Sobota 18. mája, 2024
(Zľava) Europoslankyňa Smeru Katarína Roth Neveďalová a europolsankyňa KDH Miriam Lexmann (Foto: FB / Katarina Roth Nevedalova / Miriam Lexmann)

Premiér obvinil KDH z blízkosti k PS. Podľa europoslancov má k PS blízko skôr Smer (Analýza)


Robert Fico v nedávnom vyhlásení kritizoval KDH za to, že podľa neho opustili svoje kresťanské základy a spojili sily s liberálnymi stranami. V televíznej debate sa europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann ostro ohradila proti týmto obvineniam, brániac konzervatívne pozície strany a poukazujúc na protirečenia v hlasovaniach Smeru na domácej scéne a v europarlamente. Ficove politické manévre zacielené na tradičný kresťansko-demokratický elektorát môžu mať zásadný vplyv na slovenskú politickú scénu.

Robert Fico (Smer-SD) vo svojom nedávnom videu povedal, že KDH sa vzdalo svojej kresťanskej podstaty a identity, a pridalo sa do jedného bloku so stranami PS, SaS a Igorom Matovičom (hnutie Slovensko). „Musíme sa na nich bližšie pozrieť, ako sa dajú politicky vykostiť. Asi to nebude príliš náročná úloha,“ skonštatoval.

Na premiérovu stranu sa nepriamo postavili aj niekoľkí zakladatelia KDH: Ján Čarnogurský, Ján Klepáč, Viliam Oberhauser a ďalší. Pred druhým kolom prezidentských volieb prišli s vyhlásením, v ktorom sa kriticky pozerajú na súčasné vedenie strany. „Súčasné KDH zastupuje iba akýchsi liberálnych kresťanov, ktorým spolupráca s neomarxistickou stranou Progresívne Slovensko z nejakých dôvodov vyhovuje,“ uvádzajú.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) reagovala na premiérove verejné úvahy v diskusii TV JOJ venovanej nedávno schválenému migračnému paktu. Lexmann uviedla, že KDH je verná konzervatívnym hodnotám, nemá liberálne postoje, a tak hlasuje na národnej aj európskej úrovni.

„Všimli ste si, že vaše hlasovania europoslancov zo Smeru sú v europarlamente príliš často blízke s hlasovaniami s Progresívnym Slovenskom?“ obrátila sa na spoludiskutujúcu europoslankyňu za Smer-SD Katarínu Roth Neveďalovú.

„My konštantne hlasujeme tak, ako je pozícia Smeru po desať rokov,“ uviedla v diskusii Roth Neveďalová. „Migračná politika musí byť zodpovedná, musíme kontrolovať hranice a migrantov.“ Podľa nej Slovensko momentálne potrebuje 50-100 tisíc zamestnancov na nižšie kvalifikované práce, ktoré by migranti mohli zvládnuť vykonávať po základnom kurze slovenského jazyka.

Lexmann v diskusii doplnila, že Smer v europarlamente hlasoval zhodne s PS aj v otázkach Poľska, Maďarska, v energetických otázkach a rovnako zahlasovali tiež za zákaz spaľovacích motorov.

Niektoré hlasovania kolegov zo Smeru dokonca europoslanec PS Martin Hojsík verejne vyzdvihol už v roku 2020. Po hlasovaní o klimatických cieľov pochválil všetkých (Beňovú, Číža a Hajšela) po tom, čo zhodne s progresivistami hlasovali za cieľ 60% zníženia emisií do roku 2030. „Kiežby sa Smer miesto rozkrádania takto staval k ochrane klímy počas svojich rokov vlády,“ vyjadril sa Hojsík na sociálnej sieti.

V diskusii TV JOJ Hojsík pripomenul, že povinná solidarita v azylovej politike je niečo, s čím prišiel Smer počas slovenského predsedníctva v roku 2016 a bolo to propagované ako jeden z úspechov slovenského predsedníctva, keď bol tento návrh Roberta Fica presadený. Tiež upresnil, že obe poslankyne Smeru (Neveďalová a Beňová) konštantne hlasovali za nariadenie k riadeniu azylu a migrácie aj za nariadenie o krízových situáciách. „Čiže Smer toto konštantne podporoval. A potom na domácej scéne takpovediac otáča a straší.” Smer podľa Hojsíka v skutočnosti podporuje riadenú ekonomickú migráciu, s čím PS súhlasí.

