Zmeny v zákonoch sa realizujú výlučne pre oligarchov s cieľom odstrihnúť malých a stredných farmárov od eurofondov (Komentár)
Reakcia na aktuálne zmeny v zákone č. 504/2003 z 24. októbra 2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov:
Zmena akéhokoľvek zákona je v zásade správny a logický postup zákonodarcu, ktorý na základe vecného skúmania a verejnej diskusie k danej problematike opraví zlé, závadné a nefunkčné ustanovenia zákona, prípadne ho doplní o nové ustanovenia pre zrýchlenie či zjednodušenie procesov. Dosah a vylepšenia však musia spĺňať ambíciu uspokojiť všetkých poľnohospodárov fungujúcich v režime prijímania eurodotácií a štátnej pomoci, ale aj tých, ktorí štátne a európske dotácie nepoberajú.
Celý proces zmien a doplnkov musí byť predmetom celospoločenskej diskusie, ku ktorej sa musia vyjadriť stavovské organizácie, v tomto prípade organizácie združujúce všetkých žiadateľov o dotácie a štátnu pomoc z agrosektoru. A práve tu vidím zásadný problém. Jediným relevantným partnerom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) pri tvorbe legislatívy je Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora (SPPK), ktorá zastupuje cca 2 a pol tisíc členov, čo tvorí cca 13-percentnú skupinu z celkového množstva žiadateľov o priame platby na plochu (PP) od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).
Na Slovensku je doslova tradíciou, že nič sa nedeje len tak, profesionálne a s dobrým úmyslom rozvoja podnikania a rozvoja vidieka. Naopak, každú zmenu zákona treba s precíznosťou skúmať, o čo tvorcovi zákona alebo jeho zmeny ide. Preto treba byť ostražitý a vnímať procesy v kontexte minulých mesiacov či rokov, aký vplyv majú dejinné súvislosti na navrhovanú zmenu a úpravu zákona č. 504/2003.
V prvom rade si musíme položiť otázku: Prečo sa to deje teraz a čo je za touto snahou zmeny zákona?
1. Pripravuje sa nová Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ na ďalšie obdobie, kde sa okrem iného uvažuje o zrušení schémy „priame platby na plochy“ a zlúčenie všetkých schém podpory do jedného balíka.
2. Výhrady Európskej komisie (EK) k nefunkčnosti „Registra nájomných a užívateľských vzťahov“ voči Slovensku.
3. Hlasné „ataky“ rôznych kontrolných skupín z europarlamentu a EK na nekorektné čerpanie eurofondov.
4. Vnútropolitická situácia, kde sa poľnohospodári delia minimálne na dve skupiny, teda na združenie okolo SPPK, čo je 13 % a na tých ostatných, približne 87 %, ktorí nemajú žiadny dosah na zmenu legislatívy.
Dopredu je teda jasné, kto má záujem meniť už aj tak nekorektný zákon, ktorý viac likviduje poľnohospodárstvo, ako mu pomáha – stačí sa pozrieť na potravinovú sebestačnosť SR za 36 rokov po revolúcii, respektíve 22 rokov od poberania eurofondov na rozvoj vidieka a výživu obyvateľstva.
Malá štatistika
PPA v roku 2020 evidovala takmer 20-tisíc žiadateľov o priame platby na plochu (PP).
Po legislatívnych úpravách v roku 2022 z dielne MPRV, keď bol ministrom Samuel Vlčan, po podvodnom zavedení nefunkčnej excelovskej tabuľky voči EK, ktorá mala slúžiť ako náhrada za „register nájomných a užívateľských vzťahov“, počet žiadateľov o priame platby na plochu klesol na úroveň 13,5-tisíc. Vyradených bolo cca 6-tisíc poľnohospodárskych subjektov, ktorým zbytočne komplikovaný a nefunkčný „register nájomných a užívateľských vzťahov“ znemožnil podať žiadosť o dotácie od PPA.
Táto absurdná povinnosť, vyplňovanie extrémne náročnej a zároveň nefunkčnej excelovskej tabuľky (pretože nie je kontrolovateľná), je priamym dôsledkom a dôkazom ignorancie 87 % poľnohospodárov Slovenska. Účelom zavedenia tejto hlúpej excelovskej tabuľky bolo skomplikovať prístup k dotáciám malým a stredným podnikateľom. Toto sa naozaj nedeje v žiadnom štáte EÚ.
