
Výrobca ľudových výrobkov: Plisované sukne nikdy nezmiznú. Sú dušou kroja a eleganciou módy (Rozhovor)
Jozef Karahuta sa venuje tradičnému plisovaniu látok, ktoré sa postupne stále viac objavuje aj v súčasných módnych trendoch. Dostať sa k postupom síce nebolo najľahšie, no nakoniec sa prepracoval až k vlastnej dielni. V rozhovore nám porozprával o svojich náročných začiatkoch, o tom, ako sa vyvíjal jeho vzťah k remeslu a tiež nám vysvetlil, v čom celá technika plisovania spočíva.
Epoch Times Slovensko: Vaša dielňa je už na prvý pohľad jedinečná a trúfam si povedať, že na 21. storočie aj pomerne netradičná. Plisovanie je totiž pre mnohých úplnou neznámou. Ako ste sa k tomu dostali vy?
Jozef Karahuta: Prvýkrát som sa stretol s plisovanými látkami po príchode do folklórneho súboru ako 16-ročný, keď som začal tancovať. To bol môj prvý kontakt s týmto krásnym remeslom, ktoré ma neskôr sprevádzalo celý život. Keď som sa vrátil zo základnej vojenskej služby, začal som sa venovať výrobe kožených výrobkov – opaskov, tašiek a rôznych doplnkov.
Postupne som si všimol veľký dopyt po tradičných krojoch a obuvi. To ma priviedlo k výrobe krojov, no dostať sa k remeselným postupom a znalostiam nebolo jednoduché. Všetci, ktorí túto prácu ovládali, si svoje know-how chránili ako vzácny poklad. Po čase sme našli pani, ktorá nás zasvätila do základov plisovania. Keďže som vyučený strojár, rýchlo som pochopil, čo je k výrobe potrebné – od šablón až po parný valec, ktorý som si nakoniec vyrobil sám.

Takže, môžeme hovoriť, že vo vašej dielni takpovediac ožívajú tradície? Ktoré procesy sú súčasťou vašej výroby?
K tradičným postupom plisovania patria príprava šablón a látky, kedy sa látka presne nastrihá a ozdobí podľa kroja, ďalej naparovanie, kedy sa šablóny s látkou vložia do parnej komory, kde sa podľa hrúbky materiálu naparujú 1 – 2 hodiny.
Nasleduje sušenie, pri ktorom látka zostane vo forme sušiť sa približne jeden deň, aby sa sklad „zafixoval“. Po vysušení sa diely vyberú, zošijú a vznikne hotová plisovaná sukňa.
Viem, že nie vždy je plisovanie ako plisovanie a aj u vás sa skloňujú rozličné typy…
Áno, existuje mnoho druhov plisovania – ležaté, stojaté, slnečnicové, krabicové a ďalšie. Každý typ si vyžaduje inú šablónu, ktorá sa prispôsobuje regiónu aj obdobiu, z ktorého kroj pochádza.
Príprava látky je veľmi dôležitá: ozdobné prvky ako kvietky, stužky, strapce alebo rôzne čipky musia byť našité ešte pred vložením látky do šablóny. Niektoré sukne sa skladajú z dvoch alebo viacerých dielov, ktoré sa po plisovaní zošívajú do finálneho tvaru.

A ako plisovanie zakomponovať do súčasnej módy a trendov? Dá sa to vôbec?
Kedysi bolo plisovanie neoddeliteľnou súčasťou ľudových krojov. Dnes ho však objavujú dizajnéri aj výrobcovia moderného oblečenia. Spájajú tradičné remeslo s moderným štýlom, čím vznikajú nové elegantné kúsky – sukne, šaty a doplnky.
Plisované sukne pôsobia vzdušne, ladne a krásne sa točia pri pohybe – rovnako ako kedysi na folklórnych tancovačkách. Preto verím, že plisované sukne sa nikdy nevytratia a budú vždy súčasťou tradície aj módy.
Pri ktorých materiáloch je plisovanie podľa vás ideálne?
V minulosti sa používali najmä prírodné látky, ako ľan, bavlna či hodváb. Boli krásne, no nedokázali dlhodobo udržať tvar a vyžadovali starostlivé skladovanie.
Dnes plisovanie umožňujú moderné tkaniny, ktoré sú omnoho praktickejšie, ako polyester – výborne drží tvar, plisy sú trvácne, satén (zmesový) – elegantný vzhľad a pevný sklad, zmesové tkaniny (polyester + bavlna) – tradičný vzhľad s modernou odolnosťou či silón a syntetické látky – jemné plisovanie, ideálne na spoločenské šaty.
Každý materiál sa správa inak. Niektoré držia sklad roky, iné treba skladať a uchovávať s opatrnosťou. Výber látky rozhoduje o celom postupe a životnosti hotového výrobku.

Prečo by sme mali dať plisovaniu aj dnes v 21. storočí šancu?
Pretože plisované sukne nikdy nezmiznú. Sú dušou kroja a eleganciou módy. Platí tradícia v pohybe, krása v sklade.
Ďakujeme za rozhovor!






Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?