Ako Sovietsky zväz realizoval „ideologickú subverziu“ v západných krajinách
Defekcia ruského spravodajského dôstojníka Igora Gouzenka, ktorý pôsobil na sovietskom veľvyslanectve v Ottawe počas a po druhej svetovej vojne, patrí medzi najvýznamnejšie prípady emigrácie v kanadskej histórii. Často sa dokonca uvádza, že práve tento incident odštartoval studenú vojnu.
Gouzenko po emigrácii odhalil rozsah sovietskej špionážnej siete na Západe. Opísal napríklad úsilie sovietskeho diktátora Josifa Stalina ukradnúť tajné informácie o jadrových zbraniach alebo metódy, akými Sovietsky zväz nasadzoval tzv. “spiacich agentov” do vybraných krajín.
Najzarážajúcejšie skutočnosti však priniesol ďalší špión, ktorý do Kanady emigroval o 25 rokov neskôr (1970). Jurij Bezmenov odhalil, ako Sovietsky zväz cielene vyvolával v západných krajinách chaos a spoločenské rozbroje s dôsledkami, ktoré pretrvávajú až dodnes.
Bezmenov, bývalý špión KGB a tvorca propagandy v sovietskych štátnych médiách, uviedol, že ideologická subverzia – teda systematické masové manipulovanie myslenia – predstavovala jednu z najefektívnejších metód komunistického režimu na oslabenie a destabilizáciu západných krajín.
Potom čo sa Bezmenovovi podarilo ujsť z pozície informátora sovietskej špionážnej agentúry KGB a prebehol do Kanady, získal s pomocou CIA tajnú identitu a nové meno: Tomas David Schuman. Pôsobil v rôznych povolaniach, kým sa napokon stal korešpondentom ruskojazyčného vysielania CBC v Montreale, kde svoje príspevky vysielal priamo do Sovietskeho zväzu.
Svoju pozíciu opustil v roku 1976 a následne tvrdil, že sovietske orgány vyvíjali nátlak na vtedajšieho kanadského premiéra Pierra Trudeaua, aby prinútil CBC odvolať ho z pozície.
V 80. rokoch sa Bezmenov stal známym vďaka svojim protikomunisticky ladenými rozhovormi v médiách, prednáškami a knihami. Jeho najznámejšou publikáciou je „Milostný list Amerike“, v ktorej krajinu opísal ako „najvoľnejšiu, najbohatšiu a najspravodlivejšiu v dnešnom svete“ a zároveň za primárny cieľ sovietskej „komunistickej vojnovej agresie vo svete“.
Podľa jeho slov bola hybnou silou tejto komunistickej agresie ideologická subverzia – proces transformácie vnímania reality v mysliach miliónov ľudí po celom svete, ktorý bývalý riaditeľ KGB Jurij Andropov označil za „posledný boj o mysle a srdcia ľudí“.
Bezmenov rozvinul túto myšlienku v rozhovore z roku 1984 s americkým spisovateľom a producentom dokumentárnych filmov G. Edwardom Griffinom. Skonštatoval, že KGB v skutočnosti venovalo iba približne 15 % svojich zdrojov zberu spravodajských informácií.
„Zvyšných 85 % predstavuje pomalý proces, ktorý nazývame buď ‘ideologická subverzia’, alebo ‘aktívne opatrenia’ – v jazyku KGB – alebo ‘psychologická vojna,’“ vyhlásil.
„Základným cieľom je pozmeniť vnímanie reality každého Američana natoľko, že aj pri dostatku informácií nie je nikto schopný vyvodiť racionálne závery v záujme ochrany seba, svojej rodiny, komunity či vlasti,“ uviedol.
Označil to za „veľký proces vymývania mozgov“, ktorý je navrhnutý ako dlhodobá štvorfázová stratégia. „Deje sa to otvorene a neskrývane – vidíte to na vlastné oči,“ vysvetlil Bezmenov. Štyri fázy pozostávajú z demoralizácie, destabilizácie, krízy a nakoniec normalizácie.
Demoralizácia
Ide o vzdelávanie použitím propagandy, pričom demoralizácia trvá 15 až 20 rokov – obdobie potrebné na formovanie jednej generácie, ktorá je vystavená „ideológii nepriateľa“, poznamenal Bezmenov.
„Marxisticko-leninská ideológia bola vtláčaná do mäkkých hláv najmenej troch generácií amerických študentov bez toho, aby bola spochybnená alebo vyvážená základnými hodnotami amerikanizmu (patriotizmu),“ uviedol.
Väčšina ľudí v Spojených štátoch, ktorí maturovali v 60. rokoch a dnes zastávajú významné posty vo vláde, štátnej správe, podnikateľskom sektore, masmédiách a vzdelávacom systéme, je podľa Bezmenova už “demoralizovaná”. Títo jedinci sú „naprogramovaní na myslenie a reagovanie na konkrétne podnety určitým spôsobom“, pričom tento proces označil za „úplný a nezvratný“.
„Ich mysle už nemôžete zmeniť,“ vyhlásil.
