Traja americkí vedci spochybňujú analýzu Slovenskej akadémie vied týkajúcu sa obsahu zvyškovej DNA vo vakcínach proti covidu-19
Do kauzy vyšetrovania slovenského vládneho splnomocnenca Petra Kotlára týkajúcej sa obsahu niekoľkých vzoriek mRNA vakcín používaných na Slovensku proti ochoreniu covid-19 zasiahli zahraniční vedci. Na portáli Oncotarget uverejnili kritickú analýzu o „systematických metodologických nedostatkoch“ v postupe vedcov Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorých sa údajne dopustili pri hodnotení kontaminácie DNA v posudzovaných vzorkách vakcín. Závery SAV, ktoré mali spochybňovať forenznú analýzu českej molekulárnej biologičky Soni Pekovej, sú podľa vedcov zavádzajúce.
Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) v januári 2024 oznámil zriadenie funkcie vládneho splnomocnenca pre vyšetrovanie otázok súvisiacich s pandémiou ochorenia covid-19. Do tejto funkcie vymenoval poslanca Petra Kotlára (SNS). Ten chcel nechať laboratórne preskúmať vzorky vakcín proti covidu-19, avšak podľa jeho slov slovenské laboratóriá s ním odmietli spolupracovať. Obrátil sa preto na české laboratórium Tilia Laboratories, ktoré vedie molekulárna biologička Soňa Peková.
Forenzná analýza podľa Pekovej preukázala „vysoké množstvo DNA s voľnými koncami pomerne krátkych fragmentov zabalených do nanolipidových častíc“ (viď všeobecná prezentácia, ktorá unikla na verejnosť). Podľa nej to znamená vážne riziko, že sa tieto extrémne malé častice „môžu integrovať do genómu prijímateľskej bunky“ a tým spôsobiť genetické zmeny.
Pekovej analýzu mala nepriamo vyvrátiť proti-analýza pätnástich vedcov SAV. Tí vykonali kvantitatívnu analýzu zvyškovej DNA a ďalších látok vo vybraných šaržách mRNA vakcín proti ochoreniu covid-19.
„Výsledky analýzy potvrdzujú, že množstvo zvyškovej DNA vo vakcínach je pod stanoveným bezpečným limitom a vakcíny neobsahujú látky, ktoré by výrobcovia neuvádzali,“ uviedla SAV v septembri 2025 v tlačovej správe.
Postup SAV následne podrobili preskúmaniu traja severoamerickí experti – Američania Kevin McKernan a Jessica Roseová a Kanaďan David J. Speicher. Výsledky ich kritickej analýzy zverejnil 14. augusta recenzovaný časopis Oncotarget. Vedci mali odhaliť v postupe SAV niekoľko podľa nich zásadných chýb a vo svojej správe zdôvodnili, prečo výsledky publikované SAV nie sú relevantné.
Molekulárna biologička Peková už skôr namietala, že SAV neskúmala tie isté vzorky vakcín ako ona (17 šarží vakcíny Spikevax od Moderny a 7 šarží vakcíny BNT162b2 od Pfizeru), pretože tie, ktoré jej poskytol vládny splnomocnenec Kotlár, sú „stále“ u nej v laboratóriu, hoci údajne „apelovala“ na to, aby ich SAV podrobila analýze.
Kritická analýza
McKernan, Speicher a Roseová v analýze konštatujú, že pri podrobnejšom pohľade sa voči postupu SAV vynárajú viaceré zásadné výhrady.
„Nedávna štúdia autorov Achs a kol. (2025) tvrdila, že pomocou štyroch ortogonálnych prístupov preukázala, že v mRNA vakcínach proti covidu-19 sa nevyskytuje nadmerné množstvo zvyškovej DNA. Vzhľadom na to, že regulačné orgány túto štúdiu citujú s cieľom dokázať, že hladiny DNA v mRNA vakcínach sa pohybujú v rámci limitov, je nevyhnutné, aby prebehla dôkladná verejná diskusia o silných a slabých stránkach použitých metód,“ uvádzajú autori štúdie.
„Predkladáme komplexnú kritiku, ktorá identifikuje zásadné metodologické nedostatky, ktoré systematicky skresľujú výsledky v prospech podhodnotenia zvyškovej kontaminácie DNA,“ dodávajú vedci a vytyčujú šesť kritických oblastí svojho skúmania.
– nesprávne prepočty, koľko vážia plazmidy (malé kruhové kúsky DNA), čo vo výsledku spôsobuje, že sa ich skutočné množstvo odhadne 1,5- až 10-krát nižšie, než v skutočnosti je
– pri návrhu primerov (detekčných sond) vzniká skreslenie, ktoré spôsobuje, že sa ľahšie a častejšie zachytia nefunkčné/poškodené sekvencie, zatiaľ čo funkčná DNA kódujúca spike proteín sa zachytáva horšie alebo menej
– poškodzovanie vzoriek teplom počas prípravy na čítanie genetického kódu (sekvenovanie)
– detekčná citlivosť metódy je horšia, než vyžadujú oficiálne limity – dokáže niečo spoľahlivo zistiť až vtedy, keď je množstvo už vyššie, než je povolené
– sekvenačný prístroj nedokáže zachytiť dlhšie kúsky DNA (dlhšie ako 1 000 písmen genetického kódu), pretože na to nie je technicky stavaný.
– nezohľadnenie toho, že niektoré zmiešané molekuly (RNA + DNA) dokážu chrániť spike DNA pred rozpadom.
Požiadali sme SAV o komentár. Do uzávierky článku nereagovala.
