Domov

Slovensko čelí dôchodkovej bombe. Výdavky rastú, populácia starne rýchlejšie než v EÚ

Slovensko sa rýchlo približuje k dôchodkovej kríze. Ako vyplýva z analýzy Ľubomíra Koršňáka z UniCredit Bank, slovenská populácia starne jedným z najrýchlejších temp v celej Európskej únii. V priebehu najbližších 25 rokov sa počet ľudí v produktívnom veku na jedného dôchodcu zníži z dnešných 3,3 na 1,8. Ruka v ruke s demografiou rastú aj verejné výdavky na dôchodky, ktoré už dnes výrazne prevyšujú úroveň zodpovedajúcu vekovej štruktúre obyvateľstva.

Slovensko podľa analytika vydáva na dôchodky 8,9 % HDP, čo je viac než priemerný výdavok krajín V4, a to aj napriek tomu, že má mladšiu populáciu. Kým starnutie obyvateľstva je dlhodobý trend, tempo rastu výdavkov na dôchodky v posledných rokoch je alarmujúce. Len medzi rokmi 2019 a 2023 vzrástli o 1,6 % HDP. Vlani sa výplaty dôchodkov, vrátane 13. dôchodku a rodičovského bonusu, zvýšili medziročne o 25 %, pričom ekonomika rástla len o 5,8 %.

Z analýzy vyplýva, že problémom nie je len demografia, ale aj nadpriemerná výška dôchodkov v pomere k príjmom. Medián príjmu Slovákov nad 65 rokov bol v roku 2023 dokonca o 6 % vyšší ako príjem mladších ročníkov. To je podľa Koršňáka unikátne nielen v regióne, ale aj v celej EÚ. Miera náhrady príjmu dôchodkom dosiahla na Slovensku 77 %, pričom európsky priemer je 61 %. Je to miera, v akej dôchodky nahrádzajú príjem v období pred nástupom do dôchodku. Eurostat túto mieru náhrady meria ako pomer mediánu príjmu dôchodcov vo veku 65 – 74 rokov k mediánu príjmu z práce populácie vo veku 50 – 59 rokov.

Aj keď Slováci odchádzajú do dôchodku o niečo skôr než je priemer EÚ, dôchodok poberajú kratšie. Problémom teda nie je podľa analytika dĺžka poberania, ale jeho výška. Zatiaľ čo v iných krajinách sa dôchodky postupne prispôsobujú ekonomickým možnostiam, Slovensko ide opačným smerom.

„Súčasná vláda sa snaží riešiť deficit dôchodkového systému zásahmi do druhého piliera,“ uviedol Koršňák. A to napríklad presmerovaním časti úspor späť do priebežného systému. To však problém podľa analytika len odsúva do budúcnosti. Vláda navyše neplánuje počas volebného obdobia znížiť deficit pod 3 % HDP, čo znamená pokračovanie vysokej zadlženosti.

Koršňák upozorňuje, že štedré dôchodky na úkor investícií a vzdelávania znižujú dlhodobý rastový potenciál Slovenska. Kým v súčasnosti je Slovensko ešte pod priemerom EÚ v podiele seniorov, už do roku 2050 sa zaradí medzi najstaršie ekonomiky únie. Udržateľnosť dôchodkového systému si preto nevyhnutne vyžiada zásadné a nepopulárne reformy.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK