Domov » ROZHOVORY

Europoslankyňa Roth Neveďalová: Rozpočet EÚ je problémom pre potravinovú sebestačnosť. PPA nebola odobratá žiadna akreditácia (Rozhovor)

Nový návrh rozpočtu Európskej únie (EÚ) na roky 2028 až 2034 vyvoláva ostré diskusie o prioritách, ktoré majú formovať budúcnosť európskeho hospodárstva aj každodenného života. Podľa europoslankyne Kataríny Roth Neveďalovej (Smer-SD/nezaradená) sa pozornosť presúva od tradičných politík, ako je poľnohospodárstvo či regionálny rozvoj, smerom k bezpečnosti a obrane – čo môže mať vážne dôsledky pre potravinovú sebestačnosť EÚ.

V rozhovore pre Epoch Times Slovensko europoslankyňa upozorňuje na rastúce náklady, nedostatok hnojív aj geopolitické napätie, ktoré už dnes ovplyvňujú produkciu potravín v Európe. Kritizuje aj samotnú filozofiu rozpočtu, ktorá podľa nej stavia jednotlivé politiky do konkurenčného postavenia a otvára otázky o ďalšom zadlžovaní EÚ či presune kompetencií na úroveň Európskej komisie.

Epoch Times Slovensko: Nový návrh rozpočtu EÚ naznačuje presun zdrojov smerom k bezpečnosti a konkurencieschopnosti. Kde je podľa vás hranica, za ktorou už škrty v spoločnej poľnohospodárskej politike začnú reálne ohrozovať potravinovú sebestačnosť EÚ?

Katarína Roth Neveďalová: Myslím si, že už aj súčasný návrh európskeho rozpočtu na obdobie 2028 až 2034 je veľkým problémom pre poľnohospodársku politiku, našu sebestačnosť, a potravinovú bezpečnosť Európskej únie. Pretože okrem toho, že alokuje menej peňazí do poľnohospodárstva, poľnohospodárstvo si bude konkurovať s regionálnou politikou a s kohéznou politikou, plus so sociálnymi politikami.

Európska komisia navrhuje dať menej peňazí a viac priorít – všetko do jedného – a všetci budú súperiť. Dnes máme už naozaj problém s potravinovou sebestačnosťou aj v tom, že budeme mať čoskoro, podľa môjho názoru, potravinovú krízu v Európskej únii kvôli nedostatku hnojív, aj v súvislosti so súčasnou situáciou na Blízkom východe, odkiaľ sme napríklad dovážali veľkú časť močoviny a iných látok, ktoré sú potrebné na výrobu hnojív, čo dnes už nemôžeme a nevieme, pretože boli tieto zariadenia zničené.

Dnes sa už boríme s tým, že pri našich hnojivách v Európskej únii za posledných 5 rokov vzrástla cena asi o 60 %, zakázali sme si dovoz z Ruska a Bieloruska a reálne potichu sme si vlastne sami spôsobili obrovskú krízu, ktorej nepomáha ani tá situácia, ktorá sa dnes na Blízkom východe vyvíja. Nevieme, kedy sa tá situácia skončí, a nevieme, ako to nejakým spôsobom nahradiť.

A reálne sa boríme s tým, že do dvoch mesiacov má Európska komisia predložiť návrh, ako riešiť túto situáciu s hnojivami. Zatiaľ povedala, že máme menej hnojiť v Európskej únii, čo je nezmysel. Ale ak nebudeme hnojiť, tak jednoducho nebude úroda a skrátka nebude jedlo v Európskej únii.

Máme problém s tým, že v súvislosti s cenami palív, pohonných hmôt, a takisto v súvislosti s Blízkym východom, napríklad veľké lode, ktoré lovia ryby a morské plody, nevyplávajú na more, pretože si nie sú istí. To nám takisto spôsobuje nedostatok tohto typu proteínu a jedla nielen v oblasti Blízkeho východu, ale všeobecne. Čiže naozaj nám narastá tento problém s potravinovou bezpečnosťou a s potravinovou krízou a potrebujeme ho riešiť čo najrýchlejšie a hlavne tým, aby sa situácia na Blízkom východe upokojila a potom môžeme riešiť ďalšie záležitosti. Bude to však trvať veľmi dlhú dobu a naozaj nám hrozí, že nebudeme mať čo jesť.

Slovensko patrí medzi kritikov návrhu rozpočtu. V čom konkrétne je podľa vás najväčší problém – objem financií, nové pravidlá, alebo filozofia celej reformy?

Určite v prvom rade filozofia. To, že sa spájajú veľké fondy, ako je kohézna politika a poľnohospodárstvo, a všetky ostatné sociálne politiky do jedného fondu, to spôsobuje, že si budú medzi sebou konkurovať a bude tam menej peňazí. Kritizujeme ďalej to, že máme veľkú časť peňazí alokovaných pre zbrane a obrannú politiku v Európskej únii, na ktorú Európska únia nemá kompetenciu. To je takisto veľký problém, ktorý je v tomto návrhu rozpočtu.

