Výrobca ľudových výrobkov: Plisované sukne nikdy nezmiznú. Sú dušou kroja a eleganciou módy (Rozhovor)
Jozef Karahuta sa venuje tradičnému plisovaniu látok, ktoré sa postupne čoraz viac objavuje aj v súčasných módnych trendoch. Dostať sa k postupom síce nebolo najľahšie, no nakoniec sa prepracoval až k vlastnej dielni. V rozhovore nám porozprával o svojich náročných začiatkoch, o tom, ako sa vyvíjal jeho vzťah k remeslu, a vysvetlil nám, v čom celá technika plisovania spočíva.
Epoch Times Slovensko: Vaša dielňa je už na prvý pohľad jedinečná a trúfam si povedať, že na 21. storočie aj pomerne netradičná. Plisovanie je totiž pre mnohých úplnou neznámou. Ako ste sa k nemu dostali vy?
Jozef Karahuta: Prvýkrát som sa stretol s plisovanými látkami po príchode do folklórneho súboru ako 16-ročný, keď som začal tancovať. To bol môj prvý kontakt s týmto krásnym remeslom, ktoré ma neskôr sprevádzalo celý život. Keď som sa vrátil zo základnej vojenskej služby, začal som sa venovať výrobe kožených výrobkov – opaskov, tašiek a rôznych doplnkov.
Postupne som si všimol veľký dopyt po tradičných krojoch a obuvi. To ma priviedlo k výrobe krojov, no dostať sa k remeselným postupom a znalostiam nebolo jednoduché. Všetci, ktorí túto prácu ovládali, si svoje know-how chránili ako vzácny poklad. Po čase sme našli pani, ktorá nás zasvätila do základov plisovania. Keďže som vyučený strojár, rýchlo som pochopil, čo je na výrobu potrebné – od šablón až po parný valec, ktorý som si nakoniec vyrobil sám.
Dá sa teda povedať, že vo vašej dielni ožívajú staré remeselné tradície. Ktoré výrobné procesy sú pri plisovaní kľúčové?
K tradičným postupom plisovania patrí príprava šablón a látky, keď sa látka presne nastrihá a ozdobí podľa kroja, ďalej naparovanie, keď sa šablóny s látkou vložia do parnej komory, kde sa podľa hrúbky materiálu naparujú 1 až 2 hodiny.
Nasleduje sušenie, pri ktorom sa látka vo forme suší približne jeden deň, aby sa sklad „zafixoval“. Po vysušení sa diely vyberú, zošijú a vznikne hotová plisovaná sukňa.
Ak hovoríme o plisovaní, poznáme viacero jeho druhov a štýlov. Poviete nám o nich?
Áno, existuje mnoho druhov plisovania – ležaté, stojaté, slnečnicové, krabicové a ďalšie. Každý typ si vyžaduje inú šablónu, ktorá sa prispôsobuje regiónu aj obdobiu, z ktorého kroj pochádza.
Príprava látky je veľmi dôležitá: ozdobné prvky ako kvietky, stužky, strapce alebo rôzne čipky musia byť našité ešte pred vložením látky do šablóny. Niektoré sukne sa skladajú z dvoch alebo viacerých dielov, ktoré sa po plisovaní zošívajú do finálneho tvaru.
Ako sa dá plisovanie zakomponovať do súčasnej módy a trendov? Je to vôbec môžné?
Kedysi bolo plisovanie neoddeliteľnou súčasťou ľudových krojov. Dnes ho však objavujú dizajnéri aj výrobcovia moderného oblečenia. Spájajú tradičné remeslo s moderným štýlom, čím vznikajú nové elegantné modely – sukne, šaty a doplnky.
Plisované sukne pôsobia vzdušne, ladne a krásne sa točia pri pohybe – rovnako ako kedysi na folklórnych tancovačkách. Preto verím, že plisované sukne nikdy nezmiznú a budú vždy súčasťou tradície aj módy.
Ktoré materiály sú podľa vás ideálne na plisovanie?
V minulosti sa používali najmä prírodné látky: ľan, bavlna či hodváb. Boli krásne, no nedokázali dlhodobo udržať tvar a vyžadovali si starostlivé skladovanie.
Dnes plisovanie umožňujú moderné tkaniny, ktoré sú oveľa praktickejšie, ako polyester – výborne drží tvar, plisy sú trvácne; satén (zmesový) – elegantný vzhľad a pevný sklad; zmesové tkaniny (polyester + bavlna) – tradičný vzhľad s modernou odolnosťou či silón a syntetické látky – jemné plisovanie, ideálne na spoločenské šaty.
Každý materiál sa správa inak. Niektoré držia sklad roky, iné treba skladať a uchovávať s opatrnosťou. Výber látky rozhoduje o celom postupe a životnosti hotového výrobku.
Prečo by sme mali dať plisovaniu šancu aj v 21. storočí?
Pretože plisované sukne nikdy nezmiznú. Sú dušou kroja a eleganciou módy. Sú stelesnením tradície v pohybe a krásy v každom sklade.
Ďakujeme za rozhovor!
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.