Štvrtok 23. októbra, 2025
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy počas vystúpenia v parlamente, v pozadí minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) (Foto: FB/Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky)

Na každého Slováka pripadá dlh 16 700 eur: NKÚ varuje pred neefektívnou konsolidáciou

Na každého Slováka dnes pripadá dlh vo výške 16 700 eur. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Andrassy konštatuje, že Slovensko síce konsoliduje, no bez skutočných reforiem. Konsolidačné balíčky podľa neho len účtovne znižujú deficit, zatiaľ čo krajina zaznamenáva rastúce náklady na obsluhu dlhu a stagnujúcu efektivitu verejnej správy. Minister financií Kamenický tvrdí, že vláda len „upratuje po predchodcoch“ a že konsolidácia je nevyhnutná na udržanie stability. NKÚ však upozorňuje – bez zásadných zmien v štáte sa Slovensko z dlhového kruhu nedostane.

Na každého občana pripadá dlh 16 700 eur

V utorok (21. októbra) poslanci Národnej rady SR schválili návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 so schodkom 5,8 miliardy eur. Za rozpočet hlasovalo 79 poslancov vládnej koalície, proti bolo 66 poslancov opozície.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy ešte predtým 15. októbra vystúpil v parlamente, kde zhrnul stanovisko úradu k rozpočtu i ku konsolidácií. Podľa jeho slov konsolidácia bez reforiem nefunguje. Na každého občana Slovenska momentálne pripadá dlh vo výške 16 700 eur. Náklady na obsluhu štátneho dlhu pritom podľa neho v budúcom roku dosiahnu približne 2 miliardy eur. Zdôraznil, že rozhodujúce je tempo, akým sa rast zadlženosti pretaví do rozvoja krajiny.

“Konsolidácia neplní svoj účel, ktorým je znižovanie dlhu a naštartovanie reforiem. Väčšina opatrení je primárne nasmerovaná do príjmovej stránky rozpočtu. Zvyšovanie daní a odvodov sú síce štandardné kroky, no prinášajú so sebou riziko utlmenia hospodárskeho rastu,” povedal v pléne.

Podľa šéfa NKÚ zvyšovanie daní a výdavkov nevedie k znižovaniu deficitu ani k dlhodobo udržateľným verejným financiám. Andrassy však nepopiera, že konsolidácia je nevyhnutná, pričom tvrdí, že bude potrebný aj 4. konsolidačný balík. Varuje však pred konsolidačnou únavou.

“Získané zdroje boli a budú využité primárne na prevádzku štátu, trináste a aj predčasné dôchodky. Prípadná rezignácia vlády na zásadnú reformu štátu môže byť negatívnym signálom. Vo verejnosti môže nastať konsolidačná únava. Opatrenia, ktoré sú pre udržateľné verejné financie Slovenska potrebné, budú verejnosťou odmietané.”

NKÚ: Konsolidácia je viac účtovná ako udržateľná

Po dvoch kolách konsolidácie vo výške 4,7 miliardy eur (1. balík: 1,9 mld. a 2. balík: 2,8 mld. eur) má tretí balík priniesť ďalších 2,7 miliardy eur. Napriek tomu bude musieť štát vynaložiť 2,3 miliardy eur na dofinancovanie Sociálnej poisťovne a ďalšie dve miliardy na obsluhu svojho rastúceho dlhu. 14. októbra na to poukázal NKÚ vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026.

“Zatiaľ čo občania a podnikatelia nesú ťarchu šetrenia, štát sám nereformuje sociálny systém, zdravotníctvo ani fungovanie úradov. Efektivita verejnej správy je nižšia než v roku 1995 a patríme medzi tri najhoršie krajiny EÚ,” prizvukuje úrad, pričom dodáva, že rozpočet nemá byť len formálny dokument – mal by byť transparentný, zrozumiteľný a verejne kontrolovateľný.

