne prijímanej na pôde Európskeho parlamentu, ktorá má viesť k zabezpečeniu slobody médií a ich ochrany,” uviedla televízia.

Koaliční lídri prestali chodiť najskôr do JOJ

Už pred týmto incidentom koaliční lídri prestali chodiť do diskusnej relácie JOJ s názvom Na hrane s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou. Dôsledkom bolo úplné zrušenie tejto relácie. 

„Portfólio koaličných zástupcov sa nám dramaticky zúžilo. A budem ešte otvorenejšia – istý politik istej strany mi včera otvorene povedal: ,Nebudeme k vám chodiť, lebo u vás politicky nič nezarobíme.‘ Už celé týždne je neuveriteľne náročné vyskladať zostavu hostí tak, aby sme vôbec vedeli vysielať,“ objasňovala Krescanko Dibáková začiatkom marca a doplnila, že alternatívne médiá politikom poskytujú viaceré možnosti bez nepríjemných otázok.

Podľa predsedu SNS Andreja Danka kritické otázky kladú aj „moderátori alternatívy”. 

Na telo bude vysielať bez zástupcov koalície

Koalícia sa najnovšie dohodla bojkotovať aj najsledovanejšiu televíznu politickú reláciu Na telo s Michalom Kovačičom. Podľa Denníka N sa dohoda týka členov vládneho kabinetu. Denník Postoj dopĺňa, že do Markízy nebudú chodiť ani poslanci koalície. 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) rozhodnutie koaličnej rady nepovažuje za šťastné, ale rešpektuje ho. Uviedol to v diskusnej relácií na Exprese. Práve on prisľúbil účasť v relácií Na telo, ale minulú nedeľu sa jej napokon nezúčastnil. Tvrdí, že majú v koalícií veľa výhrad k práci niektorých „aktivistických” novinárov. Tiež, že niektoré reportáže a články považujú za tendenčné. Avšak na druhej strane relácie s priamym prenosom poskytujú politikovi priestor vyjadrovať sa bez dodatočných úprav. „Zo strategického hľadiska to nepovažujem za správne riešenie. Práve tá živá relácia, priamy prenos, dáva politikovi možnosť vyjadrovať svoje posolstvá v kontexte, nezostrihané a takto komunikovať priamo so svojimi voličmi.”

Spomenul tiež nevyváženú aktivistickú žurnalistiku tzv. liberálnych médií, ktoré podľa neho aj v týchto voľbách písali v prospech jedného kandidáta, a to Ivana Korčoka, vystupujúc proti sociálnodemokratickému táboru. Podľa Tomáša by si aj tieto médiá mali vstúpiť do svedomia.

Médií sa zastal moderátor Braňo Závodský: „Ak politici hovoria, že sa médiá odtrhli z reťaze, nie je to pravda. Nemajú na to možnosti ani páky, lebo to kontroluje zákonom stanovená inštitúcia.” Pripomenul, že médiá, aj elektronické médiá, sú regulované zákonom o mediálnych službách, nad ktorými dozerá mediálna rada. Ktorýkoľvek občan môže dať na túto inštitúciu podnet a rada potom podrobne prácu média skontroluje. 

Mária Kolíková (SaS) zas vidí vážny problém v tom, ak vládni predstavitelia slobodu médií ochabujú. Podľa jej slov to môže byť spolu s trestnou novelou a rušením Úradu špeciálnej prokuratúry „ďalší klinec do rakvy eurofondov”. Médiá podľa nej, strážia demokraciu, ak fungujú správne.

Nepriateľské médiá

„Pozerajúc na vyčíňanie nepriateľských médií, asi mi nezostáva nič iné, len poslúchnuť odporúčanie môjho podpredsedu Erika Kaliňáka (Smer-SD), aby sme zvážili, či má nejaký význam baviť sa s nimi a poskytovať im informácie,“ uviedol Robert Fico (Smer-SD) vo videu pred 5 mesiacmi.

Za „nepriateľské” premiér označil TV Markíza, Denník N, denník SME a portál Aktuality.sk argumentujúc tým, že tieto prinášajú nepravdivé, neúplné alebo zamlčané informácie. 

„Aj tak všetko prekrútia proti nám, lebo je to ich poslanie. Rež a rúbaj do krve po smeráckej kotrbe. V poriadku. Na úrade vlády sa podľa toho zariadime,“ vravel vo videu.

Fico na slávnostnom sneme Smeru svojich straníckych kolegov a delegátov upozorňoval, aby si nezamieňali práva médií so skutočnosťou, že sa „pokúšajú nahrádzať činnosť politických strán“.

Na druhej strane premiér vyzdvihuje úlohu alternatívnych médií: „Výrazne chránili ľudí pred mediálnymi manipuláciami, klamstvami a podvodmi takzvaných mainstreamových médií,“ vyhlásil na sneme v novembri minulého roka. Predseda vlády už dlhšie využíva silu a dosah sociálnych sietí, kde môže prezentovať svoje názory bez kritických otázok novinárov. 

Ďalšia z vládnych strán, SNS, rovnako dlhšie nekomunikuje s vybranými denníkmi. „Pýtate sa ma, šéfredaktori Denníka N, SME a Aktualít, prečo tu nie ste? Lebo ste politické denníky mladého Šimečku. Ak chcete robiť politiku, tak tu nebudete nikdy na našej tlačovke,“ vysvetľoval šéf SNS Andrej Danko. 

Dať len priestor

Podľa manažéra a podnikateľa Fedora Flašíka, majiteľa alternatívneho portálu eReportu, moderátor nemá byť kritický, má poskytnúť priestor: „Dajme tým politikom vyrozprávať sa, však si ich ľudia zvolili. Kde ja ako moderátor beriem právo, že ti teraz nastavím zrkadlo?“ pýta sa Flašík. „Nikde nie je napísané, že médium musí byť štekavé, kritické, surové… Nemusí, myslím si, že môže dať len priestor.“

V rozhovore so Šimonom Žďárskym uviedol, že nezamedzuje tomu, aby v jeho relácií zaznievali konšpirácie, argumentujúc slobodou slova. „Nech to odznie, nech si ľudia urobia názor. Ja ako moderátor nebudem tvrdiť, že to tak je alebo nie je.” Majiteľ portálu eReport pozýva do debát hostí ako Štefan Harabin a Ľuboš Blaha. Členovia hnutia Republika však podľa neho konšpirujú až príliš. 

V súdnom konaní, v ktorom alternatívny web Hlavné správy žaloval stránku Konspiratori.sk za jeho zaradenie na zoznam problematických stránok s klamlivým, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom, povedal advokát Tomáš Kamenec (zastupujúci web Konspiratori.sk), že „je vo vitálnom záujme Slovenska chrániť demokraciu aj kritikou tých, ktorí sa v záujme vlastných ambícií alebo v službe cudzím záujmom neštítia otravovať mysle ľudí klamstvami a nenávisťou. Súd týmto rozsudkom dal jednoznačne prednosť slobode prejavu a potvrdil, že v demokratickej spoločnosti je nevyhnutné viesť kritickú debatu o šírení dezinformácií a hoaxov.”

Zlaté pravidlo

Podľa novinára Štandardu Daga Daniša zlaté pravidlo žurnalistiky znie: „Vždy nechaj prehovoriť obe strany. Vždy!” Ďalej povedal, že je jedno, aká téma sa rieši, vždy by mala dostať priestor jedna strana a potom druhá. 

Moderný prístup novinárov prináša podľa Daniša aj autocenzúru. „To sa nepatrí, aby sme dali priestor aj druhej strane počas pandémie – veď to sú dezoláti. Alebo sa nepatrí dať priestor druhej strane ohľadom konfliktu na Ukrajine, lebo – veď to sú Rusi. Rusom predsa nemôžeme veriť.” 

Ak bude novinárska práca pokračovať týmto smerom, úlohou médií bude podľa neho robiť čisto jednostranné kampane a nie verejnú službu. Okrem faktov by mali zaznieť obe strany konfliktu a človek si môže sám vytvoriť názor.

Prečítajte si aj