„Prístup k pravdivým informáciám už nemá význam. Osoba, ktorá prešla procesom demoralizácie, nie je schopná rozlíšiť pravdivé informácie. … Aj keby som ho zasypal informáciami, autentickými dôkazmi, dokumentmi, fotografiami; aj keby som ho násilím vzal do Sovietskeho zväzu a ukázal mu koncentračný tábor, odmietol by tomu uveriť,“ uviedol.
Dodal, že ak by sa dnes začalo s výchovou novej generácie, trvalo by ďalších 15 až 20 rokov, kým by sa „proces ideologického vnímania reality otočil späť k normálnemu stavu a patriotizmu“.
Destabilizácia
Bezmenov vysvetlil, že prijaté ideály ako sociálna spravodlivosť a rovnosť už v druhej fáze nemajú žiadny význam. Zameranie sa presúva na destabilizáciu kľúčových oblastí ako ekonomika, právny poriadok, zahraničné vzťahy, médiá a obranné systémy.
„Na destabilizáciu národa stačí iba dva až päť rokov,“ povedal.
Proces zahŕňa radikalizáciu ľudských vzťahov až do bodu, kedy ľudia nie sú schopní riešiť konflikty civilizovaným spôsobom, pričom tradičné vzťahy sa rozpadajú na fragmentované skupiny, ako sú odbory, práva žien, rasové napätie a podobne. „Pokiaľ tieto skupiny prichádzajú do vzájomného antagonistického konfliktu … hovoríme o destabilizácii,“ vysvetlil.
Bezmenov skonštatoval, že proces destabilizácie v Spojených štátoch pokročil počas 14 rokov od jeho emigrácie prekvapivo rýchlym tempom.
Kríza
V tretej fáze Bezmenov uviedol, že po destabilizácii spoločnosť upadá do chaosu a občania nevyhnutne vyzývajú vládu, aby zakročila a zabezpečila stabilitu.
„Buď do toho vstúpi cudzia krajina, alebo lokálna skupina ľavičiarov, marxistov … v tom príde spasiteľ a povie: ‚Budem vás viesť,‘“ povedal.
Kríza podľa Bezmenova zvyčajne nadobúda jednu z dvoch foriem: buď občiansku vojnu, ako napríklad povstanie Organizácie pre oslobodenie Palestíny v Libanone, ktoré vypuklo v roku 1968, alebo inváziu, ako bola sovietska invázia do Afganistanu v roku 1979.
Normalizácia
Nakoniec podvracajúca krajina definitívne prevezme kontrolu nad cieľovou krajinou prostredníctvom násilného vojenského prevratu; chaos sa utíši a situácia sa „normalizuje“.
Pojem „normalizácia“ použitý v tomto kontexte má ironický nádych, poznamenal Bezmenov.
„Keď sovietske tanky vstúpili do Československa v roku 1968, súdruh Leonid Brežnev vyhlásil: ‚Teraz je situácia normalizovaná.‘ Presne to sa stane v Spojených štátoch, ak dovolíte týmto blbcom priviesť krajinu do krízy,“ vyhlásil.
„[Budú sľubovať] rozmanité výhody a raj na zemi, aby destabilizovali vašu ekonomiku, potlačili princíp voľného trhu a vo Washingtone dosadili veľkého brata – vládu benevolentných diktátorov, ktorí budú sľubovať hocičo. Nezáleží na tom, či sľuby splnia, alebo nie,“ uviedol.
Manipulácia v médiách
V knihe „Milostný list Amerike“ Bezmenov napísal, že americké médiá sú „ochotným nástrojom sovietskej subverzie“, pričom ich cieľom je rozvrátiť tradičnú západnú spoločnosť a jej hodnotový systém.
„Viem to z vlastnej skúsenosti, pretože som spolupracoval s americkými novinármi a korešpondentmi v Moskve počas pôsobenia na sovietskej strane, ako aj po mojej emigrácii na Západ,“ uviedol a doplnil, že mediálne prostredie v Spojených štátoch je „finančne aj ideologicky monopolizované tzv. ‘liberálmi’“.
Podpora ‘nepodstatných tém’ je jednou z taktík, doplnil.
„Téma, ktorej riešenie prináša pre väčšinu národa len väčšie problémy, hoci to môže pomôcť úzkej skupine jedincov, označujeme za nepodstatnú. Primárnym cieľom nepodstatných tém a ich ničivým dôsledkom je odklonenie verejnej mienky, energie (či už duševnej, alebo fyzickej), financií a času od konštruktívnych riešení,“ uviedol.
„Sovietska propaganda povýšila umenie infiltrácie a následného zdôrazňovania nepodstatných tém v americkom verejnom živote na úroveň oficiálnej štátnej politiky,“ vyhlásil.
„Ďalšou metódou sovietskej subverzie v amerických médiách a ‘jednou z najdevastujúcejších,’ ako Bezmenov uviedol, bolo diskreditovanie osôb disponujúcich dôkazmi o komunistických zločinoch proti ľudskosti.“
„Na základe vlastnej skúsenosti viem, že emigranti, ktorí žiadali a niekedy doslova prosili o príležitosť sprostredkovať príbehy zo svojho života v Sovietskom zväze americkej verejnosti prostredníctvom hlavných amerických médií, boli úplne odignorovaní,“ dodal Bezmenov.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.