„Rozpočet nemôže byť len technickým cvičením úradníkov. Musí byť otvoreným procesom, do ktorého majú právo vstupovať občania, odborníci aj sociálni partneri,“ zdôraznil Andrassy.

Vláda musí konsolidovať vinou jej predchodcov, pripomína minister

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) pri predkladaní návrhu rozpočtu na rok 2026 v parlamente opätovne pripomenul, že vláda musí pristúpiť ku konsolidácii preto, lebo predchádzajúce kabinety zanechali verejné financie v rozvrátenom stave. Dodal, že návrh rozpočtu je potrebné schvaľovať rýchlejšie než zvyčajne, pretože pre vysoký verejný dlh sa krajina dostala mimo všetky pásma dlhovej brzdy.

„Keby ste tu neboli vy, nemuseli sme nič konsolidovať. Nič… Tá konsolidácia je upratovanie špiny po predchádzajúcej vláde a budem na tom trvať, budem to opakovať,“ adresoval najmä predstaviteľom terajšej opozície. 

Podľa Kamenického kabinet postupne znižuje deficit – z úrovne 6,5 % HDP, ktorú zdedil, na plánovaných 4,1 % v roku 2026. Ubezpečil, že cieľom vlády je udržať ekonomickú aj politickú stabilitu a predísť situáciám, aké dnes vidno napríklad vo Francúzsku.

„Ja som nevidel jeden seriózny konsolidačný plán, ktorý by tu niekto predstavil okrem vlády, ktorý tu máme. Nie je to jednoduché, konsolidácia je o tom, že musíme nájsť konsenzus v rámci vlády a snažíme sa, aby sme mali aj maximálny ohľad na najzraniteľnejšie skupiny,“ zhodnotil šéf rezortu financií.

Konsolidáciám podľa NKÚ chýba rozvojový potenciál

Vláda premiéra Roberta Fica (Smer-SD) tvrdí, že návrh rozpočtu na rok 2026 je vyvážený a šetrí aj na strane štátu v pomere 50:50, pričom zachováva sociálne opatrenia a zmrazuje platy vo verejnej správe aj prevádzkové výdavky ministerstiev. 

Predseda NKÚ Andrassy to však vníma inak. “Všetko, čo v tejto krajine zaplatíme z verejného rozpočtu, zaplatia v konečnom dôsledku občania,” poznamenal 21. októbra v relácií Braňo Závodský naživo. 

“Krajina nevie vyrábať peniaze zo vzduchu. Ona nevie prísť k nejakým miliardam len tak. Teda všetko to, čo aj ušetríme na chode štátu, to šetríme peniaze, ktoré štátu odovzdali občania,” skonštatoval.

Zároveň zdôraznil, že rozpočet je vždy len prognózou, ktorá musí vychádzať z presných a dôveryhodných údajov. Upozornil na to, že súčasný proces tvorby rozpočtu porušuje nielen domáce rozpočtové pravidlá, ale aj zásady OECD. 

Takýto postup podľa neho vysiela negatívny signál investorom a ratingovým agentúram, čo môže odradiť domáce aj zahraničné investície, ktoré sú pritom nevyhnutné pre ekonomický rast a udržanie štátnych financií.

“My sme po troch rokoch, troch konsolidačných balíčkoch niekde na úrovni 7,5 miliardy. A ak sa pozeráme, že sme chceli konsolidáciou ozdraviť verejný rozpočet, že sme chceli dať konsolidáciou stimuly na akési udržateľné reformy štátu, tak nič z toho sa nenaplnilo. A toto je to memento, ktoré hovorí Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku, že zatiaľ tie konsolidácie boli účtovno-administratívne a chýba v nich rozvojový potenciál,” poznamenal.

Andrassy dodal, že ak Slovensko nepristúpi k zásadným reformám, konsolidácie ho vyčerpajú a deficit verejných financií zostane naďalej vysoký.

Podporte nás

Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.

Prečítajte si aj