„Neviem prečo tak túžite hovoriť, že hlasujeme tak ako vy. Príde mi to smiešne,” odpovedala Hojsíkovi Roth Neveďalová. Na to europoslanec PS odvetil: „Nie nehlasujete. My sme sa zdržali, vy ste hlasovali za.”

Posledné slovo diskusie dostal europoslanec hnutia Republika Milan Uhrík. „Ja len skutočne potvrdím, že veľmi často europoslanci za stranu Smer hlasujú v Bruseli inak, ako hovoria na Slovensku. Je to aj pri tomto migračnom pakte, kedy ste aj vy pani kolegyňa (Roth Neveďalová) v apríli minulého roka hlasovali práve za tento migračný pakt.” 

Následne sa obrátil na M. Lexmann s poznámkou, že túto súčasnú promigračnú politiku EÚ pretláča predsedníčka Európskej ľudovej strany (ktorej je KDH členom) Ursula von der Leyenová. „To znamená, že keď chcete niekoho kritizovať, začnite kritizovať do vlastných radov. Lebo pokiaľ ona bude na čele Európskej únie, tak sa stopercentne nič nezmení,” zakončil Uhrík.

Komentátor denníka Postoj Lukáš Krivošík načrtol zámer vyplývajúci z vyjadrení Roberta Fica na adresu KDH. Podľa neho by sa premiér mohol pokúsiť prebrať kresťanským demokratom ich voličov, čím by sa slovenské politické spektrum rozdelilo iba na dva póly – národno-socialistický (Smer, Hlas, SNS) a ľavicovo-liberálny (PS, SaS).

„Keby sme na Slovensku mali len národných socialistov a ľavicových liberálov, v podstate dva ľavicové bloky, tak Fico by vždy zvíťazil. Stačilo by mu štylizovať sa do polohy ochrany Slovenska pred progresívnymi excesmi,ˮ zhrnul možnú dlhodobú stratégiu premiéra.

Hlasovania slovenských poslancov v Európskom parlamente ohľadom migrácie

Rok 2015

V roku 2015 sa slovenský predseda vlády Robert Fico postavil proti povinným kvótam na prerozdelenie utečencov v rámci Európskej únie (EÚ). „Povinné kvóty sú nesprávne, iracionálne a nič neriešiace. Slovensko ich nepodporí dokonca ani vtedy, ak by v tomto postoji zostalo osamotené,ˮ zaznelo z úst R. Fica na tlačovej konferencii zo septembra 2015.

V tom istom roku Európsky parlament (EP) podporil plán predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera na prerozdelenie utečencov v rámci členských krajín EÚ. Plán zahŕňal núdzovú relokáciu 120 000 utečencov z Grécka, Talianska a Maďarska do ostatných krajín EÚ na dobu dvoch rokov. Niektoré krajiny východnej a strednej Európy vyjadrili nesúhlas s povinným prerozdelením utečencov.

Europoslanci vtedy podporili myšlienku vytvorenia stáleho mechanizmu, ktorým by sa zmenili pravidlá Dublinského azylového procesu. Tento mechanizmus mal určiť, ktorý členský štát je zodpovedný za vybavovanie žiadostí o azyl. EP sa tiež vyslovil za „spravodlivý a povinný kľúč pre prideľovanieˮ žiadateľov o azyl, aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie humánnych štandardov v celej EÚ.

V tomto kontexte sa začalo formovať aj stanovisko slovenských europoslancov. Viacerí europoslanci zo Slovenska boli proti návrhom na povinné prerozdelenie azylantov a zmeny v dublinskom nariadení. Proti hlasovali Pál Csáky (SMK), Richard Sulík (SaS) a Branislav Škripek (OĽaNO). 