Títo vyradení žiadatelia o dotácie patria do skupiny, ktorých záujmy a potreby nikdy neboli zohľadnené, lebo nie sú partnerom pre MPRV či vládu SR, a to aj napriek tomu, že MPRV a minister Richard Takáč (Smer-SD) či jeho predchodcovia predstierajú komunikáciu aj so združeniami, ale v skutočnosti dialóg neexistuje a požiadavky 87 % žiadateľov sú ministerstvom, vládou a parlamentom arogantne ignorované.
Dôkazom môjho tvrdenia je, že zo skupiny žiadateľov o PP z prostredia mimo SPPK, teda malých a stredných poľnohospodárov, rozptýlených „v diaspóre“, je úbytok cca 6-tisíc subjektov. Na druhej strane zo skupiny členov SPPK zo zoznamu žiadateľov o PP nevypadol ani jediný subjekt.
Toto je dôkaz, že zmeny v zákonoch sa realizujú výlučne pre úzku, privilegovanú skupinu oligarchov, združených v SPPK, s cieľom odstrihnúť malých a stredných farmárov od eurofondov.
Zmeny legislatívy v prospech malého a stredného podnikania, ktorý je všade v Európe hybnou silou rozvoja ekonomiky a vidieka, rozvoj malého a stredného podnikania, nielen v poľnohospodárstve, sa na Slovensku absolútne ignorujú. Výsledkom je vysoká miera chudoby a takmer najvyššie ceny potravín v celej Európe.
Práve na tomto príklade je vidieť obrovský vplyv a monopol SPPK na tvorbu zákonov. Ak by sme zisťovali, kto sú členovia SPPK, prišli by sme k záveru, že je to zoskupenie veľkých poľnohospodárskych podnikov patriacich oligarchom, ktorí poberajú viac ako 90 % všetkých dotácií od PPA.
Drvivá väčšina poľnohospodárov na Slovensku sa musí podriadiť malej skupinke oligarchov, pričom štát, vláda SR ich vôbec neakceptuje a všetky zmeny, nariadenia a doplnky zákonov idú výlučne so záujmami malej skupinky oligarchov a vplyvných politikov. Toto je politika vládnej garnitúry, podpory oligarchie na úkor rozvoja vidieka, na úkor Slovenska.
Príčiny nekorektného prerozdeľovania eurofondov
Zásadným dôvodom nekorektného prerozdeľovania eurofondov na Slovensku je, že peniaze z EÚ nie sú podmieňované produkciou potravín (Priame platby na plochu), čo na Slovensku spôsobuje mizernú potravinovú sebestačnosť, už hlboko pod hranicou 35 %, bez výhľadu na zmenu.
Peniaze z EÚ určené na výživu obyvateľstva sa zneužívajú na produkciu technických poľnohospodárskych plodín (pšenica, kukurica, repka olejná, slnečnica…), ktorých účelom pestovania nie je výživa obyvateľstva ale priemyselné spracovanie, napríklad v bioplynkách ako palivo na výrobu elektrickej energie či tepla, v petrochemickom priemysle, ako biozložka do palív a mazív atď.
Absurdne vyznieva fakt, že z peňazí daňových poplatníkov EÚ podporujeme výrobu benzínu a nafty, zo zdrojov určených na potravinovú výživu obyvateľstva, na účel, kde sú štátom a EÚ uvalené zvláštne dane, v tomto prípade daň z palív a mazív.
Kto sú štvorkomoditní pestovatelia
No predsa najväčšie poľnohospodárske podniky patriace oligarchom a najznámejším finančným skupinám, ako sú Agrofert, J&T, Penta atď. Tí sú zároveň „majiteľmi“ SPPK. Ich prvovýroba je výlučne zameraná na produkciu štyroch či piatich komodít (pšenica, kukurica, slnečnica, repka, prípadne sója) určených na predaj cez medzinárodnú burzu, na vývoz do celého sveta.
SR namiesto produkcie potravín pre vlastné obyvateľstvo dotuje veľkoproducentov prevažne technických plodín, ktoré vyexportujú prostredníctvom burzy a SR im ešte priplatí cca 240 eur na hektár, ktoré „obratom pošlú do daňových rajov za fiktívne služby“, teda ich zdania na Cypre či na Jersey.
