Problémy PPA: Je hrozba straty eurofondov pre Slovensko reálna? (Otázky a odpovede)
Slovenským pôdohospodárstvom opäť hýbe téma európskych peňazí. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ktorá ročne prerozdeľuje stovky miliónov eur pre poľnohospodárov, čelí vážnym výhradám zo strany Bruselu aj domácich audítorov. Opozícia žiada hlavu ministra, kým vládna koalícia hovorí o politických hrách.
Čo presne sa na PPA stalo?
PPA, ktorá spravuje miliardové balíky z Európskej únie (EÚ), čelí doteraz najvážnejšej kríze od kauzy Dobytkár. Európska komisia (EK) po minuloročnom audite doručila v apríli slovenskej strane zistenia, v ktorých pre závažné systémové nedostatky navrhuje odobrať agentúre trvalú akreditáciu.
Od ministerstva žiada tiež plán ozdravných opatrení, ktorý odstráni problematické fungovanie PPA — najmä úpravu systému kontroly, odstránenie konfliktov záujmov a personálnu stabilizáciu kľúčových sekcií.
„Európsky parlament (EP) dnes pomerom hlasov 418 za a 207 proti schválil dokument, v ktorom po prvýkrát formálne vyzval Európsku komisiu, aby voči Slovensku spustila takzvaný mechanizmus podmienenosti – nástroj, ktorý môže viesť k zmrazeniu miliárd eur z európskych fondov. Ide však zatiaľ o politický signál, nie priame zmrazenie financií,“ komentoval krok EP v apríli analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš pre TASR.
Situáciu skomplikovalo aj zverejnenie výročnej správy PPA za rok 2025. Certifikačný orgán v nej udelil agentúre tzv. podmienený výrok. To znamená, že samotné kontrolné mechanizmy oficiálne potvrdili procesné a účtovné chyby vnútri inštitúcie. Pre PPA to znamená povinnosť fungovať v dočasnom režime a vypracovať akčný plán.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) však akreditáciu PPA odobrať odmieta a tvrdí, že zo strany EK ide len o odporúčanie.
Aké zlyhania a chyby Brusel Slovensku vyčíta?
Auditné zistenia a kritika sa sústreďujú najmä na štyri kľúčové oblasti:
1. Riadenie dlhu: PPA podľa kontrolórov postupuje neefektívne a pomaly pri vymáhaní neoprávnene vyplatených dotácií z minulých období.
2. Konflikt záujmov: systém kontroly nedokáže spoľahlivo garantovať, že peniaze netečú osobám prepojeným na schvaľovateľov. Opozícia v tejto súvislosti kritizovala aj legislatívne zmeny, ktoré zjemnili pravidlá pre žiadateľov.
3. Štandardy ľudských zdrojov: Brusel vyčíta PPA nekoncepčné personálne nominácie a nestabilitu na riadiacich postoch.
4. Evidencia zvierat: PPA nesplnila transformačný záväzok zaviesť novú Centrálnu evidenciu hospodárskych zvierat (CEHZ). Keďže sú na túto evidenciu priamo naviazané konkrétne dotácie, jej nefunkčnosť ohrozuje korektnosť platieb.
Český europoslanec Tomáš Zdechovský v tejto súvislosti ako predseda kontrolnej misie Výboru EP pre kontrolu rozpočtu (CONT) navštívil minulý rok Slovensko. Tvrdí, že okolo PPA sa za posledné roky objavilo mnoho podivných vecí.
Slovensko opakovane kritizoval za systémové zlyhania, korupciu a rozsiahle podozrenia zo zneužívania európskych peňazí.
„Spomeňme napríklad kauzu Dobytkár. Ak Komisia vidí problém v kontrolnom systéme, konflikte záujmov alebo riadení agentúry, minister má povinnosť okamžite konať. Tvrdiť, že ide „len o odporúčanie“, je veľmi nezodpovedné, pretože účet za túto tvrdohlavosť môžu zaplatiť farmári a slovenský štátny rozpočet,“ povedal v májovom rozhovore pre Epoch Times Slovensko.
Podľa europoslankyne Kataríny Roth Neveďalovej (Smer-SSD) sa celá kauza zbytočne nafukuje. „Komisia komunikuje s ministerstvom o odporúčaniach. Vidíme, že tam tá spolupráca a komunikácia je, čiže ja verím, že sa skrátka dokážu na konci dohodnúť na nejakom riešení, ktoré neovplyvní nielen tú akreditáciu PPA, ale všeobecne peniaze pre poľnohospodárov. Verím, že to všetko bude v poriadku,“ povedala 27. apríla v rozhovore pre Epoch Times Slovensko.
Na margo podozrení súvisiacich so zneužívaním európskych dotácií podotkla, že je to v prvom rade vec príslušných orgánov, pričom zdôraznila prezumpciu neviny. „Ak niekto urobil chybu, nech sa to rieši. Na to sú súdy, vyšetrovatelia a audítorské orgány. Nie je správne vynášať rozsudky bez dôkazov,“ skonštatovala.
Čo na zistenia Komisie hovorí opozícia?
Podľa poslanca Alojza Hlinu (SaS) sa PPA momentálne nachádza v kritickej situácii. Uviedol, že minister Takáč dostal 14. apríla list z EK, ktorý hovorí o potrebe dočasnej skúšobnej prevádzky agentúry.
„Celé to vzniklo preto, že minister Takáč prišiel na ministerstvo zabezpečiť kontinuitu. Kontinuitu systému, ktorý fungoval ako dojná krava. Lenže ak kravu dojíš až do krvi, tak ju zničíš. A presne to sa deje s PPA,“ vyhlásil Hlina.
List podľa poslanca obsahuje zistenia a opatrenia, ktoré treba okamžite riešiť, inak Slovensko môže prísť o európske peniaze. Hlina zdôraznil, že na vzniknutú situáciu nakoniec môžu doplatiť najmä farmári.
„Na jednej strane z nich robia podvodníkov nezmyselnými pravidlami, na druhej strane riskujú, že nedostanú ani peniaze, lebo akreditácia PPA je ohrozená. To všetko preto, aby chránili konkrétnych ľudí a staré väzby,“ dodal na adresu vládnych predstaviteľov.
Podľa Veroniky Remišovej (Za ľudí) EK svojimi krokmi dáva jasne najavo, že Slovensko nevie garantovať, že peniaze pre farmárov sú vyplácané transparentne a podľa pravidiel. Pokladá to za zlyhanie ministra Takáča, ktorého dlhodobo navrhuje odvolať.
„Ak Európska komisia pristúpi ku kráteniu podpôr, môže ísť až o 25 percent. To znamená jediné – rozdiel zaplatia občania zo svojich daní. K tomu pripočítajme milióny, ktoré prepadnú z podvodných projektov, ako boli v penziónovej kauze,“ komentovala na sociálnej sieti.
Ako reaguje minister pôdohospodárstva?
Minister Takáč akékoľvek zlyhanie odmieta a zdôrazňuje, že vyplácanie európskych peňazí pre slovenský agrosektor ohrozené nie je.
„Cítim v tom jasný politický rozmer. Mnohé zistenia podľa nás vznikli aj na základe nepresných alebo nepravdivých informácií, ktoré zástupcovia Európskej komisie dostali od tretích strán zvonka,“ uviedol.
Jeho hlavným argumentom je, že auditný proces zo strany EK ešte nie je formálne ukončený. „Platobná agentúra je ako vždy plne súčinná. Jasne deklarujeme, že vyplácanie podpôr pre slovenský agrosektor nie je nijakým spôsobom ohrozené,“ povedal pre TASR.
Kľúčové podľa Takáča bude bilaterálne stretnutie s EK naplánované na september 2026. Kroky opozície, ktorá sa ho v júni pokúsila v parlamente dvakrát neúspešne odvolať, označuje minister za politickú hru s cieľom vyvolať paniku medzi farmármi.
Čo bude nasledovať v najbližších mesiacoch?
Bývalý riaditeľ PPA Jaroslav Jánoš v júnovom rozhovore pre Epoch Times Slovensko vysvetlil, že minister môže PPA odobrať akreditáciu alebo udeliť podmienečnú akreditáciu na skúšobnú dobu s konkrétnymi ozdravnými opatreniami a termínmi.
„Ministerstvo pôdohospodárstva má okrem možnosti udelenia podmienečnej akreditácie ešte tretiu možnosť a tým je rozpustenie PPA tak, ako sa to stalo v Grécku. Toto však Ficova vláda nikdy nedopustí, pretože by priznala vlastné fatálne zlyhanie. Po týchto oficiálnych odpovediach ministra Takáča do Bruselu už nastupuje represívny orgán EÚ a tým je Európska komisia, ktorá bude reagovať možno krátením refundácií eurofondov. Najprv 10 %, potom 25 % a poslednou možnosťou je 100-percentné krátenie, teda zmrazenie,“ skonštatoval Jánoš.
EK potvrdila, že koncom júna obdržala odpoveď ministerstva pôdohospodárstva na list Komisie a v súčasnosti ho analyzuje.
„Komisia víta, že slovenské orgány vypracovali akčný plán zameraný na splnenie akreditačných kritérií. Slovenské orgány už začali s jeho vykonávaním. Rozhodli sa, že akreditáciu platobnej agentúry nepodrobia skúšobnej lehote,“ vyplýva zo stanoviska.
Požiadavky EK tak naplnil minister Takáč len čiastočne, keďže napriek odporúčaniu Komisie neodňal PPA trvalú akreditáciu a nenahradil ju dočasnou.
Poľnohospodári nateraz dostávajú priame platby za predchádzajúce obdobia, no skutočná skúška správnosti príde na jeseň 2026. Očakáva sa, že septembrové stretnutie ministra pôdohospodárstva s EK prebehne podľa plánu. Podľa dostupných informácií budú hlavnou témou konkrétne opatrenia rezortu, ktoré zmenia sporné procesy v PPA.
Je hrozba straty eurofondov pre Slovensko reálna?
EP koncom apríla schválil uznesenie, v ktorom vyzval Komisiu, aby zvážila spustenie takzvaného mechanizmu podmienenosti – teda nástroja, ktorý môže v krajnom prípade viesť až k zmrazeniu eurofondov.
Podľa europoslankyne Judity Laššákovej (Smer-SSD) však tento dokument nemá žiadny praktický význam.
„Európsky parlament eurofondy Slovensku zobrať nemôže, pretože na to nemá právomoc. Eurofondy môže Slovensku zobrať Rada Európskej únie zložená z ministrov, a to na základe výzvy Európskej komisie,“ vysvetlila vo videu na sociálnej sieti.
Laššáková dodala, že na to, aby bolo zmrazenie eurofondov pre Slovensko schválené, by muselo pre túto možnosť hlasovať minimálne 15 ministrov z krajín, ktoré dokopy predstavujú minimálne 65 % obyvateľstva EÚ.
Brusel teda peniaze Slovensku zo dňa na deň len na základe politického rozhodnutia nepozastaví. Proces má jasné pravidlá. Hrozba je však reálna.
Ak by Slovensko do jesene nedokázalo v ozdravnom pláne garantovať nápravu a v septembri na bilaterálnom stretnutí s EK neuspelo, strata akreditácie PPA by znamenala legislatívnu stopku. Bez akreditácie nesmie PPA vyplatiť zo zdrojov EÚ ani euro.
V praxi by to malo pre slovenský vidiek zásadné následky. Pokiaľ by PPA stratila možnosť distribuovať európske peniaze, slovenským farmárom by vyschlo priebežné financovanie.
„Je to najväčší problém, ktorému poľnohospodár na Slovensku môže čeliť a myslím si, že sa táto téma zľahčuje. Nemali by sme tému funkčnosti PPA brať na ľahkú váhu, ale mali by sme sa reálne zamýšľať nad tým, či by nebolo lepšie, keby funkčnosť agentúry, respektíve novej agentúry, dočasne neprebrala nejaká iná členská krajina, ako je napríklad Rakúsko alebo Česko,“ povedal 29. apríla v rozhovore pre Epoch Times Slovensko predseda Združenia mladých farmárov Slovenska (ASYF) Róbert Palider
Štát by mal v tej chvíli iba dve možnosti: nechať poľnohospodárov bez peňazí (čo by znamenalo krach mnohých podnikov a nárast cien potravín) alebo výpadok stoviek miliónov eur financovať zo štátneho rozpočtu. Ten je však už dnes preťažený kvôli nutnosti konsolidovať verejné financie.
Strata eurofondov by podľa Greguša poznačila aj budúcoročný rast HDP, ktorý sa vo veľkej miere viaže práve na peniaze z EÚ. Pripomína však, že v prípade zmrazenia európskych peňazí môže krajina prijať reformy, vďaka ktorým sa eurofondy opäť uvoľnia.
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.