Naopak napriek vyhláseniam premiéra Fica tieto návrhy podporili europoslanci Monika Beňová, Vladimír Maňka a Boris Zala (všetci Smer-SD) a József Nagy (Most-Híd).

Celkovým výsledkom uznesenia Európskeho parlamentu o migrácii a utečencoch bolo, že EP je pripravený pracovať na návrhoch zákonov, ktoré by vytvorili záväzný mechanizmus relokácií žiadateľov o azyl a zaviedli by pevnú migračnú a azylovú politiku v celej EÚ.

Rok 2019

V marci 2019 EP schválil vytvorenie Fondu pre azyl a migráciu, ktorého mechanizmy opäť obsahovali aj povinné kvóty na tzv. „solidárne“ prerozdeľovanie migrantov.

„Aj keď Európska komisia v súčasnosti o kvótach nehovorí (lebo sa bojí silnej mobilizácie voličov, ktorí by potom v eurovoľbách volili pronárodné strany), v dokumentoch pripravovaných pre novú európsku administratívu sú prerozdeľovacie mechanizmy migrantov stále jej základným riešením migračnej krízy,“ uviedol na sociálnej sieti bývalý slovenský europoslanec Jaroslav Paška (SNS).

Fond pre azyl a migráciu podporila väčšina slovenských europoslancov. V tejto súvislosti hlasovali nasledovne: 

Za:

  • Monika Flašíková Beňová (Smer–SD)
  • Eduard Kukan (SDKÚ-DS)
  • Vladimír Maňka (SDKÚ-DS)
  • Miroslav Mikolášik (KDH)
  • Jozsef Nagy (MKO-MKS)
  • Monika Smolková (Smer-SD)
  • Branislav Škripek (KÚ)
  • Ivan Štefanec (KDH)
  • Boris Zala (Smer-SD)
  • Anna Záborská (KÚ)

Proti:

  • Richard Sulík (SaS)
  • Jana Žitňanská (Za ľudí)

Zdržal sa:

  • Pál Csáky (SMK-MKP)

Rok 2024

Európsky parlament prijal 10. apríla 2024 nový pakt EÚ o migrácii a azyle. Podľa dohodnutej legislatívy budú všetky členské štáty musieť prispieť k pomoci krajinám EÚ, ktoré sú označené ako zasiahnuté migračným tlakom, teda kde príchody žiadateľov o azyl vytvárajú nepomerne veľké záväzky v porovnaní s celkovou situáciou v EÚ a vyžadujú okamžité riešenie.

Bude zriadený solidárny fond, do ktorého budú musieť prispieť všetky členské štáty prostredníctvom relokácií (teda presunov žiadateľa o azyl alebo príjemcu medzinárodnej ochrany z územia prospievajúceho členského štátu na územie prispievajúceho štátu) alebo finančnými príspevkami. Výpočet príspevku každého členského štátu je založený na veľkosti populácie (50%) a na jeho HDP (50%), pričom každý štát má voľnosť rozhodnúť sa o type príspevku. 

Takto hlasovali slovenskí europoslanci:

Za:

  • Vladimír Bilčík (nezávislý, člen skupiny Európskej ľudovej strany)
  • Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislý, člen skupiny Renew Europe)
  • Jozef Mihál (nezávislý, člen skupiny Renew Europe)

Proti:

  • Monika Beňová (Smer-SD, nezaradení)
  • Eugen Jurzyca (SaS, člen skupiny Európski konzervatívci a reformisti)
  • Miriam Lexmann (KDH, členka skupiny Európska ľudová strana)
  • Peter Pollák (hnutie Slovensko, člen skupiny Európska ľudová strana)
  • Miroslav Radačovský (Slovenský patriot, nezaradení)
  • Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD, nezaradení)
  • Ivan Štefanec (KDH, člen skupiny Európska ľudová strana)
  • Milan Uhrík (Republika, nezaradení)

Zdržali sa:

  • Robert Hajšel (nezávislý, člen skupiny Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente)
  • Martin Hojsík (Progresívne Slovensko, člen skupiny Renew Europe)
  • Michal Wiezik (Progresívne Slovensko, člen skupiny Renew Europe)

Prečítajte si aj