Spoločnosti oligarchov pestujú tieto plodiny na desaťtisícových výmerách doslova bez zamestnancov. Zamestnávajú po 4 až 5 zamestnancov, pretože obhospodarovanie plodín realizujú tzv. službári, teda živnostníci. Štát prichádza o dane zo zamestnania a odvodov do Sociálnej poisťovne či zdravotnej poisťovne a o zamestnanosť, keďže takmer všetky poľnohospodárske podniky sú na vidieku.
A toto si oligarchovia potrebujú udržať čo najdlhšie a politici budú predstierať, ako pomáhajú domácim poľnohospodárom. Je katastrofou na Slovensku, že slovenskí poľnohospodári ani netušia, akými dotáciami disponujú gazdovia všetkých krajín EÚ, ktorí takúto podporu „rozvoja“ oligarchie nepodporujú, pretože im to domáca politická scéna, voliči, opozícia, nikdy nedovolí, pretože povedomie voličskej základne v krajinách EÚ je na najvyššej možnej úrovni, na rozdiel od voličov na Slovensku. U nás opozícia naozaj spinká pokojným spánkom a volič o svojich právach preto ani netuší.
Potom sa všetci čudujeme, že potravinová sebestačnosť a podpora farmárov je na Slovensku len pojem – klišé pre balamutenie voliča, predovšetkým z úst práve tých, ktorí majú na svedomí defraudáciu eurofondov, napríklad podporou pestovateľov biozložky pre palivá a mazivá.
Práve sem smeruje aktivita predkladateľa zmeny zákona 504/2003 – na udržanie si pozície pri prideľovaní eurodotácií a spôsobu, ako pravidlá EÚ obísť. Treba zdôrazniť, že zákon č. 504/2003 bol rovnako tvorený v roku 2003 v už fungujúcom systéme oligarchov z Mečiarových čias, ktorí sa veľmi rýchlo zorientovali a urobili si z eurodotácií biznis nebývalých rozmerov. Prispôsobili si k tomu aj všetky zákony vrátane zriaďovateľského zákona č. 474/2003, neskôr zákona č. 543/2007 či zákona č.280/2017.
Doposiaľ Slovenská republika obchádzala pravidlá EK na základe výnimiek. Jedným z dôvodov, argumentov vlád SR a ministrov MPRV, boli tzv. „špecifické podmienky Slovenska.“ Ako argument sa používa fragmentácia pôdneho fondu, teda rozdrobenosť vlastníckych práv.
Práve tento segment je nezrovnalosťou oproti európskej legislatíve pre poberanie eurodotácií za obrábanie pôdy. Totiž veľké poľnohospodárske podniky, ale aj tie menšie, po kolektivizácií z 50. rokov, Jednotné roľnícke družstvá (JRD) a štátne majetky (ŠM) obrábali pôdu súkromných osôb bez akýchkoľvek nájomných zmlúv.
Tento stav sa síce postupne menil, ale ani zďaleka nedosahuje úroveň legálneho užívania cudzej pôdy, ako je to v ostatných krajinách EÚ. Mnohé, dnes už súkromné poľnohospodárske podniky, pôdu odmietajú vydať majiteľom či zmluvným nájomcom, preto aj táto zmena zákona 504/2003.
Dokonca, ak mám správne informácie, register nájomných a užívateľských vzťahov „eviduje“ až 19 právnych titulov na legalizáciu, inak protiprávnych postupov násilných užívaní cudzej pôdy. Celá legislatíva od roku 2003 je postavená práve na tomto modeli nevracania pôdy skutočným vlastníkom či nájomcom. Preto sa v legislatíve používajú „mnohotvary“, ktoré v európskej legislatíve nenájdeme.
Práve preto boli bitky na poliach, hlavne na východnom Slovensku, ktoré vo viacerých prípadoch skončili s ťažkými zdravotnými následkami práve oprávneným nájomcom či majiteľom pôdy. A čuduj sa svete, tento bezprávny stav pretrváva dodnes a obete si postupne zvykajú, že napriek vlastníctvu sa k vlastnej pôde pre pokrivenú legislatívu, nefunkčnú pozemkovú políciu, prokuratúru či súdy nedostanú.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.