Jeden z autorov analýzy, mikrobiológ Kevin McKernan, už v októbri 2023 upozornil na prítomnosť plazmidovej DNA vo vakcíne Comirnaty (Pfizer-BioNTech), konkrétne na sekvenciu SV40, ktorú podľa Európskej agentúry pre lieky (EMA) výrobca vakcíny oficiálne neuviedol v jej zložení.
EMA neskôr prítomnosť tejto sekvencie potvrdila a denníku Epoch Times oznámila, že „nezaznamenala žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že by zvyšková DNA prekračovala schválené/bezpečné hladiny“ pre vakcínu spoločnosti Pfizer-BioNTech.
„Podľa najlepších nezávislých odhadov sa v každej dávke nachádza 100–200 miliárd fragmentov plazmidu,“ uviedol pre Epoch Times McKernan.
Vysvetlenie jednotlivých bodov
Prítomnosť zvyškových častí DNA v tele môže podľa vedcov spôsobiť viacero problémov v podobe silnej imunitnej reakcie a zápalu, a v prípade preniknutia do bunky môže mať potenciál vyvolať rakovinové bujnenie. Odvolávajú sa pritom na výskum a patenty spoločnosti Moderna, ktorá uvádza, že „zvyšky DNA v liečivách môžu vyvolať aktiváciu vrodenej imunitnej reakcie a môžu mať onkogénny potenciál u určitých skupín pacientov“.
Analýza upozorňuje na textovú časť patentu spoločnosti Moderna, v ktorej sa uvádza, že „zavedená DNA sa môže s určitou pravdepodobnosťou integrovať do genómovej DNA hostiteľskej bunky, čo vedie k zmenám a/alebo poškodeniu genómovej DNA hostiteľskej bunky“ a že „alternatívne môže byť heterologná deoxyribonukleová kyselina (DNA) zavedená do bunky zdedená dcérskymi bunkami (bez ohľadu na to, či sa heterologná DNA integrovala do chromozómu) alebo potomkami“.
Podľa analýzy bol postup SAV nesprávny. Pri detekcii je potrebné hľadať rôzne veľkosti častíc DNA a vykonávať rôzne merania, ktoré ich môžu odhaliť.
Problém mal vzniknúť hneď na začiatku, keď SAV pred skúmaním obsahu vakcín vzorky zahriala na 95 °C na desať minút, aby sa uvoľnili nukleové kyseliny z lipidovej kapsuly. Podľa analýzy to mohlo vyvolať zmeny v zvyškovej DNA a spôsobiť, že sa stredne veľké častice rozpadli na menšie jednotky. Vedci konštatujú, že táto skutočnosť je zásadná, pretože malé a stredne veľké častice vyvolávajú v organizme odlišný druh rizikovej reakcie, pričom stredne veľké častice predstavujú väčšie riziko z hľadiska možných genetických zmien v bunke pri prieniku do jej vnútra.
Ak SAV konštatovala, že našla iba malé častice, jej tvrdenie je podľa vedcov zavádzajúce, pretože tie stredne veľké sa mohli zahriatím na 95 stupňov rozložiť na menšie.
Ďalšou kritizovanou oblasťou bolo meranie hmotnosti prítomných častíc. Podľa analýzy SAV použila metódu, ktorá údaje podhodnotila.
Podľa severoamerických vedcov došlo k značnému nedostatku pri meraní množstva DNA kódujúcej proteín Spike. Vedci zo SAV uvádzajú (analýza na strane 23), že použili testovanie, ktoré detekuje fragmenty s veľkosťou „228 až 223 bp“, pričom fragmenty s najvyšším rizikom efektívnej integrácie do bunky majú veľkosť od 150 do 500 bp.
„To vyvoláva mylný dojem, že DNA kódujúca proteín Spike je prítomná v menšom množstve, zatiaľ čo v skutočnosti ide len o skreslenie spôsobené veľkosťou amplikónov,“ uvádza kritická štúdia s tým, že tento typ merania nemohol zistiť množstvo fragmentov s veľkosťou od 150 do 228 bp a od 223 do 500 bp.
Ďalší nedostatok analýzy SAV vidia autori novej analýzy v tom, že vôbec neskúmala prítomnosť takzvaných hybridov RNA a DNA, teda spojení vzniknutých medzi reťazcom RNA vakcíny a zvyškovou DNA (RNA:DNA hybrid formation).
„Snáď najdôležitejšie je, že Achs a kol. nezohľadnili tvorbu RNA:DNA hybridov medzi zvyškovou plazmidovou DNA a vakcínovou mRNA,“ uvádzajú vedci s tým, že „hybridy RNA:DNA predstavujú jedinečné výzvy pre kontrolu kvality, pretože štandardná úprava DNázou I, bežne používaná na odstránenie DNA šablón, je pri štiepení týchto štruktúr vysoko neúčinná“.
„Nedávna publikácia autorov Achs a kol. tvrdila, že vyvracia opakovane potvrdené nezávislé nálezy nadmerného množstva zvyškovej DNA pomocou ‚systematickej analýzy‘ so ‚štyrmi ortogonálnymi prístupmi‘, pričom dospela k záveru, že vo vakcínach proti covid-19 na báze mRNA od spoločností Moderna a BioNTech neexistujú žiadne nadmerné nečistoty v podobe DNA,“ uvádza úvodný text novej analýzy od severoamerických vedcov.
„Podrobné preskúmanie ich metodiky však odhaľuje systematické skreslenie, ktoré bez výnimky podhodnocuje množstvo zvyškovej DNA detekovanej v testovaných vakcínach. Táto kritika dokumentuje konkrétne technické nedostatky, ktoré spochybňujú ich závery a ich hodnotenie ‚bezpečnosti‘ z hľadiska súvisiacich onkogénnych rizík.“
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?