Veľmi rýchlo a ľahko sa tu hovorí o tom, ako treba zobrať ďalšie pôžičky, napríklad aj na podporu Ukrajiny. Veľká časť tohto rozpočtu bude napríklad na financovanie Ukrajiny ako takej. Desať percent nového rozpočtu budeme dávať na financovanie, alebo teda na splácanie pôžičiek, ktoré si už Európska únia vzala v minulosti na dôsledky alebo situáciu po covide. Čiže desať percent rozpočtu budeme len splácať úver, ktorý už sme si vzali pred časom a teraz si veľmi ľahkovážne berieme ďalšie úvery. To je ďalší problém, ktorý je v tomto rozpočte.

Európska komisia si v ňom navrhuje pre seba veľkú časť kompetencií, na ktorú nemá žiadny nárok. Čoraz viac vecí a peňazí chce mať pod svojím vlastným rozhodovaním – predsedníčka Európskej komisie si bude môcť povedať, na čo dá ktorú časť peňazí z európskeho rozpočtu. To je takisto veľký problém. Môžeme hovoriť o tom veľmi dlho, je tam veľmi veľa problémov, ktoré bude treba riešiť. 

Európska komisia po audite z októbra 2025 odporučila odobratie akreditácie pre Pôdohospodársku platobnú agentúru. Aká je vaša reakcia?

Žiadna akreditácia odobratá nebola. Treba dať na pravú mieru tieto informácie, ktoré tu v priestore kolujú. To, že máme nejaké odporúčania na zmeny, ktoré treba nejak urobiť, je jedna vec. S tým sa, samozrejme, dúfam ministerstvo pôdohospodárstva aj vysporiada a že nastane taká situácia, aby sa to neudialo. Komisia komunikuje s ministerstvom o odporúčaniach. Vidíme, že tam tá spolupráca a komunikácia je, čiže ja verím, že sa skrátka dokážu na konci dohodnúť na nejakom riešení, ktoré neovplyvní nielen tú akreditáciu PPA, ale všeobecne peniaze pre poľnohospodárov. Verím, že to všetko bude v poriadku.

Čo všetko reálne hrozí, ak by PPA prišla o akreditáciu? Ako by sa to konkrétne dotklo slovenských farmárov?

Je to hypotetická otázka, pretože taká situácia nie je. A to, že môže niečo nastať, k tomu sa budeme vyjadrovať, keď to nastane, ale zatiaľ musíme ubezpečiť všetkých, že žiadny problém nie je a naďalej peniaze budú vyplácané tak, ako bolo sľúbené.

Priame platby tvoria približne 70 % spoločnej poľnohospodárskej politiky. Podporujete ich zastropovanie pre veľké podniky, alebo by to podľa vás poškodilo aj efektívne fungujúce farmy na Slovensku?

Určite to nepodporujem. Je to jedna z vecí, voči ktorej má Slovenská republika veľkú výhradu pri tomto návrhu rozpočtu a poľnohospodárskej politiky pre budúcnosť. My sa snažíme zmeniť tú situáciu nielen na výbore, ale aj v komunikácii s Európskou komisiou. Bude sa to týkať nielen Slovenska, ale viacerých krajín východnej Európy, kde veľké farmy prevažujú nad tými malými. A u nás by to bola obrovská časť, môžeme hovoriť až do 90 % pôdy, ktorá by nemohla dostať adekvátne dotácie práve preto, že by sa stala súčasťou toho balíka, ktorý by bol nad limit. Takže je to veľká téma, ktorú treba zmeniť a my si myslíme, že je tam cesta. Komunikujeme s Komisiou a uvidíme, ako to nakoniec dopadne.

Európska komisia chce v environmentálnych opatreniach prejsť od povinností a pokút k motivácii a odmeňovaniu. Je to podľa vás realistický prístup na dosiahnutie stanovených klimatických cieľov alebo sa tieto ciele oslabia?

Ja si myslím, že by sme mali zabudnúť na nejaký klimatický cieľ, lebo teraz máme obrovské problémy, ktoré sa týkajú nielen našej konkurencieschopnosti, ale celkovo bezpečnosti v Európskej únii – potravinovej, energetickej, ekonomickej, atď. Čiže zaoberajme sa naozaj súčasnými témami a nie tým, aby sme splnili nejaké hypotetické ciele, ktoré sme si stanovili v čase, keď bolo všetko v poriadku, ktorými sme chceli ukázať, akí sme dokonalí a úžasní, ale dnes už nemajú takú relevanciu, pretože nás ohrozujú a ohrozujú tiež bezpečnosť Európskej únie ako takej.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK